Už sme si zvykli, že Korben Dallas vydávajú albumy dosť často a že to bolo vždy opodstatnené prídelom kvalitných textov a hudobných nápadov, ktoré kapelu postupnými krokmi posúvali vpred. Už menej sa dalo čakať, že novinka Bazén sa tak trochu (alebo skôr viac) odkloní od doterajšieho smerovania. Kto však vedel o účasti producenta Eddieho Stevensa, až taký prekvapený možno nakoniec nie je.
O predchádzajúcej platni Stredovek som pred dvoma rokmi napísal, že prináša veľa prekvapení a formácia ňou štartuje novú éru. Z dnešného pohľadu tento úsudok vyznieva nadmieru komicky. Vtedy sme totiž ešte mali možnosť kapelu zažiť v jej tradičnej forme. A dnešný vývoj len dokumentuje to, že sa "starý" Korben Dallas už zrejme nemal vo svojej priehradke kam pohnúť, a tak si vymyslel úplne inú.
Istý podiel na tom možno mala aj práca na albume Tugriki, ktorú ostatní členovia sformovali po odchode Juraja Benetina na rodičovskú dovolenku. Dnes je celá zostava opäť pokope a spolu so vzácnym hosťom Eddiem Stevensom (Moloko, Róisín Murphy, Zero 7, Jana Kirschner) sa dosť odvážne uchádza o priazeň doterajším "zvukopisom" rozmaznaného publika.
Experiment s ručením neobmedzeným
Eddieho prínos je jasne citeľný, ale nepomohlo by ani sto britských producentov, keby sa o zmenu nezaslúžili kmeňoví členovia. K lepšiemu či horšiemu, to už je na subjektívnom zvážení, no kvalita určite zostala. Akurát nervy drásajúce Stevensovo intro Megachile Pluto mohlo byť o polovicu kratšie. Na druhej strane pripraví na zaujímavé momenty, ktorých si počas deviatich zastávok užijete dosť.
Platňa pritom nie je najviac prekvapujúca v tom, že sa štvorica (už oficiálne) nebojí znieť tanečne - veď elektronických prerodov slovenských kapiel sme za posledné roky počuli dosť. Viac než pulzujúca rytmika a Eddieho elektronika v prvom videosingli Závidím ti vyráža dych brilantný kontrast jemných medzihier so ženskými vokálmi a sonicky skreslenej gitary Ľuba Petrušku. V tomto bode je posun veľmi markantný. A riskantný.
Pre dlhoročných fanúšikov to bol šok (o vyše dve minúty dlhšia albumová verzia zachádza ešte ďalej), no hneď v druhom singli Raketa skupina demonštrovala, že aj v experimentovaní dokáže nájsť hranicu rozumnej miery.
Juraj Benetin sa po zaslúženom odpočinku (aj keď, dá sa vôbec rodičovská nazvať dovolenkou?) vytasil s jasne rozpoznateľnými aranžmánmi, ktoré robia kapele česť už dlhé roky. Hlavný autor hudby navyše spieva tým svojím typicky hlbokým hlasom - od srdca, úprimne a s ľahkosťou, na akú sme zvyknutí a ktorú máme radi. Z hľadiska spevu asi najviac vytŕča skladba Pošepky. Šepotom spievané slohy znejú maximálne odľahčene, viac než dvojminútová gradujúca pasáž s opakovaným popevkom zase ukazuje úctyhodný frontmanov rozsah.
A keď sa do hry zapoja ženské vokály Heleny Šabovej, Katky Mojžišovej a Katky Bielikovej, zážitok je ešte umocnený. Niekedy sa to začína podobať na gospel, soul, a cappellu či dokonca folklór (krásne hlasy vs. znepokojivá hudba vo fantastickom kuse Do rany), no výsledok je vždy silný a autentický.
Kde iní končia, oni ešte len začínajú
Skladby sú bohaté na rôzne zvuky, podnety, ruchy - vrstvy sa prelínajú a je ťažké vstrebať všetky detaily. Klasické nástroje niekedy pri elektronike vyslovene zohrávajú iba sekundárnu rolu (Trvalý rast), keď sa však dostanú k hlavnému slovu, ich potenciál sa rozvinie v plnej paráde (Rovnováha). Zdá sa, že v tomto smere došlo k ďalšiemu vývoju. Petruškov prístup k hraniu je (už po koľký raz?) inovatívny, jeho nástroj dokáže pohladiť, inde sa transformuje do zaujímavých, efektmi zmutovaných polôh. Ozo Guttler za bicími strúha nepravidelne sa zasekávajúce rytmické figúry, podporené lahôdkovými, nepredvídateľne sa zvíjajúcimi linkami basgitary Lukáša Filu.
Hudba Korben Dallas by nemala úplnú výpovednú hodnotu bez dômyselne prešpekulovaných textov, za ktoré sú tentoraz zodpovední Monika Kompaníková, Lukáš a Ozo. Treba sa pri nich ako vždy pozastaviť a nad ich inotajmi dlhšie porozmýšľať. Výborné sú slová v kúsku Závidím ti, vystihujúce aktuálne rozpoloženie a zmýšľanie strednej generácie (sledujúc nikdy nekončiacu energiu vlastných detí?), no chválu si zaslúži aj zvyšných osem textov. Nie je jednoduché ísť do hĺbky takým priamočiarym spôsobom, ako to táto kapela dokáže už takmer jedno celé desaťročie. A je dosť možné, že ľudia, ktorí budú po nás hľadať hudbu, čo veľmi dobre vystihla "desiate roky", siahnu práve po Korben Dallas, ktorí sú tak blízko tomu, čomu sa ľudovo povie človečina (O nás).
Či už bude album Bazén s odstupom času považovaný za prirodzený vývoj, začiatok novej éry alebo jednorazový úlet, v súčasnosti rozhodne ide o pozoruhodný materiál, schopný nasýtiť všetky zmysly. Je plný nehy, nepokoja, zvukových experimentov, mnohorakých pocitov, no predovšetkým je veľmi muzikálny. Až natoľko, že k jeho podstate sa preniká oveľa ťažšie než kedykoľvek predtým. Námaha trpezlivého poslucháča je však ocenená. Po treťom-štvrtom vypočutí sa dostaví ten starý známy pocit a poznanie, že Korben Dallas stále dokážu robiť fascinujúcu hudbu.
Korben Dallas - Bazén
(Slnko Records, 2019)
1. Megachile Pluto
2. Raketa
3. Pošepky
4. Závidím ti
5. Trvalý rast
6. Rovnováha
7. Prístav
8. O nás
9. Do rany
10. Po kúpeli
Vypočujte si celý album na Deezeri:
Autor: Marek Danko
Foto: Tomáš Benedikovič
Súvisiaci interpreti: Korben Dallas
