Slovenská hudobníčka a skladateľka Sisa Michalidesová sa podieľa na mnohých projektoch, vedie divadlo, píše hudbu pre deti, no jej hlavným životným poslaním zrejme zostane komponovať nadštandardne kvalitnú a progresívnu (nielen) jazzovú hudbu. Po troch rokoch od albumu Colours of Solitude prichádza s ďalším skvostom, ktorý možno bez váhania zaradiť medzi najzaujímavejšie hudobné počiny roka.

Michail Bulgakov písal svoje najznámejšie dielo Majster a Margaréta od roku 1928 až do svojej smrti v roku 1940, pričom posledné roky musel pre ťažkú poruchu zraku príbeh diktovať zapisovateľovi. Ešte dlhšie trvalo, kým román uzrel svetlo sveta - v ucelenej knižnej podobe vyšiel až v roku 1967. Dielo plné zvláštnych postáv a satiry odráža všakovaké pocity a nálady jednotlivca i spoločnosti a má voľné styčné body s Goetheho Faustom. Svoju úlohu v texte zohral i vtedajší (stalinistický) sovietsky režim, no možno práve vďaka zákazom a cenzúre sa z knihy stala svetoznáma klasika ruskej literatúry.

Sisu Michalidesovú slávny román inšpiroval k vytvoreniu rovnomenného diela, v ktorom je minimum slov, no o to viac skvelej hudby. Album Majster a Margaréta tak možno považovať za akýsi knižný soundtrack. Darí sa jej priblížiť k atmosfére deja a aj tí, ktorí knihu nečítali, by mali pocítiť jej nekompromisnú naliehavosť.



Výkvet slovenského jazzu

CD cover albumu Majster a Margaréta zdobí vkusná maľba Jána Vajsábela Arpáda Pála. Silueta čierneho kocúra v splne mesiaca, obklopená týčiacimi sa červenými vežami na zelenom pozadí, je azda tým najlepším, čo sa na obaloch Sisiných nahrávok za posledných desať rokov objavilo. Po spustení disku nasleduje takmer 50 minút neriedenej experimentálnej hudby. Jazz je všadeprítomným pozadím, plniacim hlavne rytmické povinnosti. V úlohe basgitaristu je tu Róbert Vizvári, o bicie sa stará najmä Marián Ševčík. Perkusie obsluhuje Igor "Ajdži" Sabo, s kontrabasom si poradili Juraj GriglákMartin Gašpar. Ich precíznosť drží hudbu neomylne pokope a sledovať ich nepredvídateľné údery, resp. prstoklady, je lahôdkou pre milovníkov jazzu.

Hudba Sisy Michalidesovej však zachádza za hranice tohto žánru čím ďalej, tým viac. Husle Stanislava Palúcha odkazujú na niektoré platne Deža Ursinyho, na ktorých účinkoval Richard Kroczek. Gitara Pavla Berezu je síce naladená jemne jazzovo, vie však zabrúsiť aj do drsnejšej rockovej sféry. Schizofrenický je najmä výstup tohto nástroja v kompozícii Môže žiť hlava bez tela?, kde ponurú atmosféru dotvára hlas sopranistky Lindy Ballovej a nervné klávesové nástroje. Sisin životný partner Peter Preložník je s čiernobielymi klapkami bytostne zžitý a ponúka naozaj originálne vízie toho, kam sa v hre na klávesy dá zájsť. Hlavná protagonistka platne je zase spätá s flautou, z ktorej vyludzuje jednu uhrančivú melódiu za druhou.

Na albume účinkujú aj ďalší výnimoční dychári Kornel Fekete-Kovács a Nikolaj Nikitin. Zaujímavosťou je, že obaja siahli po nástrojoch, ktoré nie sú ich primárnym, resp. hlavným inštrumentom. Maďarský trubkár tu hrá na krídlovke a Nikitin, ktorého poznáme najmä ako saxofonistu, nahral klarinet v rámci krátkych medzihier. Dokopy je ich päť, dokresľujú dej a nesú v sebe sample, prevzaté najmä zo Spitfire BBC Music Library. Istý vplyv na ich štruktúru má zrejme i seminár, zameraný na tvorbu filmovej hudby, ktorý Sisa absolvovala počas pandémie. Jej flauta je výborne zachytená v najdlhšom kuse Pilátova dilema, kde jej sekunduje 80. roky pripomínajúci Fender Rhodes v podaní Ľuboša Šrámeka. Kompozícia znesie prísne kritéria súčasného eklektického jazzu, prinášajúceho prekvapujúce momenty a zmeny nálad.



Mysteriózne nálady, dekadentné posolstvá

Väčšina platne je inštrumentálneho charakteru, spievané skladby sú dve – Frida a záverečný Odpustenie a večný pokoj. Ich slová napísal Peter Konečný, Sisin dvorný textár. Prvú z nich spieva Sisa svojim typickým, tak trochu zastreným hlasom s nádychom melanchólie. V druhej piesni znie spev Petra Adamova, nasledovaný tragédiou naplneným hlasom Lindy Ballovej. Viaczmyselná poetika evokuje dekadentných básnikov. Rozorvanú atmosféru dotvára klavír, sample a sláčikový Mucha Quartet pod vedením Pavla Muchu. Veľkoplošné "puzzle" dopĺňajú harfistka Mária Kmeťková a gitarista Andrej Šeban, spolupracujúci v predposlednom kúsku Kritik. O ich dialógu je potrebné hĺbať trochu dlhšie, ale tak to už v experimentálnej hudbe skrátka chodí.

Tento experiment je navyše veľmi ambiciózny. Podieľa sa na ňom mnoho ľudí, piplajúcich sa s nuansami a motívmi, no ich spolupráca nie je sterilná. Dieliky do seba zapadajú spontánne a prirodzene. Tento album nie je pre svoju naratívnu komplexnosť láskou na prvý pohľad, je to dlhodobá záležitosť, ktorú ocenia aj milovníci analytického počúvania. Autorka narúša melodické plynutie postupmi, s ktorými sa treba popasovať, pretože do hudby zdanlivo nesedia. Lenže ony sú tým korením, kvôli ktorému sa k CD-čku chcete vracať. Jednoducho vám to nedá a snažíte sa pochopiť, prečo ten a ten nástroj odrazu hrá kostrbato. V tom pnutí je ukrytá istá logika a ponúkajúca sa možnosť dešifrovať ho je lákavá. Stačí ju uchopiť za správny koniec a vyzbrojiť sa trpezlivosťou a odhodlaním.      

Majster a Margaréta je ďalším výrazným zárezom v diskografii Sisy Michalidesovej. Ide o nadčasovú záležitosť s mnohými spôsobmi interpretácie. Príbeh albumu plynie dekadentne a mysteriózne takmer bez slov. Špičkoví hudobníci sa postarali o to, aby bola hudba dostatočne komplexná a pritom atmosféricky pútavá. Sisa Michalidesová sa vďaka tomuto albumu dostala pomerne ďaleko. Nesnaží sa prekonať predošlé albumy, iba opatrne kráča na územie, ktoré ešte neprebádala detailne. A len tak mimochodom dokazuje, že jej fantázia skrýva pozoruhodné poklady.

    

Sisa Michalidesová - Majster a Margaréta 
(2021)

1. Aňuška už rozliala
2. Varieté
3. Majster a Margaréta
4. Môže žiť hlava bez tela?
5. Byt č. 50
6. Lietajúce prasa
7. Čierny kocúr
8. Pilátova dilema
9. Prebudenie na Jalte
10. Frida
11. W
12. Kritik
13. Odpustenie a večný pokoj

Vypočujte si celú nahrávku na Bandcampe:



Autor: Marek Danko
Foto: artwork - Arpád Pál