Nemusíte ísť do divadla, ani čítať Sofoklov text, aby ste mali z Antigony zážitok. Nový album Katarzie síce vychádza z antickej hry, no stále je predovšetkým aktuálnou výpoveďou hudobníčky.

Ponuka vytvoriť hudbu k predstaveniu v Slovenskom národnom divadle pre Katarziu znamenala predovšetkým osviežujúcu možnosť tvorby s odstupom, bez nutnosti opäť postaviť svoj osobný život do centra pozornosti. Samozrejme, autentickosť albumu vychádza aj z autobiografických úlomkov, rozširuje však autorkinu generačnú výpoveď o nové perspektívy. 

Nejde však o prvú skúsenosť s tvorbou "na objednávku", ktorá zaujímavo ovplyvnila jej vlastné umelecké smerovanie. Niečo podobné si vyskúšala už minulý rok. Najskôr v skladbe Kde sa slzy berú z filmu Piata loď, ktorá jej priniesla prvú "rádiohlavu" v kategórii Singel roka, a o pár mesiacov neskôr v podobe piesne Nikomu nepatríš v rámci kampane proti sexuálnemu násiliu "Pretože hovorím nie". Hoci v oboch prípadoch ide o pesničky, ktoré zvukovo patria skôr do obdobia predchádzajúceho albumu Agnostika, predstavujú akýsi tematický prechod od osobných peripetií ku kritike spoločnosti, ktorou je novinka vo svojich iba 28 minútach doslova presiaknutá.

Drama Queen

Album Antigona tvorí päť skladieb, ktoré vznikli priamo pre inscenáciu a ďalšie tri nové piesne. Nahrávka a divadelná hra tvoria svojbytné jednotky, obe môžu fungovať aj samostatne. Spolupráca s Katarziou je chvályhodnou snahou Činohry SND sprístupniť školopovinným pomerne náročný text antickej drámy. Hudobníčka sa tejto úlohy chopila pomerne voľne, nedopovedá a nevysvetľuje dej.

Prekvapivo teda neplní rolu antického chóru, ale svojimi voľnými asociáciámi predstavuje skôr súčasnú interpretáciu vnútorného prežívania Antigony. V inscenácii, ktorá sa sústredí predovšetkým na vykreslenie panovníka Kreóna opitého mocou, tak hudobné vstupy umožňujú divákom lepšie pochopenie titulnej postavy mladej ženy, ktorá sa z vnútorného presvedčenia vzoprie moci. 

Skladba Bojím sa sa asi najviac opiera o dej, ktorý budú poznať len diváci inscenácie. Ostatné pesničky sú predovšetkým popisom mocenských bojov a rodových rolí, v ktorých sa Katarzia okrem iného opäť ukazuje ako trefná pozrovateľka nezrelosti a egománie. Najväčším posunom od doterajšej tvorby tak je odvážny elektronický zvuk, ktorý prichádza ako prirodzené vývojové štádium po pesničkárskej polohe s gitarou na debute a kapelovou fázou v období Agnostiky.

Či už vnímame stupňujúcu sa zlovestnosť Nepohodlnej osoby alebo plechový chlad Krízy mužstva, inšpiračné zdroje Katarzie sú pomerne jasne čitateľné. Nejedná sa však o žiadne prvoplánové kopírovanie hudobníčok ako FKA Twigs či Sevdaliza. Zárukou toho sú aj zručnosti Jonatána Pastirčáka (Pjoni, Isama Zing) ktorého Katarzia prizvala na dotvorenie skladieb, hoci tým riskovala znevažovanie vlastného skladateľského prínosu v prospech progresívneho elektronického producenta.


Vražda, ktorá zmenila kontext

Pôvodným zámerom bolo vytvoriť hudbu komunikujúcu predovšetkým silu a emancipáciu žien, spoločenským vývojom však dnes album možno vnímať aj ako reflexiu situácie po vražde Jana Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Iste, antické drámy sa objavujú v repertoári divadiel opakovane práve pre ich schopnosť pomenovať univerzálne ľudské skúsenosti, vrátane krízy demokracie a hodnôt. No málokto asi predpokladal, že na základe jednej z nich vznikne album, ktorý s kritikou politických predstaviteľov a reflexiou korupcie, ako aj osobností ako Kuciak či Zuzana Hlávková, či témy #metoo, predstavuje až akési politicko-spoločenské bingo roku 2018. A zároveň sa do všetkých aktuálnych spoločenských tém triafa bez toho, aby znel oportunisticky či vykonštruovane.

Ak sa už teraz o Antigone hovorí ako o feministickej nahrávke, môžeme cítiť isté sklamanie, že hudobníčka nedokázala prekročiť svoju privilegovanú pozíciu (sama konštatuje, že s obťažovaním skúsenosť nemá) a za najzásadnejšie považovala varovať, že nevyžiadané dotyky bude nasledovať facka. V skladbe Krásu preklínam sa téma od prekračovania osobných hraníc čoskoro zvrtne na príbeh o žiarlivosti, Lepidlo opisujúce vzťah dvoch sestier bez kritického komentára zase posilňuje stereotypné predstavy o ženách deliacich sa na svätice a k*rvy.

Napriek tomu spočíva prínos albumu aj v tom, že dotyk so spytovaním pozície žien v spoločnosti prináša aj širšiemu publiku a predstavuje tak v (česko-)slovenskom kontexte prvú lastovičku populárnej ženy, ktorá sa pred slovom feminizmus trikrát neprežehná a s krikom neutečie. Vzdorujúca žena je totiž napriek všetkému najsilnejším motívom albumu. Nakoniec, aj taký detail ako názov skladby Neodvrávaj pánovi môžeme interpretovať ako opis absolutistického vladára, ale aj ako pokyn, ktorý vychováva (nielen) dievčatá k poslušnej pasivite.

V spojení s kontroverznou persónou speváčky ide o skutočne vynikajúcu symbiózu. Kým pre niektorých je Katarzia od svojho debutu neodolateľne príťažlivým zjavom, pre ďalších je jej prejav ťažko stráviteľný. Jej imidž femme fatale aj enfant terrible zároveň tak dávajú celému hudobnému projektu ďalší rozmer, kedy sa stáva manifestom získaného sebavedomia navzdory pripisovaným škatuľkám. Piesne zachytávajú dozrievanie hudobníčky, ktorá sa už odmieta ospravedlňovať za svoju nepohodlnú prítomnosť. Nie všetci a všetky vieme a môžeme byť whistleblowermi, no s odkazom sily, ktorú má naša autentická prítomnosť, či už zoči voči oligarchom, bulváru, neprajníkom, či len obyčajnému pocitu outsiderstva, Katarzia skutočne triafa do čierneho.

Tip redakcie: Hudobníčka spolu s Pjonim predstavia album na decembrovom turné Nepohodlná osoba. Ak chcete počuť veselé pesničky, choďte na iný koncert, odkazuje Katarzia.

Katarzia - Antigona
(2018, Slnko Records)

1. Bábiky sa vraždia
2. Uspávanka
3. Neodvrávaj pánovi
4. Bojím sa
5. Nepohodlná osoba
6. Kríza mužstva
7. Lepidlo
8. Krásu preklínam

Vypočujte si celý album na Deezeri:



Autorka: Michaela Kučová
Foto: Jakub Gulyáš

Súvisiaci interpreti: Katarzia