Gitarista legendárnej formácie Team vydal v minulom roku druhý sólový album, ktorý sme sa s oneskorením rozhodli detailnejšie rozobrať. Ide síce o nenápadný, no o to nápaditejší počin, akých naša rocková scéna neponúka až tak veľa. Martinský rodák dokazuje, že k súčasnému dianiu v hudbe i mimo nej má stále čo povedať.

Dušan Antalík sa okrem domovskej kapely venuje rôznym projektom (napr. Stage Meridian) a po 22 rokoch od vydania debutovej sólovky 911 si pripisuje na konto ďalšie výlučne vlastné hudobné "dieťa". Album Fikcia si totiž nahral, naspieval, otextoval a produkoval úplne sám.

"Pomohla mi súčasná nahrávacia technika. Nahral som basu a popasoval sa s klávesmi. Bicie som riešil kúpou licencie z Ameriky. Tracky nabubnovali špičkoví hráči v super štúdiu, takže ide o živé bicie s feelingom. Produkciu som si robil sám. Vlastne popri tom, čo som už všetko s muzikou zažil, to ani nebolo tak ťažké," vysvetlil hudobník.

Tento perfekcionista už o tom niečo vie

Na sounde však "kúskovanie" takmer nepočuť. Nástroje sú harmonizované organicky, spev nevynímajúc. Dušanov prejav, ktorý by bolo nelogické porovnávať so spevom Paľa Haberu, fanúšikovia poznajú už z debutu. Na odkaz staršej nahrávky zrejme najviac nadväzuje najtvrdšia vec The End, kde Antalík ukazuje, že je predovšetkým gitarista s nadupanými riffmi a poriadnym drajvom v závese. Ani tu však asociácie s predošlým počinom nekončia, pretože žiadny hudobník nerád zapiera svoj originálny rukopis. Akurát je dnes o čosi múdrejší, skúsenejší, pokojnejší a striedmejší. 

Prejavuje sa to aj v prepracovaných aranžmánoch, v ktorých nič nie je ponechané na náhodu a každý detail je výsledkom mravčej, rok a pol trvajúcej práce. Štúdiový perfekcionista si dal záležať na precíznych sólach, ktoré obzvlášť nadchnú v ethnom prešpikovanej African Woman's Eyes, no prakticky niet titulu, kde by chýbala lahôdková gitarová práca. Antalík nezaprie, že vyrastal a komponoval v dekádach, kedy si poslucháči dali veľmi záležať na technicky vybrúsených inštrumentálnych výkonoch (Zjavne nahnevaný, mierne unavený) alebo stupňovaní atmosféry zvukovo "vzdušným" spôsobom (Noc čo noc).

Skúsený hudobník s moderným cítením

Spolu s ctením tradícií Antalík dbá, aby sa jeho výraz posunul, čo vidieť napríklad v groovy riffoch Dnes už nie či Podivný priateľ, ktoré by mohli osloviť i fanúšikov RHCP. Titulná Fikcia prekvapí tvrdosťou, vkusným využitím elektroniky i futuristickým soundom. "V Teame sme nikdy neboli úzko štýlovo zameraní. Tak je to aj u mňa. Mám rád tvrdšiu polohu muziky, ale vnímajúc súčasnosť - samozrejme aj trendy všeobecne. Nie som naivne zahľadený do minulosti, aby som staval len na zažitom sounde. Snažil som sa vytvoriť hudbu, ktorá ma pocitovo neobmedzuje a to aj s perspektívou budúcnosti. Skrátka, keď si to náhodou vypočujem po čase, tak nebudem mať zlý pocit."


Texty buď reflektujú spoločenské dianie alebo vyjadrujú osobné pocity autora, resp. všetko dokopy, ako sa to podarilo v singli Bez vlasov a bez hrebeňa, zachytávajúcom mierumilovné posolstvo. Skladba, ktorú môže niekto považovať za tuctovú, je balzam na srdce fanúšika klasického rocku s melodicky bezchybnými nápadmi, zaklincovaný úžasným prechodom a ešte lepším refrénom. "Ak cítiť z môjho albumu entuziazmus, je to fajn. Som optimista a hoci cítim nespravodlivosti sveta, verím, že u ľudí vždy zvíťazí lepšia stránka duše a postupne sa zbavíme bolestivých problémov. V titulnej Fikcii to počuť s trochou irónie a znepokojuje ma i Afrika, ktorá veľmi trpí. Preto som text k African Woman's Eyes napísal dosť rýchlo."

Dušan Antalík nahral výborný pesničkový album, vyšperkovaný parádnou gitarovou prácou a postupmi klasickej rockovej školy. Okrem toho adekvátne reaguje na aktuálne dianie, či už ide o texty alebo moderné smery, nič z toho však nepôsobí prvoplánovo. Platňa by slušne obstála i v diskografii jeho domovskej kapely a bolo by obrovským zážitkom počuť hity Teamu spolu s Dušanovými staršími a novými titulmi hoci len v skromnom klubovom prostredí. Je jasné, že naživo by si tento kumšt mnohí skalní ujsť nenechali.

Dušan Antalík - Fikcia
(2017)

1. Bez vlasov a bez hrebeňa
2. Noc čo noc
3. The End
4. Zjavne nahnevaný, mierne unavený
5. African Woman´s Eyes
6. Fikcia
7. Podivný priateľ
8. Kvapky farebných snov
9. Dnes už nie
10. Hlavne nezáväzne

Vypočujte si celý album na Deezeri:



Autor: Marek Danko
Foto: Facebook.com/dusan.antalik.5