Hlavná stránka

>

Magazín

>

Recenzie

>

Nebeský klid: zimomriavky, kakofonické zákruty aj najlepšie skladby Zrní

Zrní - Nebeský klid

15.04.2020 - 15:00 | redakcia

Po takmer 20 rokoch fungovania patrí skupina Zrní právom medzi najrešpektovanejšie kapely na českej hudobnej scéne. S albumom Jiskřící (2017) do svojho rozmanitého hudobného sveta nechala výrazne vstúpiť elektroniku a v tomto smere pokračuje aj na nedávno vydanej novinke Nebeský klid. To, čo bolo pôvodne zamýšľané ako tematicky pozitívny počin, skončilo v neodvrátiteľnej reflexii nášho sveta - čiže presne tak, ako sme pri Zrní za ostatné roky zvyknutí.


Jedno si ujasnime hneď na začiatok. Nie je nič zlé na tom, keď pôvodne prevažne gitarová kapela začne používať aj elektronický doprovod. Je to príjemné osvieženie, toľko žiadaný zvlhčovač vzduchu, ktorý, rovnako ako na predošlej platni, zabezpečil slovenský producent Jonatán Pastirčák alias Pjoni. Lenže pravidlo je jednoduché: žiadne pretŕčanie v žiari reflektorov.

Bohužiaľ, Nebeský klid ide niekoľkokrát výrazne cez túto červenú líniu. Kakofonické predstavenia v niektorých momentoch zbytočne odvádzajú pozornosť od šikovne vymyslených pesničiek, ktoré v tom prípade zostávajú niekde na pozadí. Pocitu, akoby niekto nahrával dve nezávisle hrajúce kapely naraz, sa ťažko zbaviť v skladbe Jsem tu, abych tě ochránil či v druhej polovici predposlednej Mír a déšť a odpuštení. Inde zase roztrúsené zvuky na pozadí skladieb znejú, akoby sa popri nahrávaní hrali aj realtime stratégie spred 15 rokov.

Viac ako len pesničky

Nenechajte sa však odradiť, najmä prvá polovica albumu ponúka Zrní v životnej forme. Úvodná pieseň a zároveň prvý zverejnený singel Neposlušnost je ďalším z dôkazov, že štyria Honzovia a jeden Ondřej dokážu ovládnuť a nápadito využiť všetky výhody rýchlejšieho tempa. Nemožno opomenúť ani skvele znejúci detský zbor Beznot v refréne. Celkovo ide o singel, ktorý si právom zaslúžil prirovnanie k Arcade Fire.


Nastavenú latku z úvodu albumu drží vysoko aj Dneska už na horu nevylezu, není to potřeba, no absolutórium najlepších skladieb, aké som od Zrní kedy počul, si zaslúžia najmä trojka 3 minuty před východem slnce a nasledujúca, "radioheadovskými" postupmi z post- OK Computer obdobia nasiaknutá Štír a motýl.

Nebeský klid je obohatený aj hosťovaním Lenky Dusilovej v piesni Poletíme spolu na bílém koni. Hoci sa jedná len o pár odspievaných slov a jeden krátky vokál, toto spojenie je značne signifikantné a patrí medzi silné momenty druhej polovice albumu. Veľkým singlovým potenciálom disponuje aj osmička s jednoduchým názvom 16:07.


Nebeský klid nie je najlepší album, aký kedy Zrní nahrali, ale mohol by ním byť. Ušlo mu to fakt len tesne. Lenže so Zrní to nikdy nebolo až tak prosté. Každý ich album prináša oveľa viac ako len pesničky. Presah za rozmer hudobného albumu je garantovaný témami, ktoré v textoch prináša Jan Unger. Samotný názov odkazuje na Námestie nebeského pokoja v Pekingu, kde v roku 1989 tieklo desaťtisíc potôčkov krvi. Odspievané proste len tak, surovo a krásne.

Zrní - Nebeský klid
(2020, vlastným nákladom / distribúcia: Supraphon)

1. Neposlušnost
2. Dneska už na horu nevylezu, není to potřeba
3. 3 minuty před východem slunce
4. Štír a motýl
5. Trest
6. Sirény
7. Jsem tu, abych tě ochránil
8. 16:07
9. Poletíme spolu na bílém koni
10. Mír a désť a odpuštění
11. Dva utonilí na mělčině řeky Rio Grande

Vypočujte si celý album na Deezeri:



Autor: Miro Ondřejíček
Foto: artwork / Aleš Fulín


Zdielať na Facebooku

blog comments powered by Disqus
po ut st št pi so ne
28 29 30 1 2 3 4
5 6 7 8 9 10 11
12 13 14 15 16 17 18
19 20 21 22 23 24 25
26 27 28 29 30 31 1

Najčítanejšie

Disqus

Najpopulárnejší hudobní interpreti