Takmer tri roky už uplynuli od albumovej prvotiny alternatívnych rockerov Millhouse z Bratislavy. Kto kapelu sleduje dlhšie, vie, že s novým materiálom nemala nikdy naponáhlo a pri čakaní na jej nasledovníka sa bude musieť vyzbrojiť trpezlivosťou. Owls on the Hunt tak vychádza až v roku, keď kapela oslávi dekádu svojej existencie.
Pravidelnému návštevníkovi koncertov Millhouse isto neuniklo, že kapela pred časom začala vystupovať aj s akustickým programom. Nápad, pôvodne mienený ako jednorázová akcia, začal žiť vlastným životom a hudobníci sa v tejto podobe na koncertných pódiách objavovali opakovane. Zapáčil sa im natoľko, že sa ho rozhodli zvečniť aj v štúdiu a z pôvodne plánovaného minialbumu nakoniec vznikol plnohodnotný nasledovník ich vydareného debutu Event Horizon.
Odpojení od elektriny
Formát akustických vystúpení nabral na popularite v 90-tych rokoch minulého storočia, najmä vďaka obľúbenej sérii MTV Unplugged. Účinkujúci v nich obvykle prinášali prierez svojich najväčších hitov, prerobených do akustickej podoby. Pôvodne trvali len necelú pol hodinu a mali na to dobrý dôvod. Nie každý umelec totiž dokáže v komornom prostredí a s obmedzenými výrazovými prostriedkami čarovať a udržať si poslucháčovu pozornosť aj na dlhšej časovej ploche. Úspech MTV Unplugged so sebou následne priniesol módu zaraďovania akustických verzií pesničiek ako albumových bonus trackov, b-strán singlov, či rovno nahrávanie celých "od elektriny odpojených" albumov. Ako si teda s úskaliami tohto konceptu na svojej nahrávke poradili Millhouse?
Z desiatich pesničiek pochádza polovica zo starších štúdiových počinov Millhouse a päť je nových, dosiaľ nezverejnených. Kapele slúži ku cti, že sa pri starších piesňach nesnažila uľahčiť si prácu a pristúpila k nim ako k novinkovému materiálu. Viacerým sa dostalo výrazného prepracovania, čím sa posunuli do nečakaných polôh. Album otvára Superhero, pôvodne energická skladba hnaná nervným gitarovým riffom. V novej verzii by sa však atmosférou slôh hodila skôr ako ústredná téma k filmu o Jamesovi Bondovi. V refréne sa miesto dravého nástupu zaskvie klenutou melódiou, a k dokonalosti ju vyšperkuje úplne nové gitarové sólo.
Nasledujúca Universe si pre zmenu zachovala svoj úderný riff, namiesto gitary mu však výraz prepožičiava ukulele. Skladbe tak dodáva na naliehavosti, ktorá je v závere podfarbená zakomponovaním sláčikových nástrojov. Asi najbadateľnejšej, a pre mňa aj najvydarenejšej, úpravy sa dočkala Consequence. Jedna z najvýraznejších skladieb debutu oplývala jedovato bzučiacou gitarou a hrdelným revom v refréne. Tu sa premenila na krásne clivú baladu Take your Consequence, ktorá sa nenútene pohupuje a nenápadne graduje podporená pianom, aby vyvrcholila emotívnym sólom na trúbku.
Prístupnejší, no nie za každú cenu
Nové pesničky v ničom nezaostávajú, práve naopak. Butterflies in my Head ťaží z akustického zvuku nahrávky a ak už na predošlej platni boli cítiť názvuky grunge, tu je inšpirácia seattleskou scénou priznaná v plnej miere. Pochmúrna nálada, tiahly refrén a hutný gitarový riff v závere neomylne odkazujú k začiatku 90-tych rokov. Na duchu naopak povznesie titulná Owls on the Hunt, najhitovejšia pieseň albumu. Tá bola zvolená aj za pilotný singel, kapela si v nej však dovolila rozbiť tradičné pesničkové klišé sloha-refrén-sloha-refrén-sólo-refrén, vďaka čomu ju celkom isto v žiadnom komerčnom rádiu nezačujete.
Ešte komplikovanejšou stavbou oplýva Melody, ktorá v súlade so svojim názvom prinesie hneď niekoľko melodických nápadov a ešte o niečo viac dynamických a rytmických zvratov. Millhouse si našťastie nerobia ťažkú hlavu s tým, ako sa zapáčiť poslucháčskej mase, či sa nebodaj votrieť do priazne rádiových dramaturgov, hoci práve prístupný akustický zvuk ich k tomu mohol zviesť. V poslednej tretine albumu už síce ubúda výraznejších prekvapení, až do konca však plynie vo vzácne vyrovnanom duchu. Záverečná Goodbye sa s poslucháčom rozlúči skôr, ako sa stihne o slovo prihlásiť nuda.
Owls on the Hunt je komorný, uvoľnený, no sústredený album. Millhouse sa s jeho výslednou podobou vyhrali a predviedli sa nielen ako zruční inštrumentalisti, ale aj nápadití aranžéri. Oprostené od nánosu hlučných gitár ich skladby fungujú až prekvapivo dobre a v akustickej zostave do popredia prirodzene viac vystupuje spev, tradične silná stránka kapely. Shorty tak má za mikrofónom dostatok priestoru dokázať, že nie je len všestranný vokalista, ale v prvom rade vynikajúci spevák.
Silné pesničky ešte umocňuje skvelý zvuk nahrávky, ktorý je pastvou pre uši. Na obohatenie výrazovej palety v nich kapela použila viacero doplňujúcich nástrojov, triezvo však odhadla mieru. Ich zaradenie nie je samoúčelné, bez výnimky slúžia v prospech piesne a umožňujú poslucháčovi objavovať stále ďalšie detaily aj pri opakovanom počúvaní. Ani oči neprídu skrátka, o sugestívny obal sa opäť postaral Adam Pižurný. Millhouse sa úkrokom stranou lišiacky vyhli odhaleniu svojich ďalších hudobných vízií. Na ich vyjavenie si tak budeme musieť počkať na tretiu štúdiovku.
Naživo si môžete novinky vypočuť na oficiálnom krste albumu. Uskutoční už vo štvrtok 9. marca v bratislavskom Gorila Urban Space, kde mala kapela Millhouse v roku 2015 svoj úplne prvý akustický koncert. Hosťom na krste bude kapela Genius Locci.
Millhouse - Owls on the Hunt
(go2stage, 2017)
1. Superhero
2. Universe
3. Butterflies in my Head
4. Owls on the Hunt
5. Melody
6. Take your Consequence
7. Devil Inside
8. Pure Faith
9. Mangy Wolf
10. Goodbye
Celý album si môžete vypočuť a podporiť kúpou na Bandcampe:
Autor: Rastislav Kachnič
Foto: artwork - Adam Pižurný
