Nie je obvyklé vydať dva albumy v priebehu troch mesiacov. Neplánované okolnosti sa vedia postarať aj o takéto nečakané činy. V prípade Martina Haricha to bola dvojtýždňová karanténa po návrate z Ameriky, ktorá krátko po vydaní anglického minialbumu Blue znova naštartovala chuť písať nové kúsky. Dal si doslova výzvu – každý deň jedna skladba.
Príbeh Martinovej povinnej izolácie v osamotenom záhradnom domčeku rozpráva naprieč celým albumom gitara a klavír, dva štandardné hudobné nástroje, ktoré majú moc zachytiť a interpretovať autorovo vnútorné rozpoloženie. Na novinke Tulák sa mladý muzikant okľukou vracia k akustickej forme, ktorú ponúkol na EP Pátram (2016). Jej zastúpenie poslucháči našli aj na albume Mapy z roku 2017 (recenzia), ktoré však priniesli priamočiary moderný pop s vybočeniami smerom k R&R, elektronike či rock'n'rollu .
Príťažlivá inštrumentálna nahota s tienistou stránkou
Sedem nových piesní prináša obyčajné akordy a tóny, nič atakujúce vrchol rebríčka skladateľ roka. Ale to asi ani nebolo cieľom albumu, ktorý má snahu zaujať skôr svojou inštrumentálnou nahotou a autentickou osobnou výpoveďou kreujúcou sa v priestore, ktorý bol skromný na technické vybavenie. Táto inštrumentálna obyčajnosť, nech je akokoľvek príťažlivá, má aj svoje úskalia. A tu sa to niekde vo mne začína biť, pretože pesničkárska štruktúra skladieb je v prípade Martina Haricha vábivejšia než elektropop na albume Blue, avšak iba vyvolaná emócia na dlhodobú životnosť nahrávky nestačí.
Otestovala som si to sama na sebe formou niekoľkodňovej prestávky od albumu, na potvrdenie alebo vyvrátenie prvotných dojmov o jeho prchavosti. A ako sa ukázalo, tá sa stala jeho tienistou stránkou, ktorá z Tuláka zrejme nespraví zásadný album v spevákovej kariére. Platňa funguje skôr nárazovo. Keď ju počúvate, je to príjemné a možno budete mať chuť pustiť si ju aj viackrát za sebou, ale keď ju vypnete, tak nechýba. To čo chýba sú zapamätateľné hudobné motívy, ktoré by poslucháča dráždili zostať s Tulákom v neustálom spojení.
Zrejúci mladý textár
Tu však situáciu zachraňujú texty. Majú predpoklad pohrať sa s mysľou o čosi dlhšie. Martinov autorský rukopis je za tých pár rokov na scéne už pomerne rozpoznateľný, hoci by niekto mohol namietať, že o láske a vzťahoch predsa píšu takmer všetci. V piesni Potajomky ukázal, ako to spraviť pútavo a nápadito – rozohral šachovú partiu. Do obrazných pomenovaní o figúrkach a ich ťahoch na šachovom poli obliekol text o ľúbostnom vzťahu. Tomu dal priestor aj v skladbách S láskou či Lavína.
Ako textár ale nekrúži iba okolo lásky. Zatúlal sa aj k možno bežným životným situáciám, ktoré vie veľmi šikovne spracovať, čoho ukážkou je aj titulný Tulák, v ktorom spieva o zatúlanom bláznovi, ktorý rieši každý názor a pritom stojí. Tvár skladbe kreslí chytľavý rytmus a jednoduchá gitarová linka v refréne, ktorá dofarbuje jeho dynamiku. Umne sa so svojimi myšlienkami pohral aj v baladách Púpava a Prázdne slová, v ktorých okrem textu zaujmú aj výrazné vokály. Až mám miestami pocit, že máme svojho vlastného Jamesa Blunta. O potrebnom spomalení Martin spieva v piesni Spomaľovánka, ktorú napísal už pred piatimi rokmi, no sám na ňu dozrel až teraz. Jej slová sa teraz hodia do aktuálneho pomaly sa rozbiehajúceho obdobia.
Vo výsledku vznikol opäť album na večerné počúvanie. Tak opísal Martin už EP Pátram, a teraz sa k tomuto formátu vracia, pričom po Mapách a Blue je návrat k pesničkárstvu vítanou obmenou a nie krokom späť. Kým štvrtý štúdiový album Mapy vyšiel pomerne pompézne - na CD nosiči, vinyle aj magnetofónovej páske, Tulák má za sebou iný štart. Fyzických nosičov vychádza iba obmedzený počet, a to pre ľudí, ktorí si ho vopred objednali a podporili cez českú crowdfundingovú platformu Ostatným priaznivcom rodáka z Liptovského Mikuláša bude musieť stačiť digitálna forma na streamovacích platformách či na Youtube.
Martin Harich – Tulák
(CAP-Sounds, 2020)
1. Púpava
2. S láskou
3. Prázdne slová
4. Potajomky
5. Tulák
6. Lavína
7. Spomaľovánka
Autorka: Miroslava Rabčanová
Foto: obal albumu
Súvisiaci interpreti: Martin Harich
