Hlavná stránka

>

Magazín

>

Recenzie

>

Le Payaco po 10 rokoch vydali album plný festivalových letných hitov

Le Payaco - Dnes je ten deň

Le Payaco - Dnes je ten deň 16.07.2015 - 13:50 | Marek Danko

Asi žiadny zo slovenských štúdiových comebackov nebol v roku 2015 očakávaný s takým napätím a netrpezlivosťou ako v prípade bratislavských klasikov Le Payaco. Trio hudobníkov si od návratu na pódiá dalo s novou tvorbou a nahrávaním na čas, ale výsledok stál za dlhé a neisté chvíle čakania. Nasvedčovali tomu už doterajšie upútavky v podobe singlov a videí.


Novinka s názvom Dnes je ten deň vyšla v digitálnej podobe symbolicky 1. júla, fyzicky o týždeň neskôr a pár dní na to ju kapela predstavila aj na Pohode. Deväť skladieb na albume je kolektívnym dielom. Trojčlenná posádka sa nechala počuť, že po toľkých rokoch chcela prísť s top nahrávkou, kde by ukázala svoju vyspelú tvár v najlepšej forme. A naozaj, ich nákazlivá a pritom inteligentná pop rocková hudba so sebou nesie charakteristickú pečať kvality, len je posunutá na inú úroveň než v minulosti.

Pajácovské retro leto

Úvodná pieseň V júli už svojím názvom naznačuje, že by mohlo ísť o potenciálny letný hit. Tomáš Sloboda, Martin Stempel a Juraj Vitéz sa však tvorbou prvoplánových rádiových piesní nikdy nezaoberali. Gitarový riff je pomiešaný so ska rytmom, neskôr sa pridajú vesmírne zvuky s nádychom psychedélie a ak si pozorne pozriete obal platne, je jasné, že chalani nemôžu hrať obyčajný pop rock. Ich ambície majú omnoho hlbšie korene, najmä v zlatej ére rock'n'rollu.

To však nebráni typickej ľahkosti a hravosti, ktorá z ich pesničiek robí hity letných festivalov. Ilúziu dokonalého leta chcú Pajáci navodiť v titulnom kúsku Dnes je ten deň. Pomôže im v tom retro nádych, búšiaci skoro až niekam na bránu rockabilly. Tomáš si zaspieva pekne od pľúc, aby vzápätí presedlal na zaľúbenú vlnu slovami "dnes je ten deň, keď ti na piano hrám". Autorom textu je však Juraj Vitéz, s niekoľkými ďalšími vypomohol Vlado Janček z kapely Saténové ruky.


Reggae, punk aj texty o večnej mladosti

Úplným ska/reggae bonbónikom je Čistá krása, ale čerešničkou na ňom sú najmä čudné zvuky, ktoré akoby zo seba vydávali veselí mimozemskí návštevníci, podobní tomu farebnému na obale. Ako ako smeruje štýlovo tiež do minulosti, je to drevný pochod, zaoberajúci sa (náznakmi) fenoménom UFO. Lúskanie prstami a gitara ozvučená podľa starších parametrov, na konci krásne zdeformovaná, to všetko je výsledkom inšpirovania sa 70-tymi a inými rokmi. 

Do skupinky rýchlych songov patria Každý chce niekoho mať Kone. Vo svižnom, takmer punk-rockovom rytme im to dobre svedčí, pričom si stále vystačia s klasickým obsadením. Gitara Tomáša Slobodu je invenčná a sype vydarené šťavnaté riffy, nie príliš komplikované, našťastie nemíňajúce sa účinkom. Basgitarista Martin Stempel si v druhej menovanej skladbe za Tomášovej asistencie dovolí skvelú medzihru a aj v jeho prípade platí zlaté pravidlo "menej je naozaj viac". Bubeník Juraj Vitéz veľa práce síce nemá, ale odvádza ju poctivo, s prehľadom aj mladíckym nadšením.

Nálade skladieb sú prispôsobené úderné texty, ktoré si tiež väčšinou zachovávajú charakter večne mladej kapely. Obzvlášť prvý singel ešte z roku 2013 o koňoch odmietajúcich sedlo, zubadlo a klapky na očiach výborne propaguje mladistvý a slobodný životný štýl, ktorého sa hudobníci v rámci možností držia aj po takmer 20 rokoch na scéne a založení rodín.


Experimentálny i džentlmenský prístup

Album však ponúka aj výpovede, ktoré sa vyznačujú u Le Payaco doteraz nepočutou zrelosťou. Takou je napríklad pieseň Chcel som letieť balónom, ktorá mi pripomína tvorbu Bad Karma Boy, hudobne i spevom. Musí však ísť len o zhodu okolností, pretože z bookletu sa dozvedám, že žiadny Medveď na platni nefiguruje - hudbu zložil Tomáš a s textom mu vypomáhal spomínaný Vlado Janček. Ide o ďalšiu koncertnú tutovku, pokojná oddychovka je sondou do duše toho, kto chce mať silu zmeniť to, čo môže, a pokoru zmieriť sa s tým, čo zmeniť nemožno. Vyzretý text ukazuje Le Payaco ako partiu ľudí s nadhľadom a jasným názorom na život. A slová "asi má to byť tak, ako to je" to len potvrdzujú.

Dosť netradične začína pieseň Bozkávať a hrýzť, kde to naoko iskrí elektronikou. Pridávajúce sa zvuky umocnia syntetický dojem, gitara zasahuje do deja z úzadia. Zrejme išlo o zámer prispôsobiť hudbu štipľavej tematike. Chlapci tak majú ďalší zaujímavý experiment za sebou, no treba uznať, že sa im vydaril. Džentlmensky pôsobí záverečná pieseň Sedem niečo, kde Tomáš v sprievode decentnej gitary opíše zopár minút ideálneho rána spôsobom, akým je to u skupiny zvykom. Pohodovo, nenásilne, s náznakom zdravej melanchólie.


Nedá sa povedať, že chalani natočili svoj najlepší počin. Určite sa však dá označiť za vyzretý, poctivý a výborný. Skvelo vystihuje letnú atmosféru, nezapadá do priemeru a nenudí. Hoci po toľkých rokoch by nebolo na škodu priniesť poslucháčom viac než deväť piesní, treba byť spokojný aj s málom, pretože pri horšej konštelácii už Le Payaco nemuseli nahrať ani notu. Chalani majú so zásobou chytľavých nových piesní na letných koncertoch veľmi dobrú štartovaciu pozíciu. A určite ju s radosťou a pre radosť fanúšikov zužitkujú.

Novinky aj staré hity si môžete naživo vypočuť najbližšie na festivale Žákovic Open v Trenčianskych Bohuslaviciach a na piešťanskom City Feste (oba koncerty sa konajú v piatok 24. júla). Kapely vystúpi v lete napríklad aj na Mestských dňoch v Nových Zámkoch (25.7.) či na Grape festivale (15.8.).

Le Payaco – Dnes je ten deň
(Pavian Records, 2015)

1. V júli
2. Každý chce niekoho mať
3. Ako ako
4. Chcel som letieť balónom
5. Kone
6. Čistá krása
7. Dnes je ten deň
8. Bozkávať a hrýzť
9. Sedem niečo

Počúvajte celý album na Deezeri:



informácie o službe Deezer -

Autor: Marek Danko
Foto: Le Payaco


Zdielať na Facebooku

blog comments powered by Disqus
po ut st št pi so ne
30 31 1 2 3 4 5
6 7 8 9 10 11 12
13 14 15 16 17 18 19
20 21 22 23 24 25 26
27 28 29 30 31 1 2

Najčítanejšie

Disqus

Najpopulárnejší hudobní interpreti