Hlavná stránka

>

Magazín

>

Recenzie

>

Vyzretý art-rock kapely Thebenbound: Ursiny či Brezovský majú zdatných nasledovníkov

Thebenbound - Thebenbound

Thebenbound - Thebenbound 09.05.2017 - 09:00 | Marek Danko

Thebenbound patrí do nepočetnej skupinky inštrumentálnych zoskupení, ktorým sa podarí dať dokopy zvukový nosič. K melodickým tónom ich najväčšmi inšpirujú ľudovky a art rock, veľký vplyv má i úspornejšia verzia orchestrálnej hudby či jazz. Milovník štyroch magických žánrov v jednom dokáže skvelé sústo oceniť - podobných albumov je u nás fakt málo.


Ak by sme sa obzreli do nedávnej minulosti, Thebenbound spadajú do podobnej kategórie ako formácie Talent Transport, AMC Trio alebo Sisterhood of Klangpedal. Hoci ich spája mixovanie v podstate rovnakých ingrediencií, všetky štyri pojmy si vytvárajú vlastné pieskovisko a volia odlišný prístup a formu. Tým vzniká zárodok podhubia pre mladších muzikantov, ktorí by radi prispeli k duchovnému odkazu 70-tych rokov, ale stále im chýba odvaha.

Krátke, no výživne výstižné

Album pripomína plavbu prevažne pokojným oceánom s občasnou adrenalínovou búrkou, ktorá vďaka ojedinelým výskytom pôsobí o to silnejšie. Po 38 minútach vás loďka vyhodí na breh a začína spamätávanie sa z prvotného šoku. Aj pri ďalších vypočutiach sa vynárajú nové a nové inštrumentálne finesy, nuansy a iné delikatesy, ktoré dajú pozornému uchu zabrať. Po štvrtom-piatom prehratí to však už ide samospádom a správny art-rockový fanúšik má celé pasáže zažraté hlboko pod kožou ako drogu, bez ktorej dlho nevydrží. Ide o dôkaz toho, že aj keď sa v hudbe vlastne nič zložité neudeje, zaručene ide o čosi melodicky príťažlivé a výživne nápadité.

Kapela všetko podstatné sústreďuje do deviatich krátkych položiek, ktoré ako celok pôsobia aspoň náznakom konceptuálne. Hlavné motívy má na svedomí Juraj Čorba, ktorého klavír je jazzovo usadlý aj rockovo hravý. Vytvára ilúziu koncertných siení, no za krídlom nesedí seriózne sa tváriaci pán, skôr muzikant, hnaný predstavivosťou a nie notovým zápisom, čím vzdialene pripomína prístup Mareka Brezovského v pesničkách na kultovom albume Hrana. Sama kapela sa opisuje spôsobom, podľa ktorého "zachováva jednoduchú, miestami až piesňovú kompozičnú formu a je skôr hudobne intuitívna než programová". Možno aj to budí dojem, že pri skúškach je hlavnou kompozičnou metódou improvizovanie na určitú tému, na ktorú sa nabaľujú ďalšie krásne momenty. Jurajove tóny sú bezpečným útočiskom, pôsobia prítulne, takmer maznavo.


Melódie s koreňmi v rôznych sférach

Výrazne sa do popredia derú husle, obsluhované hosťujúcim Alanom Vizvárym. Spevné, ťahavo clivé námety pôsobia upokojujúco a okrem jazzových majstrov čo-to odkukali z tradičnej ľudovej tvorby, resp. jej molovejšej časti. Melodika tým pádom hrá temnejšími odtieňmi. Znamenite sa hodí k zadumanej atmosfére dielka a v istých momentoch celkom pôsobivo evokuje neskoršiu tvorbu Deža Ursinyho, kde sa blysol Richard Kroczek. Za basgitarové linky je zodpovedný Peter Potúček, ktorého práca vykazuje nejednu zaujímavú figúru, obzvlášť vtedy, keď sú ostatní nakrátko prehlušení. Bicie nahral talentovaný Ľuboš Kukliš (inak frontman skupiny Diego), praktizujúci skromnejší, zato veľmi tvorivý prístup k nástrojovému vybaveniu.

Agilná firma Real Music House stavila na vynikajúcich interpretov hudby z čias minulých, avšak znejúcich súčasne, sviežo a originálne. Celok sa javí nedbalo elegantne nielen kvôli použitiu súčasnej technológie. Trio a zmienený hosť nahrali platňu behom štyroch dní s čo najmenším počtom strihov a úprav, čo je v pozitívnom zmysle dosť citeľné. Podarilo sa im zachytiť decentne pulzujúcu energiu, autentickosť výrazu, rockovú dynamiku a silu okamihu. Hoci je štruktúra skladieb starostlivo premyslená, hudobníkom sa do nich darí prepašovať kúzlo 70. rokov, kedy množstvo geniálnych momentov vzniklo experimentovaním či metódou pokusu a omylu. Je tam muzikantská hravosť, bez ktorej by Thebenbound zapadli do priemeru.  

Ich rovnomenný album určite robí radosť ľuďom, ktorí nad muzikou meditujú, a zároveň sa nechávajú dobiť prúdom dravej energie. Kompaktne zomknutý žánrový mix stojí na silných inštrumentálnych výkonoch a prepracovaných skladbách bez spevu. Nahrádzajú ho melódie, vyžadujúce dávku fantázie, aby sa mocný efekt hudby zhmotnil. Serióznosť nápadov, podaných hravo či skromnosť s dramatickými sklonmi tvoria vzrušujúce kontrasty, ktoré z debutu nádejnej formácie činia jednu z najoriginálnejších platní, aká u nás tento rok zatiaľ vyšla.    

Thebenbound - Thebenbound
(Real Music House, 2017)

1. Late Summer Resonance
2. Memento
3. Gaming
4. Empowering Solitude
5. Something´s In The Air
6. Japanese Lake
7. Repeated Efforts
8. Horizon
9. Shell

Vypočujte si celý album na Deezeri:



Autor: Marek Danko
Foto: realmusichousestore.com, facebook.com/ThebenBound/


Zdielať na Facebooku

blog comments powered by Disqus
po ut st št pi so ne
30 31 1 2 3 4 5
6 7 8 9 10 11 12
13 14 15 16 17 18 19
20 21 22 23 24 25 26
27 28 29 30 1 2 3

Najčítanejšie

Disqus

Najpopulárnejší hudobní interpreti