Bežný hudobný fanúšik ho môže poznať z pôsobenia v IMT Smile, kde sa okrem brilantného bubnovania otlačil do myslí a koncertných spomienok aj svojou charakteristickou expresívnou mimikou počas hry. Vtedy by asi nikto nebol povedal, že sa v ňom skrýva taký romantik, ba dokonca melancholik.

Medzitým sa ale mnohé zmenilo a Marián Slávka je od pop-rockových melódií vzdialený na míle. Hudobník, ktorý v súčasnosti najaktívnejšie pôsobí v nadžánrovom triu Longital a v jazzovo-intelektuálnom zoskupení Talent Transport, stihol popri všetkom vydať aj vlastný sólový album. A poviem vám, dámy a páni, je to (v)Láska.

Nahrávka je silnou emotívnou spoveďou, v ktorej je zároveň jasne počuteľný hudobný proces, ktorým Marián prešiel počas pôsobenia v mnohých predchádzajúcich kapelách. Jeho hra na klavír sa dá ostatné dva roky pozorovať na vystúpeniach Longitalu, že zabŕdol aj do spevu, dokazuje prirodzene znejúca zhudobnená spoveď zo závislosti na káve (Kavárenský typ, 2011), ktorú má na svedomí jeden z jeho predchádzajúcich projektov Žena s ovocím. Okolo závislostí sa Marián točí aj na debutovej sólovke, ale nepredbiehajme.

Hudobný patriot, napriek tomu porovnateľný so zahraničím

V jeho pesničkách, či skôr kompozíciách, je cítiť silný vplyv hudby Mareka Brezovského a iných slovenských hudobných velikánov. "Hudobný patriotizmus" určite mnohých poslucháčov poteší, sklamaní môžu byť tí, ktorí si albumy nevedia užiť bez brilantných speváckych výkonov. Slávka sa nehrá na pána speváka, namiesto toho nás ako autor berie na dobrodružnú prechádzku svojským svetom poézie na pozadí hudobných experimentov. Často sa pritom stretávame s takým nedbalo magnetickým prednesom, akoby v tom bare, kde chcel byť Marek Brezovský v jednej legendárnej piesni sám, robil Slávka barmana.

Rovnako ako u Vargu či Brezovského je dominantným melodickým nástrojom podmanivo znejúci klavír. Už prvá, metaforicky značne autobiografická skladba Chlapec je toho dôkazom. Ak by som mal vLásku prirovnať k niečomu zo zahraničia, ako prvá asociácia mi hneď pri tejto skladbe "vyskočil" kultový album Kid A (2000) od Radiohead. Oba albumy charakterizuje akási myšlienková a klavírna spleť, experiment, spoveď. V miestach uvoľnene, no prevažne s napätím a naliehavosťou. Charakterovo je akurát Kid A viac elektronický a Marián zas píše tradičnejším inštrumentálnym perom. 

Rozhovor: Majo Slávka o debute vLáska: Hovoril som si, že treba nahrať neambiciózny album


Bez pózy ale s gráciou

Bicie znejú na albume tak, akoby na ne hrali zakliate paličky a avantgarda sama. Pocitové bubenícke party a umelecky vyrátané nepresnosti nájdeme v skladbách Bolo to krásne, Nepros Boha či v záverečnej piesni 1000 x. Minimálne toľko zimomriavok pritom vyvolá posledná spomenutá skladba. Heslovitá osobná spoveď o konflikte citu a rozumu je spolu s gradujúcimi klavírno-gitarovými linkami poeticko-expresionistickým hudobným divadlom. 

Už kompletnejšie otextovanú romantickú pasáž v piesni Ona zas strieda prekvapivý, ako ho sám autor nazýva, inštrumentálny rock'n'roll. Všeobecne je album, na ktorom sa ako producent a spoluautor dvoch skladieb podieľal gitarista Lukáš Duchovič (Sounds Like This), skomponovaný aj otextovaný veľmi slobodne - s experimentami si Slávka tyká a nepodlieha absolútne ničomu zaužívanému. Neobmedzuje sa slohami, refrénmi ani outrami. A keď sa úvodná inštrumentálna anarchia premení v intímnu klavírnu skladbu, a poslucháč si aj napriek tomu povie "Bolo to krásne", je jasné, že máme dočinenia s kvalitou.

S prvou zverejnenou skladbou Závislosti je to veľmi podobné. Slávka nezostáva v jednom šate, v jednej melódii či žánri. V polovici príde zvukový zmätok, z hlbín ktorého vypláva Brezovského hlas ako odkaz na korene hudobníkových inšpirácií. Čo sa týka závislostí, text okrajovo vypichuje, čo všetko sa nimi môže stať. Káva, hudba, dnešná doba, viera či žena? Produkt alebo pocit? Alebo je skladba len vyjadrením faktu, že celý čas strávený na zemi je vlastne jednou veľkou závislosťou? Zaujímavá myšlienka z pohľadu umelca príde na záver skladby: "Možno talent vôbec nie je... A za všetkým je trochu závislostí."


Nedávno som čítal, že v dnešnej dobe sa na rozdiel od čias minulých robia často albumy, ktoré sú "mŕtve už týždeň potom, čo vyjdú". Pravda, nič nie je možné tak definitívne zovšeobecňovať, avšak tá veta sa mi neomylne priplietla do myšlienok po tom, čo som si prečítal Mariánovo vyjadrenie o tom, že chcel nahrať neambiciózny album.

Za všetkou tou krehkosťou a skromnosťou sa pritom skrýva pravá umelecká veľkoleposť - súhra hudby, slov a pocitov, ktorá neomrzí na počkanie. vLáska je albumom, ktorým Slávka vnímavého poslucháča vtiahne do svojho sveta na prvýkrát a kedykoľvek znova, a ja neskrývam radosť, že tento silný mužský debut je najsilnejší v tom najlepšom slova zmysle. V tom, že je hlavne o hudbe a žiadne silácke pózy ani nepotrebuje.

Marián Slávka - vLáska
(2017, Slnko Records)

1. Chlapec
2. Bolo to krásne
3. Bojovník
4. Nepros Boha
5. Pekná
6. Závislosti
7. Ajemsori
8. 1000 x
9. Ona

Vypočujte si celý album na Deezeri:



Autor: Matej Kráľ
Foto: artwork - Marek Ormandík