Hlavná stránka

>

Magazín

>

Recenzie

>

Na ceste 1979: Novinka IMT Smile ponúka omnoho viac než bežný rádiový pop

IMT Smile - Na ceste 1979

IMT Smile - Na ceste 1979 19.03.2015 - 16:30 | redakcia

Na prelome 70. a 80. rokov vrcholila éra punku a new wave, klasický rock sa zmenil na nepoznanie, končilo disco, na MTV rotovali prvé videoklipy, rodil sa heavy metal, atď. I keď nový album IMT Smile vo svojom názve odkazuje na toto takmer revolučné obdobie, nemá s hudobnými revolúciami nič spoločné. Pri jeho počúvaní si však užijete kvalitnú hudbu, prekvapivú invenčnosť a pocit nostalgie.


Táslerovci sa cestami-necestami vyhýbajú klišé a stagnácii
(autor: Marek Danko)

Komornejší a zadumanejší charakter nahrávky, ktorej názov je inšpirovaný rokom narodenia Ivana Táslera, asi neurobí veľkú radosť fanúšikom zvyknutým na arénové hity. No možno toto je cesta, ako poslucháčov stredného prúdu naučiť viac sa zamýšľať nad obsahom textov a hudobnými riešeniami. Kým tí menej trpezliví sa budú musieť trochu ponamáhať, skúsenejší si pri opakovanom posluchu prídu na svoje a zrejme sa dočkajú zaujímavých zážitkov.

Kapela na novinke ukázala, že sa nebojí riskovať a robiť drobné kroky vpred, aby si znovu získala pozornosť náročnejších poslucháčov a udržala vysoký skladateľský kredit. U IMT Smile, podobne ako aj u ďalších odchovancoch prešovskej školy, vidno pokračujúce umelecké ambície. Do slovenského éteru prinášajú neprvoplánovú hudbu, s akou by nová kapela, bez veľkého mena a rokmi overených hitov, u väčšiny rozhlasových dramaturgov nemala šancu. Z albumu Na ceste 1979 sa do formátu najpočúvanejších slovenských rádií tentoraz vyslovene hodí iba jediná pesnička (s prižmúrením oka nanajvýš tri). A hoci ide len o neodbytne subjektívny pocit, zvyšok albumu má nadčasovejší charakter.

Zvuk platne je drevný, s minimom štúdiových vychytávok využitých najmä vtedy, keď kapela decentne experimentuje so zvukmi. Nejde pritom len o pokusy pre efekt, skôr pripomínajú dobre premyslené ťahy na obohatenie soundu. Úplne najviac ma dostala najdlhšia skladba Je ťažké byť človekom, ktorá začína nevinne, no psychedelicko ťahavý zvuk gitary naznačuje veci budúce. Pieseň sa v polovici zmení na výbornú inštrumentálku s Hammondom, sólom na dychy a starosvetským zvukom gitary, ktoré v závere vyznieva očarujúco.

Zmena na poste gitaristu kapele neuškodila

Podobné vychytávky, hoci už nie v tak markantnej miere, nájdete na celom albume. Dokonca i rádiami na kosť zodratý hit Cesty II. triedy sa na platni "tvári" akosi inak než v éteri. Nástroje, spevy a ďalšie aranžmány sú dramaturgicky pridávané tak, aby sa nálada vystupňovala až v samom závere a prekvapivo znovu len s osamoteným (retro) gitarovým zvukom. A predsa, hoci tento titul otvára platňu, nemá ani napriek názvu charakteristickú "road movie" atmosféru. Tú si v intímnejšej podobe vychutnáte skôr v nasledujúcich deviatich kusoch.

Ivan Tásler ako neodmysliteľný hlas kapely, pódiový magnet a šoumen na koncertoch nepotrebuje komentár, to isté platí o rytmike v zložení Dano Šoltis (bicie) a Lukáš Kolivoška (basgitara). Špeciálnu pozornosť si však zaslúžia Miro Tásler (klávesy), Tomáš Slávik (gitara) a Mário Garbera (dychy) - hlavní "hýbatelia" melodickej zložky, ktorých improvizácie sú hlavným korením živých vystúpení. S arzenálom inštrumentálne prepracovaných noviniek by si na zajtra štartujúcom Na ceste tour mohli prísť na svoje hlavne hudobní gurmáni, oceňujúci sóla, ktoré búrajú tradične zaužívané schémy popu.

Nemožno nespomenúť odchod gitaristu Petra Biča, ale v konečnom dôsledku sa tak na slovenskej scéne objavili dve konkurenčné formácie, ktoré sa v rámci zdravej rivality môžu navzájom hecovať. Navyše, Tomáš Slávik je dobrou voľbou a adekvátnou náhradou. Na novej platni je zaangažovaný do "zvukotvorby" viac než dosť, ako výborný príklad môže poslúžiť skladba To by nemalo chybu. Hoci sme na popovom teritóriu a nedočkáme sa ostrých riffov, Tomášove vkusné sóla potvrdzujú, že aj v súčasnej, nie už tak rockom ovplyvnenej pop music, má gitara stále svoje pevné miesto.

Názory o strate tvorivých síl nie sú na mieste

Druhú stranu platne otvára Keď raz bude neskoro s elektronickými samplami, následne sa so Svetovým mierom prenesieme na americký Juh. Ten je rytmicky znejúcim osviežením, možno je to návrat do siedmej dekády, možno nie, no v každom prípade je gitarová práca i v tomto prípade mimoriadne atraktívna. Text je trochu satirický, trochu kritický, písaný s nadhľadom, aj keď už nemá tú trefnú naliehavosť ako v prípade Veselej pesničky.  

Vojak je "iba" dobre urobeným remeslom, pravdepodobne trpiacim na slabší text a chýbajúci moment prekvapenia, takže spolu s valentínskym singlom Pri tebe patrí k ľahšie zabudnuteľným kúskom. Posledné dve skladby Pravda pred sebouS.O.S. by sa dali postaviť do zaujímavého kontrastu. Ten prvý vďaka naliehavosti víťazí po textovej stránke, druhý má navrch v hudobnej zložke, ktorá sa vyznačuje pestrejšími aranžmánmi a žánrovou variabilitou.

Porozumieť tejto nahrávke si vyžaduje dlhší čas a viac sústredených vypočutí. Poslucháč v nej nájde oveľa viac než bežný rádiový pop rock - sú tu prešpekulované aranžmány, nečakané riešenia i presahy do iných žánrov. Nálada albumu sa nesie v príjemne nostalgickom duchu, no kapela zaujímavým kľučkovaním napreduje. I to je dôkazom, že studnica nápadov u Táslerovcov ešte nie je vyčerpaná.


Album, ktorý nevyprchá ako lacný parfém
(autorka: Miroslava Rabčanová - fanúšička kapely)

Zväčša býva plodným obdobím hudobných noviniek jeseň, ako tomu bolo aj minulý rok. IMT Smile si však počkali na blížiacu sa jar, ktorá po studených a tmavých jesenných a zimných dňoch predstavuje znovuzrodenie svetla a lepšej nálady. Presne v tomto "jarnom" duchu sa nesie aj očakávaný album prešovskej formácie. Je svieži, energický, hravý, očarujúco podmanivý, namiešaný zo starostlivo povyberaných esencií, ktoré aj po doznení hudby ostávajú visieť vo vzduchu.  

Singel Cesty II. triedy, ktorý album otvára, ma v čase, kedy vo veľkom rotoval v rádiovom éteri, nezaujal. Dokonca som ho v aute prepínala, aj keď je na mieru šitý práve za volant. Napriek tomu som na nový album čakala s presvedčením, že si na ňom určite nájdem svoje vlastné top skladby. A stalo sa, okamžite pri prvom vypočutí. Dnes už dokonca ani spomínaný singel neprepínam. 

Zosynchronizovanej dvojici Ivan Tásler – Vlado Krausz sa na novinke podarilo snúbiť zádumčivosť s veselosťou, ukážkou čoho je aj skladba Je ťažké byť človekom. Jej slová zarezonujú v hlave okamžite, no hudobný rozmer neunáša poslucháča kamsi do pochmúrneho zamyslenia, ale svojvoľne kreslí úsmev na tvári. Inštrumentálna druhá polovica skladby potom otvára priestor na doznenie myšlienok, ktoré sa túlajú okolo posolstva piesne. Vytrhne z nich až nasledujúci song To by nemalo chybu, čo však vôbec nie je na škodu, pretože jeho sviežosť naozaj nemá chybu. 

Kritika spoločnosti aj romantika

Na IMT Smile mám rada najmä romantické piesne, ktorým rozumie každý, kto v živote zažil lásku, no na novinke ma, prekvapivo, bavia práve skladby, ktoré s touto polohou prešovskej formácie nemajú nič spoločné. Z takéhoto súdka je aj chytľavá pieseň Svetový mier, ktorej hravé melódie príjemne rozvibrujú vnútro, pričom v hlave mi beží obraz Ivana Táslera blázniaceho sa na koncertom pódiu. Neviem síce, v akých podmienkach vznikala táto skladba, no na mňa pôsobí, akoby išlo o nahrávku zo spontánnej jam session v nahrávacom štúdiu. Ide z nej úprimná radosť z plynúcich tónov, ktorá je vskutku nákazlivou záležitosťou. 

Ambiciózny text aj dynamikou naplnenú hudbu ponúkajú Táslerovci v skladbe Vojak. "Zastaviť stáť, prečo sa musí niečo stať / vždy, keď si ako neriadená strela / čas je tvoj brat, rozum ti velí čelom vzad / ty ale čakáš od života veľa," spieva Ivan v jej úvode. Song má v sebe chytľavú dravosť, ktorá Ivanovi sedí a z jeho úst znie uveriteľne a nenásilne. Okrem skladieb, ktorých texty nastavujú zrkadlo ľuďom a spoločnosti, stoja však za povšimnutie aj romanticky ladené piesne. Už známe single S.O.S.Pri tebe prinášajú zmes toho, na čo sú priaznivci kapely zvyknutí, teda IMT Smile so všetkým, čo k nim už roky patrí - slová popredného textára Vlada Krausza, vábne melódie a hlas frontmana, z ktorého sálajú nevtieravé emócie. 

Na novej doske si zoskupenie okolo Ivana Táslera udržalo svoje štandardné kvality. Poslucháč, ktorý by očakával ešte výraznejší posun vpred, môže byť sklamaný, ale, povedzme si úprimne, načo by sa IMT Smile mali hýbať niekam úplne inam, keď stabilne robia hudbu, ktorá im sedí a ktorá aj po toľkých rokoch oslovuje na takom malom hudobnom trhu, akým je Slovensko, tak veľké množstvo poslucháčov? Nie vždy je ukazovateľom kvality novej nahrávky revolučná inovatívnosť. Úplne postačuje, ak kapela pokračuje v tom, čo už toľké roky bezproblémovo funguje. IMT Smile to dokázali opäť a pridali aj niečo navyše.

IMT Smile – Na ceste 1979
(Universal Music, 2015)

1. Cesty II. triedy
2. Iné to už nebude
3. Pri tebe
4. Je ťažké byť človekom
5. To by nemalo chybu
6. Keď raz bude neskoro
7. Svetový mier
8. Vojak
9. Pravda pred sebou
10. S.O.S.

Vypočujte si celý album na Deezeri:



Autori: Marek Danko (prvá recenzia, vrátane úvodu), Miroslava Rabčanová (druhá recenzia)


Zdielať na Facebooku

blog comments powered by Disqus
po ut st št pi so ne
28 29 30 31 1 2 3
4 5 6 7 8 9 10
11 12 13 14 15 16 17
18 19 20 21 22 23 24
25 26 27 28 29 30 1

Najčítanejšie

Disqus

Najpopulárnejší hudobní interpreti