Česká formácia Divokej Bill sa tento rok na jar rozhodla spustiť vlnu dobrej nálady albumom Tsunami. Kolekcia dvanástich songov verných fanúšikov rozhodne poteší, rovnako môže zaujať aj všetkých, ktorí na koncertoch hľadajú predovšetkým zábavu. Akurát priaznivci progresívnejších hudobných postupov musia hľadať inde. Kapela sa totiž drží rukopisu načrtnutého v minulosti a zatiaľ sa ho nemieni vzdať.

Divokej Bill vo svojej domovine patrí medzi najpopulárnejšie rockové ansámble, no na Slovensku stále stojí v tieni ešte známejších českých kolegov. Sympatickému oktetu to však zjavne nevadí, čoho dôkazom je neúnavné koncertovanie po našich mestách. Tohtoročné slovenské turné k platni Tsunami odštartuje 9. novembra a vyvrcholí 1. decembra v bratislavskom MMC. Takmer 20 rokov fungujúce zoskupenie síce albumy nevydáva ako na bežiacom páse, ale určite má publiku čo ponúknuť.

Vzhľadom k zmienenému faktu je jasné, že kapela si na nápadoch dáva záležať a nevypúšťa do sveta žiadne nedorobené polotovary. Predošlý radový album 15 je starý už štyri roky a zachytil kedysi bezstarostnú formáciu v premýšľavejšej polohe, čo nesedelo všetkým priaznivcom. Podobne je to i s aktuálnymi skladbami, ktoré je možné rozdeliť do štyroch kategórií. V prvej z nich Divokej Bill nezaprie svoje prostoreké korene (Kořala, Vodrhovačka, Požehnání, Utrejch), apelujúce na fanúšikov bez prehnaných umeleckých nárokov. Texty si s ničím nelámu hlavu, čomu je prispôsobený i veselší hudobný sprievod s neodmysliteľným trademarkom, spočívajúcom v originálnom využití akordeónu (Martin Pecka) a bendža (Honza Bártl). 

V druhej skupine figurujú piesne s väčšími ambíciami a hlbším posolstvom. Nástrojový park sa zužuje, o to viac však vyniknú pokojné a nevtieravé melódie (Jaro, Jak ti to říct, Juarez, Naděje), obohatené sláčikmi Adama Karlíka a Apollon Quartet. Slová sú vyskladané veľmi dômyselne, nie je núdza o metafory a spev Václava Bláhu dodáva textom na naliehavosti, keďže je na rozdiel od klasického rockového "chrapľáku" variabilnejší (v tomto smere sa osvedčuje i Štěpán Karbulka). Náladám je prispôsobená rytmika, pohrávajúca sa s prevažne priamočiarym priebehom skladieb. Miloš Jurač pridáva hutný kontrabas a heavy metalom odchovaný bubeník Marek Žežulka je človekom na správnom mieste.


Rýchle opočúvanie nehrozí

Do tretej podmnožiny patria kusy, snažiace sa rozprávať príbeh s dramatickým nádychom (Země draků, Dobrý časy, Vojáci). Kapela sa v nich štylizuje do epickejšej polohy, ktorá jej svedčí znamenite. Nesmú chýbať pochodové tempá, dobové ladenie nástrojov či zborové spevy, len tých gitár je akosi pomenej. Roman Procházka, obsluhujúci akustickú gitaru, to sám neutiahne a Bláha je zrejme príliš vyťažený spevom. V podstate by viac gitár pomohlo celému albumu, keďže riffy znejú akoby z úzadia a sól je zastúpených poskromne. No možno išlo o zámer producenta Pavla Karlíka, vyťahujúceho do popredia osvedčené črty. 

Z rokmi vypilovanej šablóny sa muzikantom podarilo vybočiť v titulnom kúsku Tsunami, obsahujúcom veľmi osviežujúce rapové vsuvky, ktoré do kontextu piesne vynikajúco zapadli. Experiment sa vydaril a je škoda, že niečo podobné neznie vo viacerých tituloch. Na druhej strane treba postupovať opatrne a príliš veľa úkrokov stranou by dlhoroční fanúšikovia nemuseli prijať s takým nadšením, ako keď ide o jednorazovú záležitosť. Povzbudením pre budúcnosť a dôkazom, že experimentovať sa oplatí, však môže byť úspech singla, ktorého videoklip má na Youtube od mája 2016 viac ako 2,3 milióny prehratí.


Tsunami je nenápadným, no dôstojným príspevkom do súčasného hudobného diania na česko-slovenskej scéne. Divokej Bill neohúria hitovosťou a ich nahrávky potrebujú viac času, aby ste si ich obľúbili, no je to aj dôvod, prečo sa tak rýchlo neopočúvajú. Pri sústredenom počúvaní poslucháča zaujme jeden decentný experiment, hŕstka epických plôch, hudba s textami na premýšľanie a rovnaké množstvo tradičného odľahčenejšieho materiálu. Textovo album pokračuje okrem klasickej línie v dobre načatej hĺbavejšej polohe, dokazujúcej vyzretosť a nadhľad kapely. Kapely, ktorá po 20 rokoch vie pre koho a s akým úmyslom to všetko robí.

Z albumu Tsunami, ako aj zo všetkých predošlých nahrávok skupiny, je navyše jasné, že najväčšiu energiu dokáže táto osemčlenná partia odovzdať svojim poslucháčom naživo. Presvedčiť sa o tom môžete už v novembri v šiestich slovenských kluboch.

Divokej Bill - Tsunami
(Supraphon, 2017)

1. Dobrý časy
2. Tsunami
3. Kořala
4. Země draků
5. Juarez
6. Jaro
7. Požehnání
8. Jak ti to říct
9. Utrejch
10. Vojáci
11. Naděje
12. Vodrhovačka    

Celý album Tsunami môžete počúvať na Deezeri:



Rozhovor: Divokej Bill: "Zázemie verných fanúšikov je pre trvalejší úspech podstatné"

Autor: Marek Danko
Foto: artwork