V bočných projektoch si zvyknú muzikanti plniť svoje tajné sny, ktoré s ich domovskými kapelami až tak veľa spoločné nemajú. Platí to aj o Petrovi Zajačekovi z populárnej reggae kapely Medial Banana, ktorý si koncom leta pripísal na konto debutový album s kvalitnou inštrumentálnou hudbou s presahmi do rôznych žánrov.

Medial Banana vydali tento rok album Nedotknuteľní, fanúšikmi a médiami hodnotený veľmi pozitívne. Málokto tušil, že jeden z gitaristov kapely, Peter Zajaček, má v rukáve ešte jeden tromf. Ide o sólový debut Nemám sa s kým hrať, na ktorom predstavuje rozmanité hudobné vplyvy, ktoré ho formovali ako skladateľa a gitaristu. No aby sme jeho domovskej kapele nekrivdili, pravdou je, že i bratislavskí "reggae rockers" využívajú veľa rôznych podnetov, či už ide o ska, pop, dancehall, elektroniku, funk alebo jazz.       

Emočné a aranžérske bohatstvo

Práve k posledne uvedenému žánru najviac inklinuje aj táto platňa. Zrejme preto by sa jej obsah dal charakterizovať zhruba takto - keby mi niekto povedal, že ide o bočný projekt gitaristu Medial Banana, tak tomu neuverím. Petrova domovská kapela má totiž predsa len odlišné smerovanie a hoci sú tam gitarové riffy prepracované, na sólo albume ide muzikant oveľa ďalej. Netýka sa to iba inštrumentálnej stránky, hoci i tá si zaslúži veľkú pozornosť. V tónoch vybadať hodiny tvrdej driny. Jeho hra je presná a náročná, s presahmi do blues, jazzu, rocku, funku, reggae, a pod. Nejde pritom o žiadnu bezhlavú multižánrovú zlátaninu - každá skladba je čímsi výnimočná, ale výsledok je napriek tomu konzistentný.


Pomyselná niť sa netrhá aj vďaka tomu, že tu figuruje akýsi koncept po emočnej, výrazovej a hlavne kompozičnej stránke. Skladateľský rukopis je pevne daný a je jedno, v akom žánri sa muzikanti práve pohybujú. Vždy je ich hra podriadená pevnej disciplíne tak, ako sa to na profesionálov patrí. Dominuje Petrov nástroj s vrelým a kĺzavo melodickým, no na druhej strane sýtym a plným zvukom. Vynikajú v ňom skutočné pocity, ktorým sú prispôsobené nálady jedenástich skladieb. Bolo by nosením dreva do lesa pripomínať, že hudba bez slov potrebuje veľa záchytných bodov, fórikov a fígľov, ktoré dokážu poslucháča udržať v stave striehnutia na prekvapivý aranžmán či vychytávku. Petrovi sa to darí skvele.

S kým to vlastne mám hrať?

Väčšina skladieb na albume je postavená na dlho zrejúcich nápadoch, avšak aj tie boli v niektorých prípadoch pozmenené a niektoré naopak vznikli až priamo v štúdiu. Pomohli tomu Petrovi priatelia, ktorí sa nahrávania zúčastnili: bubeníci Michal Fedor, David Juraj Raši a Anton Zajaček, hráč na klávesy Roland Kánik, basgitarista a producent Michal Šelep, speváčka Katarína Ščevlíková, trubkár Michal Cálik, kontrabasista Denis Pagáč, či basgitarista Martin Kapustník. Vďaka nim aj blues znie tak, aby nenudil (Bryndzový blues), záživné je i voľné muzicírovanie, vzbudzujúce dojem improvizácie, stále však pod ostražitým dohľadom. Rytmika vsádza na nepravidelné takty, kým dychové nástroje dodávajú hudbe mnoho odtieňov.  


Hoci je album inštrumentálny, aj tých málo slov v názvoch skladieb svedčí o obrovskom nadhľade. Narážka na jazzového velikána Pata Methenyho (Päť zmethených) však skvelo funguje najmä hudobne, keďže ide o introvertnú, čistú žánrovú lahôdku. Ceplo a Kytica poltónov akcentujú dobré mravy elektrifikovaného jazzu, Dub hrdina chlap stroj predstavuje virtuózne zahranú dubovú lahôdku (dub = čisto inštrumentálna odnož reggae, akcentujúca rytmiku, resp. groove), Monkizmus navodzuje atmosféru obľúbeného televízneho seriálu. Najviac sa inštrumentálnemu rocku približujú Outro-Jam, Intro-Vert a NKVSKJM, akoby vystrihnuté z gitarovej učebnice so zmyslom pre hravosť a detail. Z nich by sa mohli priučiť novým kúskom aj niektorí skúsenejší tovariši tohto remesla.

Nemám sa s kým hrať patrí medzi veľmi solídne inštrumentálne gitarové albumy, akých by mohlo byť na Slovensku oveľa viac. Pestrá zmes vplyvov je úplne na mieste - ide o Petrovu osobnú prezentáciu toho, čo všetko ho formovalo a aký široký je jeho akčný rádius. S pomocou priateľov dal dokopy silný debut, ktorému nechýba precíznosť a technická bravúrnosť, na druhej strane je tu nespútaná radosť, iskra, vášeň a entuziazmus. Táto kombinácia si síce nájde malú cieľovú skupinu, no o to viac bude pre ňu platňa vzácna a podnetná.


Peter Zajaček – Nemám sa s kým hrať
(go2stage, 2020)

1. Intro-Vert
2. Ceplo
3. Bryndzový blues
4. Päť zmethených
5. Neuspávanka
6. Monkizmus
7. Kytica poltónov
8. Dub hrdina chlap stroj 
9. Egotrip
10. NKVSKJM
11. Outro-Jam

Vypočujte si celý album v službe Deezer:



Autor: Marek Danko
Foto: Dorota Holubová

Súvisiaci interpreti: Medial Banana