Keď ťa prepadne pocit frustrácie, že robíš všetko na maximum, ale namiesto posunu vpred máš pocit, že cúvaš. Keď si myslíš, že čím rýchlejšie pôjdeš, tým budeš šťastnejší, tým budeš mať viac a budeš spokojnejší. Keď strácaš rovnováhu s každou ďalšou čiarkou na účte v bare, aby si ju mohol znova a znova hľadať v kopcoch hôr.

Keď máš v sebe toľko energie, že ju chceš rozdať druhým a vdýchnuť život tam, kde si myslíš, že je to správne, napriek všetkým polenám, ktoré ti spoločnosť hodí pod nohy. Vtedy, napriek tomu, že cítiš ten tlak ako slnko ráta naše dni, vydrž... Takto vľúdne oznamuje svoje nové EP trenčianska kapela BOX. Ak ste o nej doteraz nepočuli, teraz je ten správny čas, aby ste jej dali šancu.

BOX, 2018 Zdroj: Michal Richtárech

S novou energiou a výčitkou na jazyku

Písal sa november 2014, kedy vznikla pozoruhodná rocková formácia s chuťou nastavovať zrkadlo. Skúsení muzikanti z okolia Trenčína, ktorí doposiaľ vydali album JA (2015) a dva single Mentálny atlét (2015) a Sociálna depresia (2017), sa tento rok hlásia o slovo opäť s výčitkou na jazyku.

Pod vedením speváka, gitaristu, skladateľa a textára Mišáka Štramáka (z niekdajšej punkrockovej formácie Anonym Kids) sa na EPčku stretli Lukáš Bušo na bicie, nový basgitarista Peter Stračár a tentokrát si jednu spoluprácu odklepol aj prizvaný hosť, punkáč Denis Bango (The Wilderness, Hash), ktorý si sadol za klavír v skladbe Pomedzi prsty.

Nové EP Slnko ráta naše dni začalo naberať finálnu podobu po práve príchode basáka Petra, ktorý kapelu doplnil aj o druhý hlas. Nahrávalo sa v legendárnom undergroundovom rádiu Bunker v Trnave. O zvuk sa postaral ďalší dobrý kamarát kapely - Majo Fero z Trenčína. Štvorskladbová novinka uzrela svetlo sveta a sociálnych sietí už pred mesiacom a hoci má len jedenásť minút, ide o pozoruhodný a veľmi šťavnatý kúsok, ktorý by milovníkom gitarovej muziky s názorom nemal uniknúť.

Keď štyri skladby povedia viac ako celé albumy

"Na ničom v živote nezáleží, čím väčšia hĺbka, tým väčšie bahno!" kričí nekontrolovateľne úprimný Mišák v úvodnom strhujúcom songu Lubricated Like A Fox. Energetická jedno-minútovka v ukrutnom tempe valcuje ušné bubienky, sprevádzaná občasnými zborovými spevmi pripomínajúcimi Catastrofy, čo samo o sebe pokladám za vynikajúci ťah na bránku. Prakticky okamžite ma začalo zaujímať, čo bude ďalej.


Punkový motocykel priskoro zabrzdí a nasleduje rock'n'rollová prechádzka vo svete textára Mišáka. V skladbe Pomedzi prsty zaujímavo rozoberá tému ľudského prežívania a vyprázdnených citov nielen z uponáhľaného života. Lyrika je vyzývavo ľudská, autor si drží svoj postreh a trefný komentár, ktorý nezovšeobecňuje, neplieska zbytočné klišé, znepokojuje, no zároveň aj melodicky zohrieva a utišuje.


Netrvá dlho a BOX sa z prechádzky zase rozbehnú, ale "s dvojitou porciou záťaže". Tretia skladba Mandibú predvádza jednu z najkrajších rockových kreácií za posledné mesiace na našej scéne, či už sa jedná o nápadité záverečné zvolanie, alebo solídne namiešaný koktail ostrých gitár a kanonickej rytmiky, ako požičaných od raných Foo Fighters.

Hoci sa tu oháňam a budem oháňať "americkými sugesciami", slovenské kapely momentálne začínajú chápať význam domácich tém a neanglických textov. Konečne sme preklenuli obdobie, kedy sme chceli všetci znieť presne ako naše západné vzory, riskujúc nepodarenú výslovnosť alebo donekonečna omieľané vetné koncepty. Rovnako sa o to snažia aj BOX a ide im to nad očakávania dobre. Viac ako všetko mimo našej krajiny mi pripomínajú práve tú našu krajinu.


V prevažnej väčšine lyricky osobné a premýšľavé EP uzatvára štvrtá pesnička Milada, ktorá mi stavbou a hudobne pripomína niečo, čo by sa stalo, keby ste hodili do mixéru práve nejaký ten americký obnažený Pearl Jam z čias Vitalogy a hocičo od kapely Živé kvety (od ktorej sa, smelo to poviem v zátvorke - kvalitatívne výrazne líšia).

Zaujímavo sa v nej podarilo skĺbiť dva odtiene, v ktorých sa nesie celá nahrávka. Rockovú srdnatosť nabádajúcu k životu, a zároveň akési sympaticko-sentimentálne rozjímanie, osamote nad popolníkom v zabudnutej krčmičke alebo medzi stromami kdesi v lese. A zrejme to je tou jednoznačnou výpoveďou chalanov. Je to BOX samého so sebou, ale v roku 2018, ešte tvrdší a lepší ako kedykoľvek predtým.  


A hoci táto kolekcia skladieb občas frfle na ľudí, hľadá si k nim zároveň cestu veľmi milým spôsobom - celý minialbum totiž kapela šíri zdarma na Youtube a svojom Bandzone profile.  

BOX - Slnko ráta naše dni
(Rádio Bunker, 2018)

1. Lubricated Like A Fox
2. Pomedzi prsty
3. Mandibú
4. Milada

Vypočujte si celú nahrávku ešte raz:


Autor: Matej Sekerka
Foto: Michal Richtárech