Hlavná stránka

>

Magazín

>

Recenzie

>

Kolowrat znie naliehavo a emotívne aj v akustickej polohe

Kolowrat - Bichrom

15.07.2021 - 13:30 | Marek Danko

Ubehlo zhruba šesť rokov, odkedy sa odmlčal košický Kolowrat. Aktuálne prichádza v oklieštenej zostave s akustickým albumom Bichrom. Náplňou nahrávky sú skladby, pochádzajúce z ich troch doteraz vydaných platní. Nové verzie ponúkajú pozmenené aranžmány, ktoré piesňam pridávajú minimálne jeden netušený rozmer.


Kolowrat patril v rokoch 2005 – 2015 k veľkým nádejam tunajšej alternatívy. O to viac prekvapilo verejnosť vyhlásenie, že si kapela dáva pauzu. Podľa vtedajšieho vyjadrenia lídra Rasťa Rusnáka mala prestávka formácii pomôcť nájsť správne smerovanie. V istom zmysle je možné s týmto konštatovaním súhlasiť. Rovnako je však správne považovať aj akustický album Bichrom, obsahujúci akustické verzie starších skladieb, za pomyselný medzistupeň, od ktorého by sa mohli budúce aktivity muzikantov odvíjať.

Bez efektov

V aktuálnej zostave Kolowratu figuruje, okrem speváka Rasťa, basgitarista Janko Horňák, ktorý mal tentoraz na starosti akustickú gitaru. "Janko je gitarista, no k nám nastúpil na post basáka potom, čo z kapely odišiel Igor Holéczy. Zopár akustických verzií sme mali už v čase, keď hrala celá kapela. Využívali sme ich na prídavky, prípadne na menšie komorné vystúpenia. Keď prišla prestávka, táto línia sa prirodzene rozvinula a Janko bol jej iniciátorom. Musel transformovať energiu celej kapely do jednej gitary tak, aby to nebolo banálne, ale nápadité a piesne si zachovali ducha," vysvetľuje Rasťo.

Pri kompilačných albumoch je častým problémom samotný výber. "Repertoár sme vyberali zo všetkých troch albumov. V tomto prípade to bol kompromis medzi tým, čo chceš a čo môžeš. Nie každá pieseň ustojí transformáciu z plnej rockovej zostavy na jednu gitaru. Niektoré to zvládnu prakticky bez úhony, iné akoby prestanú fungovať. Rozprávali sme sa o tom a zväčša sme už intuitívne cítili, ktorá pieseň pôjde a ktorá nie. Na album sme nakoniec vybrali skladby, ktoré nám fungovali a zároveň sa dramaturgicky hodili tak, aby celok podľa možností nebol jednotvárny."

Prerod z elektrifikovanej do akustickej podoby sa udial nenásilne. Rasťov spev počuť rovnako naliehavo, frázovanie a striedanie polôh je presvedčivé. Jeho hlas ponúka širokú paletu pocitov. Jankova gitara vyžaruje niečo z tej sily, ktorá je fanúšikom známa, teraz je to však sila oveľa pokojnejšia a presnejšie zacielená. Energiu a napätie udržiava jediný nástroj počas celej hracej doby. Absenciu efektov kompenzuje citlivý a úprimný prejav. Ak by som mal vypichnúť jediný nedostatok, išlo by o neúčasť akordeónu, ktorý sound kapely robil takmer unikátnym, no vzhľadom k zámeru tvorcov by bolo jeho použitie neadekvátne a nadbytočné.


Bez nátlaku

Rovnako by nemalo zmysel porovnávať obsahovú kvalitu jednotlivých položiek. Ako keby sa aj samotné rozdiely, vyplývajúce z iných tvorivých období, novými aranžmánmi stierali. A hoci nejde o radový album, v istom zmysle sa tak chápať môže. Na druhej strane Rasťo priznáva, že ak Kolowrat nahrá v budúcnosti ďalšiu platňu, pôjde o rockovú záležitosť. Nateraz sa fanúšikovia musia uspokojiť s tzv. street folkom, ktorý kapele vlastne nie je až taký vzdialený. Predurčujú ho k nemu najmä texty – jednak zemité a racionálne, zároveň jemné a poetické. Čerešničkou je hra so slovíčkami a veršami, ktoré nikdy nepôsobia banálne. Ukážkové je napríklad Mikádo, v ktorom Rasťo sype brilantné nápady s úplnou ľahkosťou.

Istý vplyv na nahrávanie albumu mala i pandémia. "V tomto ohľade nám to dalo komfort riešiť veci bez tlaku. Po žiadnom rozhodnutí nenasledovala vlna telefonátov a dohadovaní. Všetko bolo len tak voľne hodené do času s tým, že veci vyriešime, keď bude mať čas aj druhá strana. Tak medzi jednotlivými krokmi v procese prešli i mesiace a prvé mixy piesní sa začali vynárať až zhruba po pol roku. Samozrejme, takéto nastavenie si vieš zvoliť, aj keď práve nie je pandémia, no situácia polouzavretej krajiny tieto rozhodnutia uľahčovala."

Čo sa týka zvuku, platí u Kolowratu zásada, že sa kvalita ich nahrávok zlepšuje rokmi. Kým debut Vrany sa vracajú mal veľa štúdiových chýb, tretí album Pobiť sa/Utiecť obsahoval viac dynamiky a lepšiu vyváženosť nástrojov. Bichrom je na tom podobne. Aj keď sú na ňom nahraté "len" tri stopy (spev, gitara a vokály), i tie si vyžadujú citlivú produkciu a mastering. Našťastie obe fázy zvukári zvládli celkom dobre. Iný feeling by mala hudba vtedy, ak by ju v štúdiu nahrávali obaja muzikanti naraz spolu, ale výsledok by mohol dopadnúť diskutabilne.

Zhrnúť album Bichrom by sa dalo troma slovami: Kolowrat sa vrátil. Nanešťastie to nie je až také jednoduché. Keďže ide o kompiláciu starších titulov s akustickými aranžmánmi, je to skôr polovičný návrat. Je však nutné vziať do úvahy fakt, že tá stará známa energia, bohatá nápaditosť a rôznorodá náladovosť je v čomsi nová a zrelšia. Platňa je veľkou satisfakciou pre tých, ktorí od kapely už nič nečakali a rozhodne treba oceniť to, že dvojica muzikantov je aj napriek dlhšej tvorivej pauze stále ochotná prichádzať so zaujímavými nápadmi.

Kolowrat – Bichrom
(Slnko Records, 2021)

1. To my nie sme
2. Mikádo
3. Divné camino
4. Ak máš strach
5. Srdcom ako lesom
6. Zámok v porceláne
7. Hory za horami
8. Moja izba
9. Niky už vie
10. Vrany sa vracajú
11. Ja a slečna TS

Vypočujte si album v službe Deezer:



Autor: Marek Danko
Foto: Ondrej Koščík


Zdielať na Facebooku

blog comments powered by Disqus
po ut st št pi so ne
28 29 30 1 2 3 4
5 6 7 8 9 10 11
12 13 14 15 16 17 18
19 20 21 22 23 24 25
26 27 28 29 30 31 1

Najčítanejšie

Disqus

Najpopulárnejší hudobní interpreti