Som toho názoru, že ak by bol celý svet zbavený práva robiť hudbu a tomuto zákazu by sa vyhli len škandinávske krajiny, stále by to nebol zlý svet. Možno to znie príliš radikálne, ale neviem si pomôcť, hudobné dianie v týchto severských krajinách je pre mňa už dlhé roky veľmi osviežujúce.

Tentokrát ma v tomto názore utvrdila pomerne mladá kapela zo Švédska nazývaná Blues Pills (na scéne je od roku 2011), ktorá nedávno vydala svoju druhú štúdiovú nahrávku Lady in Gold. Hudobná formácia nezaprie svoje sympatie k muzike sedemdesiatych rokov, a preto si získala aj moje sympatie. 

"Vintidžizmus" je v súčasnosti čoraz viac populárne, nielen hudobné náboženstvo, ktoré osedlali aj títo severania. Treba uznať, že im to ide dobre a atmosféra zlatej éry rocku vyžaruje z hry jednotlivých hudobníkov, ako aj zo zvuku nahrávky. Niet divu, ich hudobným pastierom je totiž producent Don Alsterberg, ktorý spolupracoval aj s kapelami Horisont a Graveyard. Pán Alsterberg je zástancom teplého analógového zvuku a to týmto kapelám pristane, resp. prospieva viac ako feťákovi Dušanovi toluén.

Dáma v zlatom

Akú hudbu ale presne môžeme očakávať od novej nahrávky Blues Pills? Z oficiálnych žánrových prívlastkov vyextrahovaných z rôznych webových stránok, ako napríklad psychedelický rock, hard rock, blues rock a soul, si na tomto albume najvýraznejšie razí cestu práve soul. Môže za to hlavne frekventovanejší výskyt klávesov. Indikátorom toho je už intro prvej a titulnej skladby Lady in Gold, ktorá začína čisto klavírom.


Klávesové nástroje miestami preberajú dominanciu nad gitarami, ktoré mali na prvej nahrávke kapely jednoznačne výraznejšiu úlohu.  Pridanie hudobného nástroja je vec dobrá a je určitým obohatením zvuku kapely. Prvý album ma ale z inštrumentálnej stránky oslovil viac práve pre väčší gitarový priestor, v ktorom sa mohol vtedy ešte len 19-ročný francúzsky gitarista Dorian Sorriaux intenzívnejšie realizovať a urobiť tak konkrétnejší, rifovejší podmaz.

V hlavnej úlohe - Elin Larsson

Dáma v zlatom tak definitívne zaklincovala úlohu speváčky Elin Larsson ako hlavného elementu kapely, okolo ktorého sa stavia hudba. Povedzme si teda pár slov o tomto peknom stvorení. Ide o mimoriadne nadanú speváčku, s ktorou sa zakladajúci členovia kapely stretli paradoxne v americkej Iowe. Jej speváckymi idolmi sú Big Mama Thornton, Etta James a Aretha Franklin. Pravdupovediac, keby Elin postavili vedľa moletnej afroameričanky a mal by som si vybrať, kto spieva napríklad takú baladu I Felt A Change alebo gospelovo energickú Bad Talkers, dlho by som asi neváhal. 

Je však badateľný aj vplyv rockových speváčok ako Ann Wilson zo skupiny Heart alebo Janis Joplin. Elin píše mimochodom skvelé texty, ktoré sú na druhom albume menej metaforické ako na prvom. Niekde je to trochu aj smutné, pretože sa rád utápam v pojmoch. Na druhej strane nás poslucháčov stavia pred hotové veci, bez akýchkoľvek básnických kamufláží a takáto úprimnosť sa cení.


Album Lady in Gold odporúčam každému, kto má rád hudbu sedemdesiatych rokov, ale aj tým, ktorí nie. Vlastne ho odporúčam ľudom, ktorí majú radi hudbu, pretože toto hudba jednoznačne je. A aj keď si ma tento album nedostal až tak, ako ich prvý s názvom Blues Pills, nesmútim. Ono to tak býva, keď človek veci porovnáva. Ide ale vcelku o kvalitnú a emocionálne silnú nahrávku, ktorá nemá slepé body a ktorej odpustíte aj nadmerný výskyt slova darling. Stále lepšie ako bitch alebo fuck.

Aktualizácia (2.12.): Ak si chcete "bluesové pilule" vychutnať naživo, je tu skvelá správa! 7. marca 2017 v rámci svojho prvého turné prvýkrát zavítajú na Slovensko, vystúpia v bratislavskom MMC. Viac info TU

Blues Pills - Lady in Gold
(2016, Nuclear Blast Records)

1. Lady in Gold
2. Little Boy Preacher
3. Burned Out
4. I Felt a Change
5. Gone So Long
6. Bad Talkers
7. You Gotta Try
8. Won't Go Back
9. Rejection
10. Elements and Things

Vypočujte si album na Deezeri:



Autor: Tomáš Garai
Foto: Facebook.com/BluesPills