Popová veteránka Pink nechala svoju sólovú kariéru ležať úhorom dlhých päť rokov. Po vydaní albumu The Truth About Love (2012) uprednostnila svoju rodinu, ale vyskúšala si tiež bočný folkový projekt You+Me. Medzitým ešte nahrala skladbu k talkshow a filmovému trháku. Do vôd hudobného mainstreamu sa vrátila až 10. augusta tohto roka. Novinka pritom, bohužiaľ, znie akoby 38-ročná speváčka nikdy neodišla.
Ako sa neskôr ukázalo, čerstvá protitrumpovská rebélia mala dokonca tanečne rovnako pôsobivý klip ako balada o nevzdávaní sa. Kým z hudobného hladiska udržali autorku v zóne komfortu nováčikovia Johnny McDaid a Steve McCutcheon, vizuálnu podobnosť zachovali už pomaly dvorní choreografi The Goldenboyz.
Sprvu to vyzeralo tak, že ak úspešná skladateľka pomenovala svoj vtedy ešte nadchádzajúci album Beautiful Trauma, pravdepodobne sa bude naďalej venovať moralizátorstvu alebo tzv. zmysluplnému (purposeful) popu, ako to avizovala Katy Perry so svojím Witness, a "nádhernou traumou" bude život v súčasnej spoločnosti.
Nebolo to úplne tak. Hnevu voči spoločenskej klíme venovala len dve skladby, pričom prvý singel dopĺňa už len Wild Hearts Can't Be Broken. Spolovice emotívna viagra pre sebavedomie a z druhej polovice autocharakteristika si svojou autentickosťou na klavírnym podklade získa každého. Veď dobre napísaná úprimnosť bola vždy s jednou najväčších zbraní sympatickej popovej stálice.
Rebelka už nemá príčinu?
Ďalšie dva vydané propagačné single zase naznačili to, že ani tematické smerovanie nebude iné. Vo výsledku tak titulná skladba aktuálnej kolekcie rozpráva o tom, že Carey Hart kvôli Pink prerazil päsťou stenu, no speváčka to nevníma ako čin násilia, ale dokonalé preciťovanie, a preto si túto dieru dala zarámovať.
Originálna romantika, o ktorej poslucháč už vie z True Love (2012) má tentokrát aspoň nezvyčajné hudobné prevedenie z dielne momentálneho top producenta Jacka Antonoffa (Lorde, Taylor Swift) - orchestrálny úvod a záver, ktorý vôbec neznie ako zlepenec a robí tak z piesne jednu z tých najlepších na nahrávke.
Iným spôsobom imponuje Whatever You Want, kde matka dvoch detí vyjadruje strach z toho, že sa na ňu manžel vykašle. Hoci je skladba hudobne niekde pod záložkou pop rock nultých rokov, príjemne ju dolaďujú dynamické vokály speváčky. Zimomriavkový moment prichádza, keď sa všetky tóny pred posledným refrénom stratia z hĺbky do ľahkosti výšin. Samozrejme, ak sa spieva o vzťahoch, rovnako ako pred piatimi rokmi ani teraz nesmie chýbať Eminem. V roku 2017 si v Revenge zarapovali na tému pomsty dvoch podvádzajúcich partnerov.
Je pochopiteľné, že po dvanásťročnom manželstve nebude niekdajšia rebelka populárnej hudby spievať o jednorazovom sexe. Napriek tomu je ešte veľa priestoru pre experimentovanie. Nie na spomínanom CD. Tu možno nájsť už len dve potulky mimo priemeru. Jednou je nostalgia za detstvom v podobe Barbies. Do slôh preniesla folkové experimenty z bočného projektu You+Me, zatiaľ čo v refréne sa opäť ozývajú sláčiky a energické beaty potrebné pre vyjadrenie rýchlosti zmien.
Druhou je Secrets. Otvára ju iritujúce "aviciiovské" intro, príznačné pre viacero skladieb albumu, no hneď ako sa do popredia dostane spev, pieseň sa mení na svieži pop s ľahko zapamätateľným popevkom. Konečne tak "ta ta ra ta tu du du" nie je súčasťou refrénu, ale strofy.
Ak sa niekto spýta, čo môže ešte takmer 40-ročná speváčka ponúknuť dnešnému popu, práve Beautiful Trauma nie je odpoveďou. Pink sa jednou rukou drží niekoľko rokov osvedčených mantinelov. Pričom práve so svojou rebelantskou krvou môže experimentovať nielen na poli textov, ale aj žánrov. Možno práve toto je dôvod, prečo Američanku v médiách stále považujú za nedocenenú. Po siedmom opuse má stále rezervy.
Pink - Beautiful Trauma
(2017, RCA)
1. Beautiful Trauma
2. Revenge (feat. Eminem)
3. Whatever You Want
4. What About Us
5. But We Lost It
6. Barbies
7. Where We Go
8. For Now
9. Secrets
10. Better Life
11. I Am Here
12. Wild Hearts Can't Be Broken
13. You Get My Love
Autor: Marek Majzon
Foto: Album Artwork / RCA
Súvisiaci interpreti: Pink
