Debutový album The Youniverse, nazvaný podľa farebného modelu CMYK, predstavuje hypermoderný upgrade ošúchaného blues-rocku, ktorý má potenciál zaujať aj v zahraničí. Zároveň je vynikajúcou ukážkou hudobnej i produkčnej sebestačnosti, nápaditosti a precíznosti jednej z najzaujímavejších mladých slovenských kapiel.

Okolo roku 2015 sa na bratislavskej hudobnej scéne objavila kapela The Youniverse, ktorej ústredná dvojica - párik Tammy Nižnanská a Jerguš Oravec - spoločne snívala o experimentovaní a prepájaní žánrov. Chceli vytvoriť kapelu, ktorá by znela ako keby Led Zeppelin a Kanye West mali spolu dieťa.

V rozličných zostavách skúšali hrávať na jam sessions v KC Dunaj, vidieť ste ich mohli aj v niekdajšom Rustique s bubeníkom Matejom Rumanom (Billy Barman, Swing Society Orchestra, Sounds Like This) a basgitaristom Michalom Šelepom (známy jazzový hudobník, ktorý hrával aj s takými menami ako Buntaj, Valihora, či Šeban). Už prvé skladby tak vznikli v spolupráci s vynikajúcimi spoluhráčmi, no ako to už pri ranej tvorbe nových projektov býva, bolo v nich cítiť jasný a pomerne ľahko vystopovateľný vplyv (prevažne) amerických hudobných vzorov. Prvé EP Raise Hell, Kid (2016) tak skôr pripomínalo (veľmi dobrú) poctu idolom ako Neil Young alebo The Black Keys než vlastnú osobitú výpoveď s originálnym soundom. Na ten si fanúšikovia ešte museli počkať.


Pred vydaním dlhohrajúceho debutu kapela stihla aj spoluprácu s dídžejom a producentom Inkwallom a v lete 2016 zaujala nevšedným projektom A day in the life of a band, kedy mohol byť hocikto priamym účastníkom ich verejných skúšok a tvorivého procesu, ktorý exponovali verejne v priestoroch Ateliéru XIII. Podobne svoj umelecký "vesmír" fanúšikom otvorili aj po dokončení dlho očakávaného debutu CMYK, ktorý v septembri tohto roka prvýkrát predstavili verejnosti vo vlastnom pop-up shope v Trenčíne. Odvtedy bol album viac ako dva mesiace dostupný len na vinyle, cez digitálne služby ho sprístupnili až minulý piatok (30.11.). V ten istý deň zároveň otvorili bratislavský pop-up shop, ktorý môžete navštíviť ešte aj dnes do 19:00.


Viac než štyri farby 

Aktuálni koncertní spoluhráči - basgitarista Šimon Vladár a bubeník Adam Olexík (obaja fungujú aj v trenčianskej kapele Ticho) - hrajú len v pár skladbách (Sticky Tar, Aftershock, Breathe a Nightmare).
 Inak je album kompletne produkovaný extrémne multitalentovaným čávom Jergušom Oravcom, ktorý sa postaral o všetky hudobné nástroje, nahrávanie aj mix. To všetko v réžii speváčky Tammy, ktorej art directing stojí za novým zvukom. 

Paradoxom je, že pompézne a bombasticky znejúci album nevznikal v priestoroch nejakého lukratívneho štúdia a je vlastne kompletne DIY. Práve to je ukážkou Oravcovho majstrovstva - nielen kreatívne zmiešať najrôznejšie žánre a vplyvy s gitarou v ruke, ale ich aj do poslednej noty vyšperkovať v náročnom postprodukčnom procese. Ak sa v slovenskej politike v posledných dňoch uchytilo nelichotivé slovíčko "zápecníctvo", tak The Youniverse priamo za svojou "pecou" vytvorili album, ktorý je pravým opakom "zápecníckej" slovenskej hudby.



Hoci je nahrávka koncepčne uchopená v štyroch partoch (za zmienku stojí 2xLP vinyl, kde každá strana reprezentuje jednu farbu), vyzerá to skôr len ako estetický zámer. Obsah samotný je totiž o mnoho pestrofarebnejší a sýtejší. Vo svojej inovatívnej forme je ťažko žánrovo zaraditeľný a dominuje v ňom skôr anarchistická hravosť, než dosiaľ zaužívané šablóny delta blues-rocku, v ktorom sa Jerguš a Tammy na začiatku hľadali.

Ak by som mal vymyslieť žáner špeciálne pre CMYK, nazval by som to dope pop, keďže v obsahu textov často prevažujú zhýralé témy z bohémskeho života. V tomto smere možno nezaškodí spomenúť, že podľa psychotropných látok The Youniverse nazvali aj limitovanú edíciu gitarových efektov, ktoré sú súčasťou ich extravagantnej pop-up-shopovej promo kampane spolu s custom gitarami. Veľký štýl, že? Poďme však už k samotnému obsahu nahrávky.

Cyan

Hneď prvá skladba Silver (momentálne rotuje v éteri Rádia_FM) manifestuje nový zvuk a konečne vytúžený rukopis kapely. Druhá skladba Hardbringer je ako Jack White, ktorý opustil svoju bublinu a je pripravený osloviť tanečné kluby. Snahu o žánrové zaradenie albumu následne definitívne roztaví bad-trip funky Nightmare a experimenty pokračujú so vsuvkou z translatoru, ktorá mechanickým hlasom vysvetlí, čo to ten CMYK vlastne je... Ak by náhodou Master Printer zabudol.

Magenta

Druhá štvorica piesní má nádych tradičnejšieho rhythm & blues, adaptovaného na rok 2018. Skladby Breathe, Riverbanks, DarkI Dare Never Seize Your Fire sa tak nesú v pokojnejšom duchu s minimalistickým hudobným zásahom a viac sa kladie dôraz na štrukturalizované vokálne melódie. Riverbanks je tou piesňou, ktorá odštartovala používanie nových postupov v kapele (využitie elektroniky) a celú ju vymyslela práve Tammy.



Yellow

Žltú časť albumu otvára "daftpunkoidný" slaďák Strange Love, z nasledujúcej skladby Aftershock zase cítiť ďalší výrazný vplyv - Princea, kapela však ani na moment nestráca svoju vlastnú tvár. Eye of The Storm prevalcuje špinavé gitarové sólo, ktoré poslucháča vrhne do skladby Three Little Monkeys. Pri nej si môžeme veselo lúskať prstom, zatiaľ čo Tammy hovorí o našej slepote a neschopnosti čeliť vládnucej triede, ktorá s nami aj tak vždy vypečie. Pretty clever!

Key black

Album uzatvára štvrté dejstvo so zápachom Tarantinovho filmu, ktorý evokuje minútová vyhrávka If God Would Give. Nasleduje b-movie blues s krvavou prestrelkou a inými filmovými ruchmi Ammo Box a po nej groovy rock'n'roll Sticky Tar. Posledná skladba (môj favorit) Bubblegum Pants je priamočiare narko-disko pripomínajúce Lady Gagu reznutou Blondie.



After Aftershock 

Tammy a Jerguš sú známi tým, že si okolo seba vybudovali akýsi glamorózny štýl skutočných hviezd. Hudbu, ktorou žijú, naozaj cítia do špiku kostí a sú zapálení pre vlastný umelecký svet, čo sa prejavuje aj počas ich skvelých živých vystúpení.
 (Na vlastné oči a uši sa o tom môžete presvedčiť už 13. decembra, kedy CMYK pokrstia na koncerte s výbornou holandskou kapelou My Baby

Žiaľ, Slovensko je príliš malá "aréna" na takýto formát. Ich excentrická pompéznosť a rapídny technologický, ale aj umelecký progres je len pre našu klubovú scénu neudržateľný a budem veľmi rád, ak ich tvorba bude expandovať a dostane sa jej zaslúženého obdivu v čo možno najširšej mierke. Koniec-koncov The Youniverse sa ani nesnažia byť iní, než SVETOVÍ.



The Youniverse - CMYK
(2018, Bruuder Records)

CYAN
1. Silver
2. Hardbringer
3. Nightmare
4. Master Printer

MAGENTA
5. Breathe
6. Riverbanks
7. Dark
8. I Dare Never Seize Your Fire

YELLOW
9. Strange Love
10. Aftershock
11. Eye of Storm
12. Three Little Monkeys

KEY BLACK
13. If God Would Give
14. Ammo Box
15. Sticky Tar
16. Bubblegum Pants

Celý album si môžete vypočuť na Deezeri (a všade inde):



Autor: Matej Sekerka
Foto: Matej Kukučka