Hlavná stránka

>

Magazín

>

Recenzie

>

Ján Boleslav Kladivo - nenápadný skvost slovenskej nezávislej scény

Ján Boleslav Kladivo - Matterhorn

20.10.2017 - 16:00 | Tomáš Garai

Na hudobnej scéne pôsobí už vyše 25 rokov, napriek tomu si zachováva auru istej tajomnosti. Už samotné meno tohto pána naznačuje nevšednosť umeleckej tvorby, ktorá ho charakterizuje. Tento rok tradične bez veľkého haló vydal nový album Matterhorn. Pôsobivá nahrávka so zlovestnou atmosférou, korunovanou ikonickým alpským štítom na obale, patrí medzi najzaujímavejšie diela v jeho kariére.


Začiatky jeho pôsobenia v slovenskom undergrounde siahajú do prvej polovice deväťdesiatych rokov. Jeho skladby sa vtedy objavovali v nezávislom rádiu Ragtime a neskôr aj na "samizdatovo" šírenej kazete. V roku 1995 sa dočkal aj prvého oficiálneho vydania svojej hudby vo forme CD s názvom Nahá, na ktorom svoju hudobnú stopu nechal aj avantgardný hudobník Martin Burlas. Odvtedy Ján Boleslav Kladivo vydal vyše dvadsať hudobných nosičov, či už vo vlastnej hudobnej réžii alebo v spolupráci s inými umelcami.

Tým najnovším je album s názvom Matterhorn, ktorý vyšiel na jar tohto roka pod značkou Vlna Records. Pre geograficky menej rozhľadených - Matterhorn je hora v Alpách na hranici Švajčiarska a Talianska, vzhľadom trochu pripomínajúca náš Kriváň, ktorá má na svedomí mnoho smrteľných obetí, ale i napriek tomu na jej úpätí čakajú každoročne zástupy záujemcov, ktorí by toto topografické sústo radi rozlúskli.

Kladivo nám k tomuto názvu v rozhovore povedal, že Matterhorn je metafora o tom, ako sa chcú všetci dostať na miesta alebo dosiahnuť veci, ktoré v skutočnosti nemajú až taký zmysel. "Túto sezónu čakalo napríklad pod Everestom okolo tritisíc ľudí, aby sa tam vyštverali. To je trochu už šialené, ako sa všetci chcú dostať na nejaký vrchol, ale málokto si položí otázku, že čo ďalej. Má to nejaké pokračovanie, okrem toho, že zleziem?"



Coververzie pesničiek, ktoré neexistujú

Kladivo za roky svojho hudobného pôsobenia ukázal, že vo svojej tvorbe je dosť mnohotvárny a ťažko zaraditeľný. Napríklad album Rozhľadňa, za ktorý v roku 2008 dostal Cenu kritikov na Radio_Head Awards, zložil a nahral čisto na klavíri. Už skladby na jeho spomínanom debute Nahá sa výrazne líšia nielen od jeho dnešnej tvorby, ale aj od seba navzájom. Ako vzniká skladba Jána Boleslava kladiva mi pri rozhovore podrobne vysvetlil samotný majster. 

"Je to trošku taký postmoderný prístup. Nie som usadený v nejakom žánri. Žánre beriem, nechcem povedať, že ako doplnenie poézie, ale ako komunikáciu s ňou. Mne sa páčil folk osemdesiatych rokov. Táto muzika bola v rámci socializmu zaujímavá tým, že bola taká neverejná. Oldřich Janota alebo Vladimír Merta boli veľmi dobrí textári, takže som si vytýčil, aby aj moje texty boli dobré. No a nechcel som k nim jeden štýl, lebo sa mi zdalo, že tie texty oživí, keď budem robiť v rôznych štýloch. Niekedy napríklad pracujem len s rytmom, ktorý je uložený v syntetizátore napríklad pod názvom rock. Vôbec ho neupravím, lebo je to ako signum, pracujem s tým ako so znakom doby. Vlastne tí výrobcovia dajú do nástrojov nejaký preset: rock, rock'n'roll, rock 4/8 a ja nad tým vybudujem niečo zaujímavé. Je to taký môj autorský rukopis."

"Pracujem s tým ako napríklad Tarantino vo svojich filmoch, v ktorých vidíte, že tam nikdy nejde o príbeh. Neviete, čo je myslené vážne a čo je citáciou z iného filmu. Zároveň to však má hlavu a pätu. Ja síce citácie nepoužívam, ale snažím sa vytvoriť také skladby, aby zneli akoby citáciou boli. Napadlo mi, že sa môže ísť aj ďalej, než citovať - môžete akosi simulovať hity, ktoré neexistujú. Spravíte coververziu pesničky, ktorá neexistuje. Pôsobí tak, má to chytľavú melódiu, ale je to pôvodná skladba. Mňa zaujímajú rôzne pohľady na populárnu hudbu, baví ma, keď sa veci menia. Poznáte to - keď sa niečo opakuje, začína vás to nudiť. Ja sa vlastne snažím, aby som sa nenudil, keď niečo vytváram. Chcem, aby sa to páčilo aj mne, nielen ostatným."

V myšlienkach sa prejdeme...

Čím ale môže zaujať najnovší nosič Matterhorn? Kladivo si tu zjavne vybral inú, menej vyšľapanú cestu. Hudba, aj texty sú na celom album až netypicky konzistentné a viažu sa k téme, ktorá v súčasnosti trápi nejedného umelca. Nerád robím "spoilery" alebo subjektívne výklady textov, ale je na nich vidieť, že obsahová stránka nebude o tom, ako dobré je dať si zmrzlinu na Gotku alebo sa vyšantiť v nejakom nočnom podniku. Texty sú tu dosť ťažké, čo v mojom prípade celkovo ovplyvnilo počúvateľnosť Matterhornu. Vyzdvihol by som azda len strofu mojej obľúbenej skladby Hörnlihütte.



Zo stratosféry vedú rúry
Prázdno na zem dopadá
Čas otáča sa, duše súri 
Tancuje zima zubatá
Oči už máš mrazom zbité 
Vnútro slnkom spálené
Pamäť hľadá znova nite
V myšlienkach sa prejdeme

Kladivo tu, ako aj v iných skladbách využíva výrazné a veľmi vizuálne kontrasty a čas, ktorý je stálou premennou aj v jeho textoch. Ako teda môžeme vidieť, ide o myšlienky, ktoré opisujú nejaké negatívne spoločenské javy a ich obsah vyznie miestami dosť zlovestne. Podľa umelca obsahujú istú melanchóliu, ktorá však nie je taká dekadentná, ako v niektorých jeho piesňach z minulosti. "Veľmi sa asi nedá smiať, keď sa pozeráme na to, čo sa deje," podotkol.

V pesničkách sa často v temných kontextoch objavujú rôzne výdobytky civilizácie ako stroje, rúry či mrakodrapy v protiklade s obrazmi prírody. Tento sentiment je ale dosť triezvy a odhaľuje v umelcovi introvertného pozorovateľa, ktorý vie svet okolo seba a nuansy v prežívaní konkrétnych situácií pretaviť do výborných metafor. Tie na albume utvárajú akýsi celok, aj z toho vyplýva jeho spomínaná konzistentnosť.

"Od detstva som mal takú fantáziu, že mi nikto nechce nič veriť. Keď som bol malý, tak som si vymýšľal. Ostalo mi to ako taký vnútorný zdroj nejakých obrazov. S metaforikou sa podľa mňa človek rodí a potom ide aj o percepciu reality, kde sa mnohé veci dejú, nejako interpretujú, ale človek vidí, že to nie je pravda. Samozrejme, ja nie som politik, ja to môžem povedať len ako básnik. Môžem na to zareagovať len tou poéziou, ktorá to ale rieši z troška iného uhla pohľadu než z toho mediálneho. Je to v obrazoch, v určitých kódoch. Keď sa takto predávajú obrazy, sú chápané inak, na iných úrovniach. Poézia, dobrý román alebo dobrý film vám to nikdy nepovie priamo, musíte si to sám poskladať."

Ján Boleslav Kladivo a Kamil Grebeň, 2017Ján Boleslav Kladivo vystupuje s Kamilom Grebeňom

Okrem slovenčiny tvoria časť albumu aj texty v nemeckom jazyku. Umelca totiž pri tvorbe Matterhornu do značnej miery ovplyvnila práve nemecká hudba, konkrétne hudobný žáner-nežáner nazývaný krautrock, ktorý bol v kurze počas jeho mládežníckych rokov. Charakterizujú ho monotónne lineárne pasáže a opakujúce sa nezložité rytmické prvky, pre ktoré boli nemecké kapely z prelomu 60. a 70. rokov najskôr zdrojom posmechu zo strany britských hudobných publicistov, no neskôr významne ovplyvnili žánre ako new wave, post-punk či elektronickú tanečnú hudbu.

"V skutočnosti to ako štýl alebo smer neexistovalo. Je to taký posmešný názov pre nemecký rock, ktorý bol pred-kraftwerkovský a hral sa tak lineárne. Oni nerytmizovali americko-africky, ale hrali všetko rovnejšie. Z tejto muziky vyrástla potom Björk a ďalší umelci, ktorí išli inou líniou než rock. Tam bol Kraftwerk, Tangerine Dream, Kraus Schulze... Bolo asi sto kapiel, ktoré takúto hudbu hrali a tridsať z nich boli vo svojich dobách v západnom Nemecku hviezdami. Lenže my tu takúto hudbu príliš nepoznáme, lebo sme mohli počúvať len hudbu z NDR." 



Absurdná melanchólia

Osobne mám plné zuby pseudointelektuálnej alternatívnej hudby, ktorá si dnes čoraz intenzívnejšie prebíja cestu k poslucháčom a "hipsterská kultúra" jej dáva skvelú živnú pôdu. Preto som celkovo nedôverčivý k hudbe, ktorá sa snaží tváriť umelecky, ale neprejavuje zvýšenú mieru muzikality. V prípade Kladiva som mal najmä problém s tenkou hranicou vkusu a nevkusu, na ktorej neustále lavíruje. Napríklad už spomínané používanie rytmických presetov na syntetizátore by mohlo byť u iného umelca deštruktívne. Jemu sa ale takéto počínanie hodí. 

A po osobnom stretnutí s ním musím uznať, že hudba a texty, či už z Matterhornu alebo iných nosičov, úplne korešpondujú s jeho osobnosťou. Jeho umenie mi trochu pripomína anglický absurdný humor, len v takej negovanej podobe, nazval by som to absurdnou melanchóliou. V tomto surreálnom svete je mnoho hodnotných myšlienok a skladačiek, ku ktorým sa oplatí sadnúť si a stráviť v ich spoločnosti nejaký čas, pretože sú jednoducho umelecky hodnotné. Kto si teda myslí, že naozaj originálne pesničkárstvo na Slovensku už neexistuje, pre toho môže byť Ján Boleslav Kladivo nielen vyvrátením tejto fámy, ale aj sviežou a originálnou alternatívou do budúcnosti.



Hudobník album, ktorý vyšiel na CD aj na vinylovej platni, prvýkrát predstavil naživo v júni tohto roka v Nu Spirit Clube a odvtedy v tandeme s basgitaristom Kamilom Grebeňom (ex-Vidiek) absolvovali ešte niekoľko ďalších spoločných vystúpení. Nahrávku však pokrstia až na budúci týždeň v rámci multižánrového festivalu Vlna naživo 2017 (25.-27.10.) organizovaného časopisom Vlna, pod hlavičkou ktorého album vyšiel.

Koncert sa uskutoční 26. októbra o 20:00 v priestore pre súčasnú kultúru A4 v Bratislave, kde bude prebiehať celý program festivalu. O dva týždne neskôr (10.-11.11.) zavíta podujatie aj do Banskej Bytrice. Tam sa bude konať v centre nezávislej kultúry Záhrada a Kladivov koncert je na pláne 11. novembra o 21:00.

Ján Boleslav Kladivo - Matterhorn
(2017, Vlna Records)

1. Civilizácie
2. Tak ako svit
3. Červená
4. Hörnlihütte
5. Es ist klar für Kommissar
6. Sterne blinken
7. Na druhom brehu
8. Schwarze Sonne
9. Matterhorn
10. Kraut Orakel

Celý album môžete počúvať a podporiť kúpou na Bandcampe:



Autor: Tomáš Garai
Foto: Mima_FM (titulná fotografia), Bibiána Grebeňová Šedivá (fotografie v článku)


Zdielať na Facebooku

blog comments powered by Disqus
po ut st št pi so ne
26 27 28 29 30 31 1
2 3 4 5 6 7 8
9 10 11 12 13 14 15
16 17 18 19 20 21 22
23 24 25 26 27 28 29
30 1 2 3 4 5 6

Najčítanejšie

Disqus

Najpopulárnejší hudobní interpreti