Stretli sa dvaja kreatívci, jeden básnik, jeden moderátor, jeden genetický inžinier a jeden riaditeľ firmy produkujúcej animované filmy. Keď zistili, že všetci ovládajú aj hru na hudobný nástroj, založili si štvorčlennú kapelu. Ako je to možné? Ako to znie? Koho bozkávajú a ktorý z nich má najjemnejšie ruky? Čítajte ďalej.

Nie je ľahké napísať objektívnu recenziu na album, keď od jedného z aktérov máte doma na poličke dve básnické zbierky (jednu dokonca s venovaním) a vedeli by ste ešte kdesi zohnať aj 20 rokov starú nahrávku rozhlasovej relácie "Koncert na želanie", v ktorom si od druhého z členov kapely pýtate pesničku pri svojom premiérovom telefonáte do rádia. Nuž ale, pokúsim sa.

Saténové ruky budili medzi zasvätenými pozornosť hneď od svojho vzniku a už o ich prvých koncertoch sa šírili pochvalné chýry. Niet sa čomu diviť. Bebe zo seba nikdy nezmyje kultovú pečať rádia Ragtime, mnohé z veršov Vlada Jančeka doslova zľudoveli a kto sa trošku orientuje vo vodách slovenskej hudobnej alternatívy, isto si spomenie aj na Kaskovo pôsobenie v cenených Dope Aviators. Doplňme si zostavu o bubeníka Joža Lipu, ktorý hrával aj v Kose z nosa a je očividné, že s takýmto životopisom nie je ťažké zaujať, ale aj vzbudiť nebezpečne vysoké očakávania ešte predtým, ako zahráte prvý akord. Ako teda znie ich hudba?

V zajatí gitarových spomienok

Z albumu Bozkávam je cítiť hlbokú a definitívnu lásku k britským nezávislým gitarovkám z 90-tych rokov. Pokiaľ aj vy trpíte na túto nevyliečiteľnú diagnózu, môžete pri počúvaní zažívať pocity intenzívneho déjà vu, umocnené štúdiovým kúzlením na slovo vzatého majstra gitarového zvuku Tomáša Slobodu. Vďaka tomuto debutu som po rokoch oprášil staré albumy Ride, Jesus and Mary Chain, Oasis, Spiritualized a ďalších, v snahe zistiť, "čo mi to pripomína?". Či už sú podobnosti čisto náhodné alebo úplne cielené, nie je ani tak dôležité, odkiaľ kapela čerpá, ale skôr ako dokáže so svojimi inšpiráciami naložiť. Saténovým rukám sa ich podarilo pretaviť do kolekcie neuveriteľne chytľavých a spevných pesničiek sršiacich pozitívnou energiou. Pesničky zbytočne nekomplikujú, idú strmhlav po podstate, nedočkaví, kedy si už budú môcť zahrať ďalšiu.

V dôsledku toho album v rýchlom tempe odsýpa a znie skôr ako pestrý výber najväčších hitov, než ucelená radová platňa. V priamočiaro melodickej Po anglicky si na svoje prídu fanúšikovia britpopu, pozvoľna gradujúci Had dá zaspomínať na dream pop z raných 90-tych rokov a kým v Mŕtvom mužovi kapela predvedie, že jej nie je cudzí ani obyčajný britský krčmový punk rock, so Spleenom by zabodovali aj na trampskom potlachu. Keď si však na ich vlastnom koncerte začne publikum počas Debila a kráľovnej spontánne spievať legendárne "woo whooo" zo Sympathy for the Devil, je zjavné, že hranica medzi originálnym spracovaním vplyvov a príliš veľkou inšpiráciou môže byť veľmi tenká. 


Jeden s fúzami, druhý bez bundy a tretí uprostred

O mikrofón sa v štúdiu i na pódiu delia traja vyrovnaní speváci, disponujúci rozdielnym výrazom. Kaskovi prischla rola romantika so zlomeným srdcom (Za istých okolností), Bebe si hovie v sociálno-spoločenskej kritike (Duc-hovno) a Vlado Janček sa zaskvie v pozícii zabávača, ktorého živelné vstupy sú tým správnym korením dochucujúcim tento chutný guláš (Fúzy). Hravé texty sú výraznou doménou tejto nahrávky. Aj na pohľad náročné témy, akými sú úskalia denného spolužitia s femme fatale (Obyčajný deň) či autentické pocity muža gniaveného krízou stredného veku (Prostredsong) podávajú s ľahkosťou, vyhýbajúc sa slovnému balastu a ošúchaným klišé. Nepoučujú, nemudrujú, skôr s nadhľadom glosujú a pritom sa pobavene uškŕňajú. Keď sa nás ale rozhodnú naozaj pobaviť, výsledkom je treskúca "bžunda" vo vynikajúco preloženej coververzii írskych The Sultans of Ping FC - Kde mám bundu.

Najnovšia singlovka DušaN nedávno rozvírila vlny slovenského internetu vďaka atraktívnemu animovanému videoklipu. Táto skvelo nafrázovaná kontroverzná scénka z nočného baru vo svojom refréne výborne vystihuje pocity z rozhovoru s človekom s momentálne pozmeneným stavom vedomia. Spočiatku je to zábava, po chvíli už to zľahka irituje, aby ste na konci tú starú známu poslali najradšej kade ľahšie. No ak aspoň pár ľudí inšpiruje k ceste do galérie a tam objavia bombového Galandu alebo čaro Mednyánszkého krajiniek, urobili ňou Saténové ruky pre slovenskú kultúru viac, než väčšina ich súputníkov. Na záver sa dočkáme aj typicky jančekovskej veršovanky Príbor. Podľa racionálnych očakávaní by ako pesničkový text vôbec fungovať nemala, napriek tomu (alebo práve preto) sa z nej stal fanúšikmi žiadaný hit, ktorým sa kapela pred pár rokmi dostala do povedomia.


O pútavý vizuál albumu sa postaral Palo Čejka a ak si pozriete jeho zadnú stranu, možno zrazu pochopíte aj názov platne. Fyzická podoba CD však fanúšikom veľa radosti neurobí. Obstálo by ako príloha k časopisu v novinovom stánku, no ak si kupujete hudobné nosiče preto, že si radi listuje v booklete a chcete si prečítať texty alebo pozrieť fotky, budete sklamaní. Snáď bude kapela na pripravovanej vinylovej verzii k fanúšikom štedrejšia.

V Saténových rukách sa dokonale snúbi mladistvý elán pre hudbu zapálených amatérov s vyzretým nadhľadom a odžitými skúsenosťami majstrov slova. Z každej piesne je počuť, že táto kapela je "dieťaťom z lásky". Všetci zúčastnení majú z hrania predovšetkým radosť a ak nájdu publikum, ktoré sa bude z ich hudby radovať spolu s nimi, budú šťastní. Bodaj by im to úprimné nadšenie vydržalo čo najdlhšie. 

Saténové ruky – Bozkávam
(go2stage, 2015)

1. Had
2. DušaN
3. Duc-hovno
4. Fúzy
5. Mŕtvy muž
6. Po anglicky
7. Spleen
8. Debil a kráľovná
9. Prostredsong
10. Kde mám bundu
11. 5T
12. Za istých okolností
13. Obyčajný deň
14. Príbor

Celý album si môžete vypočuť a podporiť kúpou na Bandcampe.




Autor: Rastislav Kachnič

Súvisiaci interpreti: Saténové ruky