Vraví sa, že pomaly ďalej zájdeš. Bratislavskí rockeri Millhouse sú kapelou, ktorá tomu dobre rozumie a správa sa podľa toho. Po dlhých rokoch usilovného koncertovania a cibrenia vlastného zvuku minulý rok konečne fanúšikom dopriali svoj debutový album, ku ktorému sa oplatí v recenzii vrátiť aj s odstupom času.
Krok za krokom k vlastnému zvuku
So štúdiovou nahrávkou sa neponáhľali a po singli z roku 2010 sa pripomenuli až minialbumom v roku 2012. Prvá skladba z neho síce ešte výrazne pripomenie ich ranú tvorbu, no po nej už sú v podobe dvoch čerstvých vecí badateľné základy nového zvuku. Nová zostava si citeľne sadla, a to tak v štúdiu, ako aj na pódiu. Dostala sa do výbornej koncertnej formy, čo sa prejavilo aj na nových pesničkách. Na ich štúdiový záznam sme si však počkali ešte ďalšie dva roky.
Millhouse sa tak na svojom prvom radovom albume Event Horizon predstavujú ako osobitá a sebaistá kapela, ktorá od prvých zverejnených nahrávok prešla obrovský kus cesty. Zo svojej minulosti si ponechala hutnú, valivú stoner rockovú rytmiku a schopnosť zložiť riff, ktorý vás pribije k podlahe. Pribudli komplexnejšie štruktúrované kompozície, grungeová temnota a emotívne gitarové sóla. Celá kapela znie o poznanie tvrdšie a miestami s chuťou zablúdi aj do metalových vôd. Vie však aj v správnu chvíľu zvoľniť a stíšiť, takže sa úspešne vyhýba monotónnosti. Nezameniteľný spev, od počiatku poznávacie znamenie Millhouse, zaznamenal na albume významný posun v pestrosti prejavu a výrazu. Shorty vkladá do vokálov kus seba a dokáže strhnúť svojim nasadením. Strieda viaceré polohy a intenzitu spevu, vie vyspievať jasne čitateľnú melódiu, ale aj nápadito dodať skladbám dramatickosť. Hneď od úvodných sekúnd albumu je zrejmé, že toto bude trošku iná káva, ako staršie počiny.
Album Event Horizon je rozdelený na dve pomyselné polovice krátkymi inštrumentálnymi skladbami. Po skončení prvej z nich zaduje púštny vietor v podobe Universe - s bublajúcou stoner basou, mohutnou rozviatou gitarou a nečakane melodickým zlomom v refréne, podporenom zdvojenými vokálmi. Skladba je precízne vystavaná, viackrát sa mení jej dynamika a vďaka výbornému zvuku je každý nástroj dokonale čitateľný. Consequence od úvodu zavelí do útoku zlostne bzučiacim priamočiarym riffom a Shorty tu vytiahne zo svojho hlasového repertoáru hrdelný metalový rev.
Ďalším zo silných kúskov je singlová Mangy Wolf, pesnička postavená na pomalšom tempe s atmosférou silno nasiaknutou seattleským grungeom z hĺbky 90-tych rokov. Dočkáme sa v nej asi najvýraznejšieho refrénu platne aj hymnického gitarového sóla. Výrazné momenty sa na albume striedajú v rýchlom slede. Mojim osobným favoritom je Molten Sky, najmä vďaka fantastickému odsekávanému riffu, dravému refrénu, ale najmä až hereckému koncertu vokálov. V tejto skladbe je Shortyho výkon doslova strhujúci - spieva, kričí, nenávistne cedí cez zuby či stíši hlas do zlovestného šepotu. V kombinácii s hrubým gitarovým nákladom je to snáď najťažšia skladba albumu. Opomenúť nemožno ani epický titulný kus, ktorý okrem prepracovaných sól a členitých aranžmánov vládne aj ďalším z radu skvelých riffov.
Keď už coververziu, tak vlastnú
Zvláštnu zmienku si zaslúžia Satisfaction a Summer, dve skladby pochádzajúce ešte z prvého dema, ktorým kapela trošku vynovila fasádu a pozvala si k nim hosťujúcich vokalistov. Nápad je to zaujímavý a oceňujem snahu album ozvláštniť, no na môj vkus dostali hostia v skladbách priestoru až príliš. Radšej než nechať ich odspievať celú pesničku by som ich účasť uvítal vo forme duetu.
Na záver musím ešte vyzdvihnúť Can't Stand, ďalšiu z upravených piesní, ktorá ale vo svojej pôvodnej podobe zatiaľ nikde nevyšla. V origináli je to svižná rocková vec, kapela sa ju ale rozhodla dramaticky prearanžovať a zaradiť na úplný koniec. Počiatočné sklamanie, keďže som veľkým fanúšikom pôvodného spracovania, vystriedalo nadšenie. Epická skladba s meniacimi sa náladami, duelom gitarových sól či hravou country rytmikou je na záver ako stvorená a upokojujúce tóny piana dajú na konci mimoriadne vydarenú bodku za celým počinom.
Vraví sa, že na dobré veci sa oplatí čakať. V prípade albumu Event Horizon sa to absolútne potvrdilo, je to nadupaná rocková platňa, aké na Slovensku nevychádzajú každý rok. Millhouse si dali záležať aj na vizuálnej stránke a zabalili CD do elegantného digipacku. V booklete si môžete prečítať všetky texty, k Mangy Wolf natočili aj vydarený videoklip.
Mám vlastne len jedinú vážnejšiu výhradu, a tou je poradie skladieb, ktoré mne osobne spočiatku trošku kazilo zážitok z počúvania. Našťastie v dnešnej digitálnej dobe nie je problém upraviť si dramaturgiu podľa seba a po miernej obmene mi dokáže Event Horizon hrať ako pevne zovretý a súdržný album, ktorý má takmer rovnakú silu ako koncert Millhouse. Naživo už testujú aj niekoľko nových pesničiek, snáď sa teda k druhému albumu dopracujú skôr, ako tomu bolo v prípade debutu. Ale ak aj nie, rád si počkám. Myslím, že to opäť bude stáť za to.
Millhouse – Event Horizon
(go2stage, 2014)
Oficiálne poradie skladieb:
1. Affection
2. Universe
3. Satisfaction
4. Consequence
5. Superhero
6. Mangy Wolf
7. Disipation&Entrophy
8. Summer
9. Molten Sky
10. Take the Time
11. Event Horizon
12. Can't Stand
Poradie skladieb pri recenzovaní:
1. Affection
2. Universe
3. Consequence
4. Event Horizon
5. Superhero
6. Satisfaction
7. Disipation&Entrophy
8. Mangy Wolf
9. Take the Time
10. Molten Sky
11. Summer
12. Can't Stand
Celý album si môžete vypočuť a podporiť kúpou na Bandcampe:
Autor: Rastislav Kachnič
