Počas bezmála tridsiatich rokov na scéne prešla formácia Gladiator niekoľkými zásadnými prerodmi. Surový zvuk ranej tvorby ovplyvnenej thrash metalom či grungeom postupne vymenila za melodický pop rock a angličtinu nahradila rodným jazykom. Akustické turné, ktoré kapela odohrala krátko pred okrúhlym výročím, už nikoho prekvapiť nemohlo. Spomienkou naň je aktuálny album Akustik Live.

Pätica hudobníkov je zvyknutá skôr na veľké priestory a koncerty s vysokou hlaitosťou, kde dokážu aj z popového rádiového hitu vykúzliť energickú rockovú smršť. Na akustickom turné tento náboj dostal červenú iba z polovice. Srdce kapely, ako Nitrania prezývajú svojho bubeníka Georgia Babulica, zostalo sedieť počas celého koncertu za svojimi bicími a nezamenil ich za perkusie, ktoré by tiež mohli dať koncertu, prípadne aspoň niekoľkým skladbám, zaujímavý nový rozmer. To by však pre rockových fanúšikov znamenalo asi až prílišný odmäk.

Silné inštrumentálne (iba) momenty

Koncept akustických koncertov sa dá uchopiť rôznorodo. Otvára sa priestor na absolútne obnaženie piesní, očistenie od nánosov hojne využívanej elektroniky či naopak zahalenie do nových aranžmánov, čím sa dá skladba aspoň na prchavý moment zmeniť na nepoznanie. Album Akustik Live žiadne razantné zmeny zvuku oproti štúdiovým nahrávkam neponúka, a to je tak trochu škoda. Bavia ma zmeny aranžmánov, pri ktorých ani zanietený fanúšik v prvých okamihoch netuší, akú skladbu to práve interpret hrá. Z tohto pohľadu je výnimkou snáď iba dlhý inštrumentálny úvod k skladbe Nemôžem dýchať. A presne takýchto momentov sa žiada viac.

Album napriek tomu nenudí. Jednak preto, že mnohé piesne z playlistu sú skrátka dobré aj v pôvodnom znení, a tiež preto, že malé zmeny sa predsa len udiali. Za povšimnutie stojí hra Peťa Slanečku na akordeóne. Zaradenie tohto pre Gladiator netradičného nástroja bolo príjemným osviežením songu Okno z prstov, ktorý sám o sebe nie je povinnou jazdou bežných koncertov. Obmeny sa dočkal aj singel Milióny ciest, ktorého záver zdobí gitarové sólo.

Emotívnym momentom albumu je Pieseň čiernych vrán, kde formácia ubrala nielen z hlasitosti, ale aj z tradičnej zostavy nástrojov. Zvukovú kulisu robia hlasu Mika Hladkého iba klávesy, a to je presne to, čo táto kolekcia piesní potrebovala. Úprava do minimalistickej podoby sa dotkla aj vokálov. Pôvodne vykričaný refrén je posadený do hlbšej polohy a slová "čo ak teraz skríknuť chcem, že mám ťa rád" sú zaspievané naozaj citlivo. Táto verzia je tak rovnako presvedčivá ako nákazlivý originál.

Bezprostredná blízkosť publika

Pop-rocková kapela sediaca na stoličkách počas koncertu nie je žiadny oxymoron. Rovnako ako publikum, ktoré na takomto vystúpení obsedí a jediným pohybom je poklepávanie nohou do rytmu. Limitovaný priestor klubu v spojení s akustickým prevedením inak viac-menej rockového materiálu má svoje benefity. Jednak prináša úplne odlišný hudobný zážitok a tiež bezprostrednú blízkosť publika s kapelou, ktorá ponúka viac priestoru na komunikáciu a neopakovateľnú intímnu atmosféru.

Toto všetko sa prelínalo celým koncertom v nitrianskom klube Nájomná jednotka a absolútne vygradovanie prišlo v závere, v podobe prídavku. Ako Miko Hladký prezradil, pieseň Láska hráva na koncertoch veľmi rád a ani fanúšikovia by zrejme neodchádzali spokojní, keby tento hit kapely neodznel. Viac ako sedem a pol minútovú verziu si zaspievali spolu so svojimi obľúbencami.

Má to aj svoju tienistú stránku. Akustické koncerty si nemôže dovoliť každý spevák. Odpojiť sa od elektriny je ako povyzliekať sa donaha, v niektorým prípadoch možno viac, než je chcené. Daňou za intímnu atmosféru je priestor, ktorý dáva vyniknúť každej, aj tej najmenšej vokálnej chybičke. V prípade tohto koncertného záznamu pár tónov ľahko uletelo aj Mikovi Hladkému. Na štúdiovej nahrávke by sa to nedalo prehliadnuť, no v prípade záznamu z koncertu dodávajú drobné nedostatky nahrávke autentickosť, ktorá neruší. A pre tých, ktorí absolvovali toto turné, bude album hodnotnejším spomienkovým artiklom, ako keby pred vydaním prešiel úpravami.

Šestnásť skladieb, medzi ktorými nechýbajú zásadné hity kapely ani piesne zo starších albumov, sú akýmsi prierezom doterajšieho pôsobenia kapely Gladiator na mainstreamovej scéne. Kolekcia akustických songov je príjemná na počúvanie, aj keď absentujú jedinečné prevedenia a nápady. Už samotný zvuk akustickej gitary je tou zmenou, ktorá vie výrazne zabrnkať na emócie. Na druhej strane, podobných albumov je veľa a táto novinka v podstate ani v rámci akustických projektov populárnych kapiel na domácej scéne ničím nevyniká. Záleží tak len na subjektívnych očakávaniach poslucháča, či mu to na kvalitný hudobný zážitok postačí.

Gladiator - Akustik Live
(Gladius Group s.r.o., 2018)

1. Neviem ťa nájsť
2. Kúpim si pekný deň
3. Nemôžem dýchať
4. Milióny ciest
5. Divoký dážď
6. Život pred sebou
7. Okno z prstov
8. Pieseň čiernych vrán
9. Hlavu maj hore
10. Sweet little mouse
11. Sám s ňou
12. Pesnička o Medulienke
13. Dnes je skvelý deň
14. Keď sa láska podarí
15. Bonboniéra
16. Láska

Vypočujte si album na Deezeri:



Autorka: Miroslava Rabčanová
Foto: cover albumu

Súvisiaci interpreti: Gladiator