Skupinu Kiero Grande sme tu naposledy spomenuli, keď išla do "pekla", teda na medzinárodnú bluesovú súťaž, ktorá sa konala v asi najslávnejšej nórskej dedine s podmanivým názvom Hell. Posilnení množstvom koncertov a zahraničnými skúsenosťami, nahrala trojica hudobníkov zvukovo i autorsky vyzretý druhý album Heavy Hands, ktorým sa posunula na novú úroveň.

Jedným z najväčších míľnikov a výziev v živote hudobníka je napísať svoj druhý album. Po jedinom porovnávacom materiáli, ktorým je debutová nahrávka, stoja kapely v tomto štádiu pred križovatkou - jedna cesta je pokračovaním vyšľapaného chodníčka a druhou je experimentovanie. Sympatická kapela Kiero Grande z obce Veľký Kýr neďaleko Nitry si vybrala istotu, avšak zvuk jej novinky je násobne lepší ako v prípade prvotiny Unorthodox.

Lekcia z pokory

"Na svedomí to má viacero aspektov. Jednak je to kvalitnejšia nástrojová výbava a skúsenosti, no najväčšiu váhu mal dlhší čas vložený do procesu mixovania a masteringu zo strany Milana Tökölyho v trnavskom Studiu J. Prvý album Unorthodox bola lekcia z pokory hneď od začiatku, no vtedy sme počas týždňa nabrali mnoho skúseností, ktoré sme teraz zúročili," priznal líder kapely Adrian "Ady" Kelemen, ktorý je ako autor hudby i textov hlavnou kreatívnou zložkou kapely.


Kapela sa už dlhé roky pohybuje v slovenskom bluesovom mikrokozme, do tohto žánru by ju však zaradilo len veľmi málo poslucháčov. Ako napovedá už názov prvého nosiča, chalani pristupujú k tomuto pražánru pomerne neortodoxne. Bluesové korene je síce cítiť všade, no vo veľkom sú počuteľné aj iné vplyvy. "Snažíme sa spájať blues, rock, punk, možno trocha progu. V triu hrá takúto hudbu málokto," vysvetľuje spevák a gitarista.

Ako nám tiež prezradil, jedným zo zvukových aj hudobných vzorov skupiny je švédska Kamchatka na svojich prvých troch albumoch. Referenčný materiál kapele poskytli aj súčasní velikáni žánru zo zámoria ako Gary Clark Jr. a John Mayer a zo slovenskej scény sú členovia Kiero Grande fanúšikmi Korben Dallas. 

Blues a jadrová fyzika
Album je koncepčne podobný prvému: je to viac-menej živá nahrávka, na koncerte vás teda určite minie sklamanie. Skladby sú rôznorodé, vznikali totiž v širšom časovom horizonte. Napríklad pesnička Lonely Heart, ktorú Ady pôvodne na album zaradiť nechcel, je stará vyše desaťročie. "Bola podľa mňa príliš sladká a plná klišé. Napísal som ju ešte v roku 2008, v čase keď som objavil čaro Johna Mayera. Nie je ničím zložitá, asi ona je tá najviac user-friendly." Album teda poskytuje aj akýsi prierez etapami života lídra kapely, ktorý  sa okrem bluesovej hudby venuje aj výtvarnému umeniu a profesijne jadrovej fyzike.

Kiero Grande, 2019 Zdroj: Kristián MészárosKiero Grande sú (zľava) Vojtech Száraz, Ady Kelemen a Robi Gajdošík

Skladby na albume by som zaradil do niekoľkých skupín - jedna z nich je práve tá priateľská k používateľovi. Na tých je počuť veľký vplyv  Hendrixa najmä z obdobia jeho R&B a soulovejších nahrávok. Príznačné sú ornamentálne akordické rozklady, ktoré pozorný poslucháč určite neprehliadne a fanúšik hudby ocení.

Do tejto skupiny chytľavejších skladieb by som zaradil aj Adyho osobného favorita Black As Night. Pieseň je o prekliatej káve, ktorá spôsobí, že protagonista nedokáže zaspať už celé týždne a samozrejme o následkoch jeho nespavosti. Je to vtipná a veselá swingovo ladená tancovačka, ktorá určite dobre funguje ako koncertná skladba a na divákov má asi podobne stimulačný účinok ako spomínaný čierny nápoj.

Hudobným protipólom je napríklad prog-rockovejšie ladená Kings and Fools alebo možná podmazovka k psychedelickému road movie Hell of a Ride, ktorá sa nebojí experimentu s orientálnymi melódiami. Shoot For the Moon nosí prvky sofistikovanejšieho grungeu s prímesou rockabilly so zaujímavým sólovým vyvrcholením.


Čas, túžby a ťažké ruky

Napriek ich odlišnosti majú na sebe skladby nezameniteľnú pečať všetkých členov kapely. Vyzdvihol by som aj vzdušnú hru na bicie Vojtecha Száraza a veľmi správne odhadnutý tón basovej gitary a jej nesmierne muzikálneho vlastníka Roberta Gajdošíka. Texty majú podľa slov frontmana ústrednú tematiku času a túžby, resp. ich nedostatku. Napríklad v úvodnej skladbe sa spieva "Hold on, try to save just a little time. Waste it in a million years from now".

Artwork s ťažkými rukami je dielom Adyho kamarátky Rity Földessy, ktorá rada stvárňuje postavy manga a jej umenie ovplyvňuje vo veľkom japonská kultúra. Dielo vzniklo na základe Adyho nákresu. "Mám doma aj originál kresby a je to niečo neskutočné. Šrafovacia technika par excellance," hovorí spevák a skladateľ. Metafora artworku výborne ladí ale zároveň aj protirečí celému obrazu hudobného diela. "Nachádza sa tu mnoho paradoxov a kontradikcií, pretože ich obľubujem. Mám rád prekvapivé skladby, ktoré provokujú poslucháčovu predstavivosť," dodal Ady na otázku o umeleckom posolstve pesničiek.


Priestoru pre manévrovanie fantázie prináša najnovší album od Kiero Grande dosť. Kapela sa však už dlhší čas zmieta v chúťkach prijať do svojich radov klávesáka - zatiaľ neúspešne. Osobne si myslím, že takýto doslovne personálny rast by kapele určite prospel a manévrovacie plochy by boli ešte väčšie. Trio je skvelý základ a naučí hudobníkov disciplíne a sebestačnosti, ale verím, resp. si aj želám, aby bolo tretie CD bohatšie o nejaký ten hudobný nástroj.

Naživo si kapelu, ktorá minulý rok vystúpila aj na prestížnom festivale Blues Alive v Šumperku, môžete vypočuť na jarnom turné s mladou kapelou Her Memories. Tam sa určite dostanete aj k novému CD Heavy Hands.

Kiero Grande - Heavy Hands
(2019, vlastným nákladom)

1. A Little Time
2. Miracles
3. Black As Night
4. Alone
5. Lonely Heart
6. The Price
7. Kings and Fools
8. Tryin'
9. Blind and Cruel
10. Shoot for the Moon
11. Follow Me
12. The Secret
13. Bloodred
14. A Hell of a Ride

Autor: Tomáš Garai
Foto: Rita "Reetha" Földessy (artwork), Kristián Mészáros (foto v článku)