Hlavná stránka

>

Magazín

>

Recenzie

>

Planétu Lady Gaga obývajú len ľudia so zmyslom pre gýč a okázalosť

Lady Gaga - Chromatica

11.06.2020 - 12:00 | Marek Majzon

Vitajte na planéte Chromatica. Je plná farieb a všeobjímajúcej lásky. Domorodci nepoznajú vzájomné rozdiely. Majú pochopenie pre inakosť a ponúkajú bezpečné prostredie pre vyrozprávanie sa. Alebo vám niekto nasypal niečo do nápoja v najbližšom gejbare a LCD obrazovky začali tancovať...


Keď "trafená" Lady pred viac než dekádou prvýkrát zaGagala v centre popovej scény, okamžite si vytvorila verejnú persónu. Tá, čo si oblečie čokoľvek a ani trochu sa nehanbí za svoju túžbu po sláve. Hudobne vykresľovala príjemne hedonistickú aj temnú podobu popularity (The Fame, 2008). Potom si adoptovala gejov, keď im ako rockové zlé dievča venovala manifest hrdosti na to, kým sa narodili (Born This Way, 2011).

O dva roky neskôr už Lady Gaga predstavovala mučeníčku za všetkých umelcov - gýčových aj nie (Artpop, 2013). Strihla si duety s najlegendárnejším a stále žijúcim spevákom štandardov Tonym Bennettom (Cheek to Cheek, 2014), veľmi nudným bičom vyšľahala nezáživný country-popový album, ktorý venovala svojej zosnulej talianskej tete (Joanne, 2016), a naposledy ukázala, aká ťažká je cesta za slávou, keď sa križuje s láskou k Bradleymu Cooperovi (A Star is Born, 2018).

Excentrická speváčka, skladateľka a producentka sa, berúc si príklad od svojich vzorov Madonny či Davida Bowieho, očividne chcela profilovať ako hudobný chameleón. Nemožno sa však zbaviť pocitu, že len poslúcha naratívy ako z fiktívnej učebnice "Čím zapôsobiť na Američanov". K stereotypným pózam primieša pátos, okázalosť aj melodrámu a má dokonalú hru na emócie.


Puzzle, ktoré do seba nezapadá 

Pozornosť na svoju kolekciu uviedla singlom Stupid Love. Prosba zmiešaná s výčitkami, lebo nechce nič len tú "sprostú lásku", začína zvukom ako vystrihnutým z 90. rokov. V prvej strofe prechádza do riffov príznačných pre začiatok minulej dekády a romantickým gitarovým spádom do refrénu na štýl začiatku milénia predstiera snahu o plynulosť. Mieša tri hudobné kontexty, ktoré k sebe absolútne neladia. Poslucháčovi sa až žiada vypnúť aspoň jednu z troch súvisle pustených skladieb.

Obdobne pracuje prešpekulovaným konceptom "nadčasovosti" aj pri ďalšom singli Rain On Me. Akoby nestačilo, že prihadzuje najtrápnejší element tanečnej hudby 90. rokov - hovorené intermezzo, ešte ho doplní lyrickým skvostom Rain on me tsunami a na spoluprácu privolá najotravnejšiu speváčku v hre Arianu Grande. Beaty á la Kylie Minogue, opäť z nultých rokov, sú síce príjemné, ale situáciu nezachraňujú.


Vo Fun Tonight dokonca tóninou, v ktorej spieva refrén, imituje saxofón známy z post acid-house éry londýnskej tanečnej scény pred tridsiatimi rokmi, ktorej typickým predstaviteľom bol Guru Josh. V strofách sa zase aranžmány kĺžu po beate známom napríklad z Nas nedogoňat od Tatu.

Načrtla tak celú produkčnú tému nahrávky. Prekombinovať čo najviac retro tanečných prvkov z posledných troch dekád a vytvoriť "futuristický" zvuk, akoby z inej planéty. Výsledkom sú skladby, v ktorých si každý poslucháč nájde niečo iné, ale pravdepodobne len na život a na smrť oddaným fanúšikom sa budú páčiť v celku.

Oveľa umnejšie a stráviteľnejšie spracovala daný koncept Dua Lipa do svojej nahrávky Future Nostalgia. Tá sa úniku materiálu vyhla urýchlením vydania z plánovaného májového aprílového dátumu na marcový. Lady Gaga spravila presný opak a jej argument, že posunula Chromaticu z 10. apríla na 29. mája kvôli korone, zrazu vyzerá veľmi pofidérne. Je totiž dosť pravdepodobné, že keby album vydala len s pártýždňovým odstupom od svojej mladšej kolegyne, automaticky by prišlo k porovnávaniu s jej skvele hodnotenou druhou štúdiovkou, v ktorom by zrejme väčšinou ťahala za kratší koniec.

A dvanásť eurovíznych bodov dostáva…

Skutočné popové ikony získavajú veľkú slávu najmä svojou kreativitou a originalitou. Odmietajú nasledovať trendy, vytvárajú ich. Najväčším problémom v kariére je potom následné podvolenie sa. V istej rovine je takýmto mrakom zahalená aj Lady Gaga.

Už na začiatku zoznamu skladieb sa konfrontuje s obrazom stratenej Alice v Krajine zázrakov, akurát na podklade bežného generického zvuku od Axwella (Swedish House Mafia) zdôrazňuje, že sa nevolá Alice, no tiež je zmätená. Oscarová speváčka sa tu dostáva aj do neslýchaných vokálnych polôh, napriek tomu je výsledok tejto spolupráce príliš jednotvárny a neoriginálny. Všetko do bodky platí aj o Plastic Doll, takže len "sťažka" uhádnete, o čom skladba je.


Ak je na spomínanej fiktívnej planéte múzeum gýču, v strede na piedestáli stojí spolupráca s Eltonom Johnom. Eurodanceová Sine from Above plná pokánia a zúfalého hľadania znamenia zhora je všetko, čo si viete predstaviť na pódiu výstaviska v ľubovoľnej európskej metropole. Samozrejme, za hologramových vizualizácií, umelého dažďa, dramatických gest a množtva gejnúšikov pod nohami. Z kategórie zvláštnych mimožánrových "prílepkov" je tu drum&bassové outro, za ktoré nemôže Skrillex, hoci sa na albume podieľal, ale pravdepodobne jeden z dvojice Sebastian Ingrosso (Swedish House Mafia) a Ryan Tedder (One Republic). Výkonným producentom nahrávky je BloodPop

Občas sa tu dá aj žiť 

Ak sa na štúdiovej šestke nachádzajú songy, ktoré si zaslúžia komplexnú pozornosť, sú pravdepodobne z inej hviezdnej sústavy. Robotická 911 evokuje pochod piestov motora, ktorý žiali nad svojím údelom duševnej choroby. Enigma exhumuje Davida Bowieho, aby mohol povedať We could be lovers vzrušujúco silným hlasom Lady Gaga. Navyše v pozadí prekvapivo počuť aj prvky nu-disca, ktoré si v "nulťáčkach" zabudla Sophie Ellis-Bextor. Popri tom znie Replay ako Groove is in the Heart od Deee-Lite v práčke, čo tentokrát nie je vôbec zlé.

Najväčším gólom pre cieľovú skupinu, ktorá pravdepodobne rovnako ako speváčka žije drámou, je Babylon - veľmi strategicky umiestnený na záver štandardnej edície CD. Autor nechce povedať, že sa nápadne podobá na známy, kariéru definujúci hit inej speváčky. Veď keby sa podobal, obsahuje obdobný klavír, takmer hovorený refrén a množstvo kľúčových slov, ktoré cengajú v ušiach hlavne gejom. Určite to nechce povedať ani Gaga, keď v jednom verši spieva: Money don’t talk, rip that song (z angl. Peniaze nemajú slovo, okopíruj tú skladbu).


Lady Gaga ospevuje svoju imaginárnu planétu Chromatica ako niečo, kde sa oboznamuje so stavom svojej vlastnej bytosti (Chromatica I.), následne bojuje, kde sa dá (Chromatica II.) a zmieruje sa s výsledkom (Chromatica III.). Vo svojej umeleckej vízii chce pôsobiť odhodlane a introspektívne, no skutočný obraz je neautentický, silený či prehnane pompézny. Zapadá do schémy, ktorou sa samozvaná Mother Monster riadi, no vypočítavosť nikdy nebola kľúčom k hudobnej dlhovekosti.

Lady Gaga - Chromatica
(Streamline Records / Interscope Records, 2020)

1. Chromatica I.
2. Alice
3. Stupid Love
4. Rain on Me (feat. Ariana Grande)
5. Free Woman
6. Fun Tonight
7. Chromatica II.
8. 911
9. Plastic Doll
10. Sour Candy (feat. Blackpink)
11. Enigma
12. Replay
13. Chromatica III.
14. Sine from Above (feat. Elton John)
15. 1000 Doves
16. Babylon



Autor: Marek Majzon
Foto: Facebook.com/ladygaga


Zdielať na Facebooku

blog comments powered by Disqus
po ut st št pi so ne
27 28 29 30 31 1 2
3 4 5 6 7 8 9
10 11 12 13 14 15 16
17 18 19 20 21 22 23
24 25 26 27 28 29 30
31 1 2 3 4 5 6

Najčítanejšie

Disqus

Najpopulárnejší hudobní interpreti