Treba vôbec pripomínať, aký nabitý je v poslednom čase edičný plán vydavateľstva Slnko Records? Jesenné slnečné lúče zasvietili i na čerstvú nahrávku pesničkárky Zuzky Homolovej. Tá spoločne s dvoma mužmi pripravila opus, ktorý svojím bohatým obsahom vypĺňa pomyselnú medzeru "medzi dvoma prázdnotami".

Či už máme na mysli sociálne, kultúrne alebo medziľudské prázdnoty, musíme priznať, že tých prázdnych priestorov vídame veľa a často. Azda najviac sa nás dotkne citové prázdno, útočiace z každej strany. Vtedy dobre padne dúšok hudby, ktorá nás prinúti zamyslieť sa nad príčinami vákua vo vzťahoch, pochopiť ho ako nevyhnutnú súčasť života a v konečnom dôsledku sa zmieriť s daným stavom. Nevdojak si pripustíme, že hodnota umenia prerastá naše bežné starosti a meditácie vystrieda melancholický povzdych či flegmatické mávnutie rukou. Život sa postará, aby mal človek na krku vždy o radosť viac. 

Minimalizmus a intimita

Legendárna pesničkárka Zuzana Homolová zvykne v rámci formácie Trojka Zuzany Homolovej s pomocou dvojice Miloš Železňák (gitara) a Samo Smetana (husle) pretvárať polozabudnuté slovenské ľudovky na nepoznanie (v tomto smere by jej mohla konkurovať najmä menovkyňa Zuzana Mojžišová, keby sa po troch platniach neodmlčala). Čerstvá novinka je svojím spôsobom niečím modernejším, stále však uctievajúcim odkaz predkov. Napriek mestským textom je v celkovom kontexte hudby cítiť naturalizmus prírody. Homolová a Miloš Železňák, ktorí tento album napísali len vo dvojici, využíva minimálny počet hudobných nástrojov, samplov a elektroniky.

Album Medzi dvomi prázdnotami je neskutočne intímny, spev je obnažený na úplnú dreň a je sprevádzaný len veľmi veľmi decentnými tónmi raz akordeónu, inokedy píšťalky, sem-tam perkusií. Zuzana sa nebojí svoj hlas vystaviť v úplnej nahote a navyše ním experimentuje, ako keby jej bolo jedno, že do dlhého tónu vhodí krátku slabiku a naopak, keď tón dávno zanikol, ona spieva. O tom, či je to spev v bežne chápanom zmysle slova, by mohli niektorí neprajníci viesť polemiku. Často je to skôr šepot, prúd slov, básnický prednes, v ktorom sa skoro nič nerýmuje. Zuzana však nepotrebuje ohurovať technikou spevu, sústreďuje sa na dokreslenie atmosféry a právom u nej platí klišé, že spev používa ako plnohodnotný hudobný nástroj. 


Znesiteľná ľahkosť bytia 

Vlajkovou loďou platne je záverečná skladba Vŕby, v ktorej zaznie gitara ako jeden z mála elektrifikovaných nástrojov, no jej sólo naozaj stojí za pozornosť. Ďalším skromným vrcholom je Priesvitnosť (úryvok), kde sa človek námesačne prechádza, blúdi a nestráca v prázdnote. Perličkou je pieseň La Main (Ruka) s textom Suzanne Renaud, naspievaná vo francúzštine. Zmysel slov mi síce uniká, ale zvyšok textov, či skôr básní, je absolútnou lahôdkou. Bodaj by nie, veď sú vkusne povyberané z tvorby skvelých básnikov, napr. Milana Rúfusa, Mily Haugovej, Tiny Diosi, Boženy Trilecovej či Michala Chudu. Už v minulosti ich mala Zuzana možnosť spievať, na ich nahratie so súčasným zvukom prišiel čas až teraz. 

Pre tento album sa nedá použiť sprofanované, hoci príjemné slovíčko "pohoda". Skôr by ho bolo vhodnejšie zameniť za menej frekventovaný pojem "ľahkosť", vyjadrujúci introvertný charakter tohto druhu umenia. Koniec koncov, hudobníci sa pri jeho nahrávaní museli výborne odreagovať od povinností, napriek tomu, že hudba je ich denným chlebom a živobytím. S profesionalitou im vlastnou zhudobnili verše tak, aby si poslucháč vedel z albumu Medzi dvomi prázdnotami vychutnať všetky farby, meniace sa každým tónom na iný odtieň.

Zuzana Homolová a Miloš Železňák - Medzi dvoma prázdnotami
(Slnko Records, 2014)

1. Turíce s divými makmi

2. Nepýtaj sa ma
3. Popevok
4. Omotaná snom
5. Vlak
6. Priesvitnosť (úryvok)
7. Piesnička
8. Prosté a ťažké ako príslovia
9. La main (Ruka)
10. Vŕby

Autor: Marek Danko
Foto: Ľuba Lauffová