Pohnúť lícami v úsmeve mali fanúšikovia Juraja Hnilicu už v apríli. Vtedy tomu však bránila celospoločenská atmosféra, a tak sa rozhodol vydať nový album na jeseň, ktorá už mala byť, aj v priestore kultúrneho prostredia, uvoľnenejšia. Tieto očakávania sa, žiaľ, doteraz nenaplnili, no o kus svojho optimizmu a pozitívneho myslenia sa martinský hudobník delí v dvanástich nových skladbách, ktorých vydanie už nemalo zmysel viac odkladať.

Juraj Hnilica je hudobník, ktorého si bežný konzument spája s televíznou šou Česko Slovensko má talent, kde sa v roku 2015 odhodlane prezentoval autorskou tvorbou. Tí, ktorí jeho cestu sledujú aj po jej skončení, ho vnímajú ako večne usmiateho speváka, pre ktorého je typická gitara a pesničkárstvo. Očakávajú od neho a jeho najnovšieho albumu Pohni líca najmä jeho povestný pozitívny pohľad na svet, prírodu a vzťahy.

Že bude albumovou novinkou šíriť pozitívnu energiu, predznamenal už júnový veselý a tak trocha rozprávkový singel Svet nie je zlý, do ktorého si spevák prizval mladučkú bubeníčku Nikoletu "Dummer" Šurinovú, ktorú v roku 2018 zviditeľnilo víťazstvo v rovnakej talentovej súťaži.

Tá pozitivita sa ťahá, až na jednu silnú výnimku, ku ktorej sa neskôr dostanem, naprieč celým albumom. Čo sa od Hnilicovej akustickej tvorby asi všeobecne neočakáva, sú hudobné experimenty alebo inovatívny zvukový posun. A predsa nájdeme medzi dvanástkou piesní drobnosti, ktoré prekvapia. Ľahkou elektronikou a zvukovými efektami, ktoré bezprostredne doplní plný kapelový zvuk na čele s výraznou gitarovou linkou, sa to udialo v otváracej piesni Neverím v neskoro.


Nezahubme pocit slobody

Moderne znejúci popový zvuk sa na poslucháča vyvalí aj z ďalšej skladby v poradí. Ďuripavián by sa vďaka svojej atmosfére a ľahko stráviteľnej melódii poľahky uchytil v éteri vybraných rádií, čo sa mu ale v kombinácii so sarkastickým textom o vegetariánstve asi len ťažko môže podariť. Fráze "fičím na tráve, som vegetarián" nepomôže v tomto kontexte ani pútavá basová linka, o ktorú sa postaral Michal Vasil.

Momenty prekvapenia v podobe dvoch ženských hlasov pripravil Juraj v skladbe Okovy. Operný vokál, ktorý dopĺňajú sláčikové aranžmány, naspievala speváčka Jitka Šifrová a pieseň napísanú ako partnerský duet si spolu s manželom zaspievala Lucia Machovičová, ktorá nie je speváčkou, no bola pre túto skladbu Jurajovou prirodzenou voľbou. Pointa piesne Okovy spočíva v zachovaní si pocitu slobody, ktorý je nielen v priestore partnerského vzťahu dôležitý. Odkaz piesne si môže poslucháč premietnuť aj na aktuálne dianie, v ktorom nemáme svoju slobodu výlučne vo svojich rukách.


Ťažká, ale dôležitá téma

Od pozitívnych tém, hoci už Okovy boli niekde na pomedzí, sa v polovici albumu presunul Juraj Hnilica aj k veľmi dôležitým, a v našich končinách stále málo diskutovaným témam šikany na školách a k domácemu násiliu. Emotívny text piesne je venovaný chlapcovi menom Kristián, podľa ktorého je pieseň pomenovaná. Približuje príbeh mladého chlapca, ktorý sa práve s týmito problémami vo svojom živote musel pobiť a dnes už, žiaľ, nie je nažive. Hudobník tak silnou skladbou vyslal veľavravný odkaz, že o týchto veciach treba nahlas hovoriť. "Kristián tu zanechal posolstvo, aby rovnosť, ohľaduplnosť a spolupatričnosť bola v našej spoločnosti samozrejmosť a preto prosím, nebojme sa o šikane otvorene rozprávať," uviedol hudobník v booklete albumu.

Čo sa deje sa zas pýta v rovnomernej energickej skladbe. Otázku adresátom Juraj Hnilica nezodpovie, ale poskytne zopár fráz, v ktorých nefilozofuje, iba sa v nich zamýšľa - "Chorý duch je už aj v zdravom tele", "Dnes ti vidí Facebook do taniera" či "Sprav to lepšie zo zlých rozhodnutí". Počas úvodného vokálu by som uverila, že počúvam Adama Ďuricu, aj celková údernosť skladby a priamočiara chytľavosť mi pripomína jeho tvorbu, s výnimkou trúbky, ktorá ma z tohto pocitu vytrhla.


Učesanosť a chýbajúce inštrumentálne plochy

Zvyšok albumu už patrí láske. Juraj Hnilica sa v prostredí tejto večnej témy poslucháčom otvára, čo, paradoxne, umocňuje intimitu jednotlivých skladieb, a to aj tých, ku ktorým si vypomohol textami od iných autorov. Niekoľko nežných vyznaní zakomponoval do textu skladby Krídla z pavučín jeho autor Ondrej Kalamár, ktorý je tiež autorom spomínaného singla Svet nie je zlý. Jeho umne volené slová, nežný Jurajov spev a súzvuk klávesov, akustickej a elektrickej gitary, doplnenej o rytmiku bicích nástrojov robia z piesne ďalší možný rádiový singel.

Ján Marton svoj rukopis predstavil v piesni S nami, ktorej prím hrá violončelo Nadeždy Holenkovej. Do tretice pomohol s témou partnerského vzťahu Rudolf Rusiňák v skladbe Kým si spala. Tá je zároveň jedinou piesňou, v ktorej si Juraj Hnilica prizval na pomoc producentskú dvojicu Drozďo & Demex. Z osobných posolstiev sa Juraj vypísal v piesni Celých 15 rokov, ktorý je úprimnou oslavou partnerstva a manželstva a tak možno vnímať aj song 1 + 1 = 3.


Na predchádzajúcom albume Slnečný..., ktorý nasledoval po debute Dovoľte mi predstaviť sa Vám, dostali, v porovnaní s aktuálnou albumovou novinkou, väčší priestor inštrumentálne pasáže, autentické zvuky prírody (búrka, vtáčí spev a podobne), hlas spevákovej dcérky a podobne. Zvukové stopy, ktoré slúžili na zachytenie aktuálneho momentu. Kvôli nim alebo skôr vďaka nim, pôsobil album akosi neučasene, neupratane a o to viac autenticky. To je práve to, čo inak remeselne dobre spravenému tretiemu albumu trocha chýba. Ak sa však chcel martinský hudobník zámerne vyhnúť opakovaniu rovnakých postupov, nie je mu čo vyčítať.

Vykročil smerom k popovej chytľavosti v prevažne strednom tempe, precíznemu aranžérskemu prístupu, ktorého základ stále stojí na akustickej gitare, ale je obohatený o sláčikové nástroje a trúbku a muzikanti z jeho kapely akusticky povzniesli jednoduché melódie. Čo ale albumu zaručene nechýba, je ľudská vrúcnosť, autorove názory zmysluplne poukladané do jednotlivých piesní, priamočiarosť a jednoduchosť textov, s ktorými sa môžu poslucháči poľahky zžiť a ten povestný dobrý pohľad na svet okolo nás a v nás.

Či by nálada albumu bola iná, ak by vznikal počas trvania pandémie a nie pred jej vypuknutím, si môžeme len domýšľať. Ale kto pozná Jurajovi doterajšiu tvorbu, asi by bez váhania odpovedal, že nie, bola by presne takáto pozitívna, aby mohla pohnúť lícami tým želaným smerom. Tento rok máme pocit, že sa toho príjemného príliš veľa nedeje, preto potešia aj takéto "maličkosti" v podobe albumu, ktorý prináša pokoj, veselosť, vyrovnanosť a nádej.

Juraj Hnilica - Pohni líca
(Ďurikes, s.r.o, 2020)

1. Neverím v neskoro
2. Ďuripavián
3. Svet nie je zlý!
4. 1 + 1 = 3
5. S nami
6. Kristián
7. Krídla z pavučín
8. Celých 15 rokov
9. Čo sa deje? 
10. Kým si spala
11. Okovy
12. Oceán

Vypočujte si album na Deezeri:



Autorka: Miroslava Rabčanová
Foto: archív speváka