Po tom, ako jej zdravie minulú jar takmer definitívne ohrozil Covid-19, sama netušila, či ešte niekedy bude môcť spievať. Vždy brilantná, vždy duchaplná a vždy poetická Marianne je však späť. V posledný aprílový deň vydala album She Walks in Beauty plný klasickej anglickej poézie, na ktorom spolupracovala s Warrenom Ellisom z The Bad Seeds. Recenziu tejto výnimočnej nahrávky pre Hudba.sk napísala Zuzana Sopoligová.

Speváčku, skladateľku a herečku Marianne Faithfull si väčšina ľudí spája najmä s búrlivým obdobím 60. rokov, kedy stála po boku hviezd ako Mick Jagger z Rolling Stones. Za niekoľko rokov stihla nahrať celú radu albumov a natočiť niekoľko filmov, začiatkom nasledujúceho desaťročia sa však dostala do špirály anorexie a závislosti na heroíne. Z pôvodne vysokého melodického hlasu sa časom povoľne vydriapal bohatý, chrapľavý alt, aký poznáme dnes.

V prvej polovici minulého roka Marianne ochorela na Covid-19. Doktori jej dávali len veľmi malú šancu na prežitie a samotná hospitalizácia slúžila čisto len k umierneniu bolesti. To, že si 74-ročná umelkyňa rok na to mohla splniť svoj sen vydaním tohto špeciálneho albumu, je teda skoro zázrak. Na nahrávke She Walks in Beauty v sugestívnom hudobnom sprievode expresívne a zároveň citlivo, hlasom plným života a skúsenosti, recituje jedenásť diel veľkých romantických básnikov ako Percy Bysshe Shelley, Lord Byron, Alfred Tennyson, Thomas Hood alebo John Keats.

Marianne jednotlivé verše artikuluje tak ladne a bezstarostne, že básne dostávajú úplne iný, životný a neštandardný rozmer. Hudobník a skladateľ Warren Ellis, známy najmä dlhoročnou spoluprácou s Nickom Caveom, jej sentimentálnemu prednesu navrhuje vláčne architektonické scenérie. Zanecháva pritom podobne tajomnú a nadpozemnsky upokojujúcu sonickú stopu, ako to urobil na albume Ghosteen. Na albume sa hudobne podieľali aj Nick Cave (piano), Vincent Ségal (violončelo) a legendárny producent Brian Eno. Výsledkom sú ambientné elégie, ktoré podčiarkujú krásu nadčasovej poézie a za veršami budujú nepoznanú, bezhraničnú krajinu. Štebocú tam vtáčiky (She Walks in Beauty), prúdi rieka (Lady of Shalott) a kostolný organ (Ode To a Nightingale) vzdáva hold prchavosti dní.


Romantické obdobie je pre Marianne Faithfull obrovským zdrojom inšpirácie už od strednej školy. Mimoriadne často sa vracia k príbehu svojej profesorky literatúry, ktorá ju pred takmer 60 rokmi k láske k spisovateľom 19. storočia priviedla. Jej pokojná priebojnosť sem zároveň akýmsi spôsobom zapadá, miestami sa dokonca poslucháčovi môže zdať, akoby texty na albume napísala sama. Sú jej totiž natoľko blízke, že s nimi vytvára symbiózu a takmer magickým spôsobom do nich vnáša svoje vlastné životné príbehy a skúsenosti. Prevezme síce ich súvetia a verše, no absolútne živou a surovou intonáciou ich obtáča do svojho vlastného sveta.

Niekoľkokrát sa obracia aj k téme smrti. V skladbe Ode to a Nightingale s ňou vedie šeptavý, skoro bezhlasý rozhovor. Básnik John Keats báseň napísal v roku 1819, pár mesiacov po tom, ako jeho brat Tom zomrel na tuberkulózu, ktorá v roku 1814 zabila aj ich matku. Rovnakej chorobe necelé dva roky po vydaní básne vo veku 25 rokov podľahol aj samotný autor. Pocit zmierenia sa s neodvratnosťou smrti najlepšie vystihujú verše, ktoré Keats napísal v záhrade pod stromom s hniezdacimi slávikmi (anglicky nightingale): "Now more than ever, it seems rich to die" (Teraz viac ako inokedy, zdá sa naplňujúce zomrieť).


Téma smrti album aj uzatvára prostredníctvom básne The Lady of Shalott, ktorú považujem za vrchol celej nahrávky. Skladba vo vyše jedenástich minútach vykresľuje príbeh ženy vo veži, ktorá sa rozhodne tento svoj bezpečný priestor opustiť a zomrie. "Singing in her song she died, the Lady of Shalott" (Spievajúc svoju pieseň zomrela, tá pani zo Shalott). Tennysonova báseň má aj dnes celé spektrum interpretácii, no Marianne si ich svojím prejavom do albumu prenáša úplne všetky.

V "making of" videu charizmatická umelkyňa polovážne priznáva, že ako mladá verila, že všetky básne veľkých anglických romantikov hovoria o nej. Keď si ich zamilovala, bola zahľadená do seba, vnímala ich plytko a naivne. Aj preto je pre ňu tento album symbolickým dôkazom vývoja a osobnostnej zrelosti. "Keď ich teraz čítam, vidím večnosť – sú ako rieka alebo hora, sú nádherné a utešujúce. Uvedomila som si, že nie sú o mne," povedala v rozhovore o albume pre britský The Guardian.


Marianne Faithfull a Warren Ellis ďalším pokračovaním svojej "love affair" - ako svoju spoluprácu začatú v roku 2003 sami popisujú - zdieľajú trucovitú nádej. V časoch, kedy svetom otriasla pandémia, prinášajú album, ktorý je únikom aj uistením. Poslucháčov ním zároveň odkazujú k učebnici dejín literatúry, ktorej ponechávajú obsah, no menia formu.

Album She Walks in Beauty je pomerne náročné vypočuť v kompletnom znení hneď na prvýkrát - človek sa často ocitne zmeravený svojou skromnou malosťou. Každá báseň, každý verš a každá verbálna výstavba v albume si vyžadujú svoj osobitý priestor - arénu, kde sa poslucháč usadí, až dokým ním album sám neprenikne. Odmenou za trpezlivosť je však hlboký zážitok, ku ktorému sa budete radi vracať, tak ako sa čitatelia už stáročia vracajú k vrcholným dielam anglického romantizmu.


Marianne Faithfull, Warren Ellis - She Walks in Beauty
(2021, Panta Rei / BMG)

1. She Walks in Beauty
2. The Bridge of Sighs
3. La Belle Dame sans Merci
4. Ode to a Nightingale
5. To Autumn
6. Ozymandias
7. The Prelude: Book One Introduction
8. Surprised by Joy
9. To the Moon
10. So We'll Go No More a Roving
11. The Lady of Shallot

Vypočujte si celý album na Deezeri:



Autorka: Zuzana Sopoligová
Foto: Rosie Matheson

Súvisiaci interpreti: Marianne Faithfull