Aj špecifický žáner, akým je ethno jazz, má na slovenskej scéne svoje pevné miesto a za posledné roky ponúkli domáci umelci niekoľko veľmi milých a cenných prekvapení. Na sklonku minulého roka pribudla do z dreva vyrezanej klenotnice zbierka deviatich piesní autorky a speváčky Niny Berglovej, ktorej výdatne pomohol jazzový hudobník a skladateľ Štefan "Pišta" Bartuš.

Nina Berglová nepatrí na slovenskej jazzovej scéne k až tak známym pojmom. Azda preto, že dlhší čas ako speváčka pôsobila v Taliansku. Práve tam si uvedomila, že cíti silnú náklonnosť k stredoeurópskej folklórnej tvorbe. Motiváciou bolo i hľadanie inšpiračného zdroja, ktorý by Nine poskytol širšie umelecké možnosti. Vo všeobecnosti môže ísť aj o zmenu pohľadu – keďže veľa ľudí vníma jazz ako snobský žáner s komplexnými riešeniami, ktoré dokážu oceniť len znalci, práve folklór mu dokáže dodať priamočiarosť, zrozumiteľnosť a chytľavosť, schopnú osloviť širšie publikum.

V praxi to samozrejme také jednoduché nie je. Ortodoxnejší fanúšikovia jazzu zastávajú názor, že sa nemá miešať s ničím iným. Našťastie je tu stále dostatok poslucháčov s otvorenou mysľou. Tá je potrebná aj pri počúvaní albumu Inou krajinou, ktorý Nina s pomocou ďalších muzikantov nahrala a vydala na sklonku roka 2020 na značke Slnko Records. Minimalistický obal platne trochu zamrzí (takto vyzerá iná krajina?), ale kto si otvorí booklet, dostane sa mu satisfakcie v podaní decentnej a esteticky príjemnej grafiky z dielne Martina Chrena.

Éterické korene

Hravo folklórna atmosféra bookletu sa prenesie na poslucháča prakticky okamžite po spustení prvej skladby. Eufória z tejto hudby by vám v ideálnom prípade mala vydržať ešte dlhý čas po odznení záverečného titulu. Po aranžérskej stránke je platňa veľmi bohatá a je nutnosťou sa na počúvanie plne sústrediť. Hudba je komplexná a náročná, "pretechnizovanosť" však vyvažuje široká škála pocitov, melódií a chytľavých momentov. Všetko drží pohromade Ninin delikátny hlas, vyjadrujúci emócie spevom, šepotom, deklamáciou či inou, napríklad éterickou formou. Až tak veľmi sa hlavná protagonistka dokázala vcítiť do úlohy rozprávačky.

Jej špecifickú farba hlasu a precítený prejav sa k piesňam veľmi hodí. Sama tiež napísala všetky texty okrem Ej, jaki ši Maričko, kde boli použité autentické slová z Parchovian. Zväčša ide o abstraktné básne s odkazmi na ľudovú slovesnosť, niekedy rozvíjajúc pôvodné inšpiračné zdroje, ale Berglovej poetika je svojská. Napríklad taká Krajinou inou ("zmätok poddal sa kráse, bystrina strachu vyschla, z hlbín vytryskla nádej, tiesňavou preteká") ukazuje, že textárka má rada poéziu s modernými výrazmi.


Tento text možno nie je tým najlepším príkladom, pretože ako jeden z mála (spolu s Hajaju) vznikol bez inšpirácie vo folklórnej predlohe. Naznačuje však to, že v ethno hudbe (world music) je veľa miesta na vytvorenie úplne nových, moderných tradicionálov, čiže skladieb, ktoré môžu byť pokračovateľmi pôvodných ľudových piesní. Nejde teda len o parafrázu toho, čo už vytvorili predkovia, ale o transformáciu a posun na úplne inú úroveň. Ako keby pred nami vznikala nová ľudová hudba s modernými a sofistikovanejšími aranžmánmi a textami.

Inštrumentálne hraví

Na niečo také je samozrejme potrebné mať okolo seba fundovaných muzikantov a aranžérov. Na platni sa stretli naozaj výborní hudobníci, schopní zhmotniť vízie autorky. Najväčší podiel na výslednej podobe hudby mal basgitarista, skladateľ a aranžér Štefan "Pišta" Bartuš, uvedený pod všetkými titulmi okrem Krajinou inou, ktorej priznaným hudobným východiskom je kompozícia Sigmunda Romberga, významného maďarsko-amerického skladateľa z prvej polovice 20. storočia.

V ostatných skladbách sa autorská dvojica nechala inšpirovať piesňami z Liptova, Čičmian, Kysúc alebo Štitárov, no ako bolo spomenuté vyššie, je ťažké nájsť deliacu čiaru medzi pôvodným a novým materiálom (aranžmánom). Základom je čarokrásna súhra medzi Bartušovou basou a bicími Dávida Hodeka. Ich hra znie na nahrávke veľmi ľahko, plynulo, organicky i živelne. Finesy, brejky, nepravidelné takty, dozvuky činelov, to je iba krátky súhrn rytmických ozdôb albumu. Melodickými ťahúňmi sú Joander Cruz (flauta, altsaxofón) a Alan Bartuš (klavír), prinášajúci zvukomalebnejšie podnety, no založené skôr na jazzovej než folklórnej tradícii. Dokazuje to napríklad Pofukuj, povievaj, kde fujarové piesne stredného Slovenska len náznakom evokuje občasná flauta a klavírne sólo.


Kapela ľudové piesne interpretuje naozaj veľmi voľne. Či ide o pozitívum alebo negatívum, to už si musí zodpovedať každý poslucháč sám. Je tu badateľný prínos, spočívajúci v oživení folklóru, ktorý je dnes medzi umelcami obľúbený, no niekedy dochádza k nepochopeniu pôvodného odkazu. Nina Berglová a hudobníci okolo nej však pristupujú k nášmu dedičstvu citlivo a to, že ho prepisujú podľa svojich predstáv, je iba dôkazom ich obrazotvornosti a kreativity. Deje sa to na úkor autenticity, no do úvahy treba vziať hlavne originalitu nových skladieb.

Či už budete platňu posudzovať podľa "autentického" alebo "originálneho" kritéria, je potrebné zachovať si odstup a otvorenosť. Hudobníkom okolo Niny Berglovej sa podarilo vytvoriť kvalitný ethno jazzový album, akých na Slovensku pomaly pribúda. Muzikantské i spevácke výkony sú na štandardne dobrej úrovni, ale aranžérsku a textovú stránku by bolo vhodné ešte viac vyladiť. Nič to nemení na fakte, že s takýmto materiálom sa naša (iná) krajina môže celkom neskromne predstaviť aj na medzinárodnom hudobnom fóre.

Nina Berglová, Štefan Bartuš - Inou krajinou
(2020, Slnko Records)

1. Veruže len tráva
2. Priaďmeže len
3. Pofukuj, povievaj
4. Jari, Bože jari
5. Ej, jaki ši Maričko
6. O vtáčati
7. Krajinou inou
8. Vojana
9. Hajaju

Vypočujte si celý album na Deezeri:



Autor: Marek Danko
Foto: Jakub Gulyás