Nejeden masochista ronil slzy šťastia, keď na scénu vtrhla Lana Del Rey. Debutovala síce v roku 2010, no vo veľkom začala duše utrápených masírovať až o dva roky neskôr. S Born to Die, hymnou o nevydarenej láske k zlému chlapcovi, sa za pol dekády stotožnilo obrovské množstvo poslucháčov tvoriacich dnešnú fanúšikovskú základňu 32-ročnej Američanky. Práve im chce teraz venovať Lust For Life - svoj odklon o 90 stupňov.

Lana Del Rey spieva o láske v dobrom?! Musel sa ironicky čudovať každý skalný fanúšik, keď započul singel LoveAutorka v ňom ospevovala ľahkosť žitia mladých ľudí, ktorým patrí svet, no zároveň aj veľká zodpovednosť zaň.

Spočiatku skladba pôsobí akoby sa inšpirovala 60. rokmi 20. storočia, no po tom, ako sa pripoja elektronické sample, naposledy použité na albume Born To Die (2012), nadobudne serenáda mladosti povznášajúci trip-hopový nádych. Falošne tak navodzuje atmosféru, že je všetko rovnaké a Lana sa len vracia na začiatok kariéry.


Album Lust for Life sa po rozmenení na drobné dá rozdeliť na tri tematické časti: mladosť, osobnosť Lany Del Rey a politiku. Táto zmes je počas celého svojho trvania v kontraste s jej prvou komerčne známou nahrávkou. Je to zrejmé už len z názvov oboch albumov - kým Born To Die v preklade znamená "narodení umrieť", novinka je o "túžbe po živote". Vlastne sa stačí len pozrieť na vysmiatu speváčku na obale novinky a je jasné, že sa v nej niečo zmenilo.

Pre mladých, ktorí nechcú tancovať


Hoci hudobne vskutku nemožno hovoriť o úplnej otočke, zmena je trvácnejšia. Inšpirácia mladosťou je zjavná aj v pokračovaní tracklistu. Titulná skladba, v ktorej hosťuje R&B spevák The Weeknd, taktiež vypovedá o tom, ako mladý človek hodí všetko za hlavu, keď je zaľúbený. K nastolenej atmosfére a známym prvkom sa pridáva aj hudobná veľkoleposť z tvorby spred piatich rokov.


Novinkou je fakt, že kým spolupráca s raperom ASAP Rocky na National Anthem (Born to Die, 2012) bola iba bonusom, na Lust For Life dostal oveľa väčší priestor. Lane sekunduje pri zhudobnenom príbehu o letnej láske Summer Bummer a rovnako netrvácnom fanatickom obdive zo strany fanúšičky Groupie Love. Sprvu sa zdá, že práve tu vypustí Lana svoje potláčané slzy, ale nestane sa tak. Mladým v záchvate zodpovednosti ukazuje, že takéto vzťahy sú dočasné a treba s tým rátať.

S rodáčkou z New Yorku si už láskou a životom zlomený fanúšik nepoplače, no ani nezatancuje. Napriek tomu, že mládeži venovala päť kúskov, stále sa viac hodia na éterické potácanie sa než energické prežívanie. Napríklad, dva naposledy spomínané kúsky znejú po vypočutí celého materiálu ako päsť na oko, v tomto prípade na ucho. Stále to však môže byť vec vkusu a (ne)zvyku počuť v jej nahrávkach rap.


Veľké precitnutie


Posun je výraznejší na skladbách, ktoré sa Lany osobnostne dotýkajú. Cherry, kde spieva o tom, ako nezdravá láska spaľuje všetko živé, dáva zo začiatku tušiť, že nejde o zdravý vzťah. Teraz si to uvedomuje, v roku 2012 by práve na takom lipla. Rovnako je to aj v avizovanom treťom singli White Mustang.

Mnohí kritici si mysleli, že si Lana Del Rey svoje zhudobnené milostné avantúry vymýšľa. Speváčka ich však opäť dokázala postaviť do kúta hanby. Tomorrow Never Came opisuje silný vzťah dvoch ľudí, ktorí sa mali stretnúť na dohovorenom mieste v konkrétny čas, no jeden z nich sa neukázal. Odvtedy už nikdy. Na paradoxne nostalgicky príjemne znejúcej folk-rockovej spomienke sa podieľal aj Sean Lennon, syn Johna Lennona a Yoko Ono. Práve tým, že ho speváčka spomenie na konci strofy pred posledným refrénom ("Mohli sme byť ako John a Yoko. Nie je život šialený, keď teraz spievam so Seanom?"), vracia poslucháča zo zasnenosti do reality. Zrazu máte pocit, že ak je toto pravda, musí byť aj zvyšok.

Najúprimnejšie a hudobne najdynamickejšie vyznanie z túžby po zmene prichádza až na konci nahrávky v Get Free. Odvolávajúc sa na Ride (Born to Die - Paradise Edition, 2012) tvrdí, že má stále v hlave vojnu a už chce skoncovať s jazdou, ale nakoniec našla iný spôsob: Prejsť s depresívnej čiernoty do nových hlbín. Už len kvôli kolegom, ktorým sa to nepodarilo.


Začiatok aktivizmu?

Realistickou zostáva aj pri politických témach a vychádza z vlastného vnímania aktuálnej situácie v Spojených štátoch amerických. Začína tým, ako sa na festivale dozvedela o napätí medzi USA a Južnou Kóreou, pričom priznáva, že nevie poskytnúť svojim fanúšikom nič iné len nádej v podobe skladby Coachella - Woodstock In My Mind.

Ďalej ešte oslavuje Američanky, ktoré prirovnáva k Soche slobody (God Bless America - And All The Beautiful Women In It), burcuje k aktivite v prípade vojny (When The World Was At War We Kept Dancing) a spolu so Stevie Nicks (Fleetwood Mac) utešuje robotnícku triedu (Beautiful People Beautiful Problems). Keďže sa našinec s týmito reáliami nemôže naplno stotožniť, zostávajú mu spomínané skladby ako piliere dôveryhodnosti nového opusu.

Lust For Life ponúka tematicky najprepracovanejšiu kolekciu speváčkinej novej tvorby. Na jednej strane sa zbavila nálepky večne smutnej krásky, no práve z tohto albumu vyplýva, že išlo iba o povrch. Lana Del Rey okolo seba vytvorila generačný kult vo vlastnom žánri, ktorý zatiaľ nemôže a nedokáže nahradiť nikto iný. Znovuobjavením sa nielen zahanbuje predošlé dve nahrávky, ale tiež si upevňuje pozíciu ako možná legenda budúcnosti.

Lana Del Rey - Lust For Life
(2017, Polydor/Interscope)

1. Love
2. Lust For Life (feat. The Weeknd)
3. 13 Beaches
4. Cherry
5. White Mustang
6. Summer Bummer (feat. ASAP Rocky & Playboi Carti)
7. Groupie Love (feat. ASAP Rocky)
8. In My Feelings
9. Coachella - Woodstock in My Mind
10. God Bless America - and All the Beautiful Women in It
11. When the World Was at War We Kept Dancing
12. Beautiful People Beautiful Problems (feat. Stevie Nicks)
13. Tomorrow Never Came (feat. Sean Lennon)
14. Heroin
15. Change
16. Get Free



Autor: Marek Majzon
Foto: Polydor/Interscope