Dlho očakávaný titul Senjutsu britskej heavy metalovej ikony Iron Maiden sa 4. septembra po ročnom odklade konečne dostal medzi fanúšikov. Šesťročný pôst sa skončil, napätie povolilo a starí harcovníci opäť dokazujú, že žáner, s ktorým budú už naveky spájaní, je v ich podaní niečím skutočne výnimočným a nenapodobiteľným.
Už predošlé dvoj-CD Book od Souls naznačovalo zvýšenú koncentráciu rozsiahlych opusov, vrátane zatiaľ najdlhšieho titulu v histórii kapely (18-minútový Empire of the Clouds). Žiadna pieseň aktuálneho albumu Senjutsu rozmery tejto skladby neprekonáva, napriek tomu ide o zbierku desiatich kompozícií s úctyhodnou 82-minútovou hracou dobou.
Dôkladnosť do poslednej noty
Periodicita vydávania dlhohrajúcich albumov sa u Britov kvôli pandémii natiahla na šesť rokov, dlhé čakanie však vynahrádza bohatá porcia muziky. Akýkoľvek počin Iron Maiden si vyžaduje v podstate len jedno jediné – musíte pristúpiť na ich hru. Ani nový album netreba počuť päťkrát, aby ste prenikli do jeho podstaty. Stačí akceptovať fakt, že ide o heavy metal s melodickými linkami, epickými plochami, vypätými momentmi, gitarovými vyhrávkami a strojovo presnou rytmikou. Táto formácia málokedy vybočí zo zabehnutých koľají, no práve tvrdohlavé a vytrvalé búšenie do nákovy jej prinieslo fanatickú oddanosť a vernosť fanúšikov. A že táto láska na celý život trvá už viac než štyri dekády, o čomsi svedčí.
Lojálnosť voči žánru samotnému i ľuďom sa skrátka vypláca. Mnohí by mohli namietať, že Iron Maiden je gigantická inštitúcia, melúca rovnakú pesničku, keďže kompozičné postupy basgitaristu Stevea Harrisa a ďalších členov sa prakticky nemenia. Rukopis bol napevno daný v prvej polovici 80. rokov, ale spôsob, akým muzikanti dokážu rozvíjať gitarové motívy kudrlinkami, sólovými výstupmi, opakovačkami, nádherným stupňovaním a tajuplným vybrnkávaním, je aj na sedemnástom dlhohrajúcom albume neodolateľný. Podobné linky sme počuli už veľakrát, stále však znejú rovnako čerstvo ako kedysi. Kto si vytvoril na hudbu Iron Maiden doživotný návyk tak ako autor recenzie, nemá ani v roku 2021 čo riešiť.
Senjutsu je možné rozdeliť na dve polovice nielen podľa počtu CD. Do prvej skupiny patria kratšie tituly (teda tie, ktoré majú dĺžku "len" do ôsmich minút), druhú kategóriu tvoria rozsiahlejšie útvary. Kapela už dávnejšie zverejnila videá k skladbám The Writing on the Wall a Stratego, kde na to idú páni hudobníci predsa len priamočiarejšie. Napriek tomu je zreteľne počuť, že svoje "búrlivé" roky už majú za sebou a aj k rýchlejším songom pristupujú s rozvahou. Veď ako inak si vysvetliť skutočnosť, že i najkratší song albumu (Days of Future Past) sa sunie vpred predsa len pomalšie než tomu bolo napríklad pred 20 rokmi, keď sa do kapely vrátil spevák Bruce Dickinson a muzikanti chytili ďalší vietor do plachiet.
Megalománia bez kompromisov
Ako však napovedá nedávny živý album Nights of the Dead, Legacy of the Beast, bubeník Nicko McBrain má na pódiu aj vo veku 69 rokov energie na rozdávanie. Zdá sa, že staré pecky chce kapela hrať v čo najautentickejších verziách a v štúdiu sa muzikanti dnes krotia. Platí to aj o Bruceovi, ktorý sa na novinke zrejme šetrí preto, aby mal dostatok pary na živé vystúpenia. Jeho hlas "klesol" z najvyšších poschodí do tých prostredných a v niektorých momentoch pripomína Blazea Bayleyho, ktorý v Iron Maiden spieval v druhej polovici 90. rokov. Dickinson naďalej zostáva heavy metalovou ikonou, ktorá síce má svoje "sirénové" časy za sebou, vo veku 63 rokov však ide o fantastický výkon.
Gitarová patrola zložená z troch majstrov svojho remesla tiež nemladne, no kto by odolal tomu množstvu chytľavých "háčikov", navodzujúcich zimomriavky? Služobne najstarší Dave Murray máva najmelodickejšie nápady, ktoré patria k najväčším ozdobám soundu kapely. Trademarkový prejav udržiavajú Adrian Smith a Janick Gers, blysnúci sa lahodnými sólami a prepracovanými duelmi. Zvukovo a graficky ide o ďalšiu "maidenovskú" klasiku. Na obale nesmie chýbať Eddie, tentoraz štylizovaný ako japonský bojovník z čias samurajov. Zvuk je taký, aký si IM nastavili už dávno – suchý, s nevýraznými bicími, povytiahnutou basgitarou a nepríliš prenikavými zmenami v dynamike. Pre niekoho nuda, pre iného decentná zvuková neutralita.
Dynamika, čiže prechody medzi tichšími a hlasnejšími pasážami, vyniká v spomínanej druhej skupine skladieb. Úvodné (tichšie) motívy prechádzajú do údernejších častí s dominantnými gitarami, rozvíjajúcimi v prostriedku načrtnuté melódie a na konci sa s menšou obmenou vracajú späť. Samozrejmosťou je epická atmosféra, upevnená textami z ďalekého Japonska (Senjutsu) či neexistujúcich území Keltov (Death of the Celts) a Partov (The Parchment). V prípade IM je výhodou byť podkutý v histórii, geografii, fantasy a mytológii, pretože potom je oveľa ľahšie vcítiť sa do ich majestátnej podstaty hudby a prežívanie (čítanie) vodopádu slov je veľmi sladkým "storytelling" bonbónikom navyše.
O genialite Iron Maiden a Stevea Harrisa sa v médiách popísalo veľa. Zredukujme teda záverečný ortieľ na konštatovanie, že kapele sa znovu podarilo vydať korunovačný klenot, už teraz patriaci do klenotnice epického heavy metalu. Šesťčlenná zostava prináša málo zmien, lenže hudobná kvalita je natoľko vysoká, že umlčí aj zástancov progresivity. A vlastne aj tej je tu akurát, stačí sa len ponoriť do útrob platne a čerpať z nej životodarnú energiu minimálne dovtedy, kým sa králi vrátia z výprav do iných svetov s ďalšou cennou trofejou.
Iron Maiden – Senjutsu
(Parlophone, 2021)
1. Senjutsu
2. Stratego
3. The Writing on the Wall
4. Lost in a Lost World
5. Days of Future Past
6. The Time Machine
7. Darkest Hour
8. Death of the Celts
9. The Parchment
10. Hell on Earth
Vypočujte si celý album na Deezeri:
Autor: Marek Danko
Foto: artwork - Mark Wilkinson
Súvisiaci interpreti: Iron Maiden
