Skupina Limp Bizkit vzlietla ako stelesnenie generačných pocitov americkej populácie dvadsiatnikov prichádzajúcich o ilúzie behom druhej polovice deväťdesiatych rokov.
Limp Bizkit sú predovšetkým šikovní eklektici, ktorí zložili jednotlivé diely hudobnej skladačky presne takým spôsobom, aký od nich doba vyžadovala. V jednom hrnci sa ocitli metalové gitary a rap, okorenené troškou DJ-ských trikov a explicitnými textami, ku ktorým najnovšie pribudli aj folkové melódie a popová sentimentalita. Uvidíme akú hudbu budú hrať členovia LB za niekoľko rokov. Môže to byť rovnako provokatívna, zdravo agresívna a pestrá zmes metalu, elektroniky, pesničkárstva i rapu updatovaná podľa aktuálnych trendov. Skupiny, ktoré vznikajú na podobnom princípe ako LB nie sú zárukou nevyčerpateľného zdroja duševnej potravy. Časy sa menia a s nimi aj chute. Niekto delí hudbu na dobrú a zlú, iný na poplatnú a nadčasovú. Poplatnosť sa väčšinou vypláca len krátkodobo, a hoci sa CD dá počúvať a dolu zvukovodmi skĺzne vcelku hladko, len ťažko sa dá ubrániť dojmu, že sa jedná viac o dobové klišé zamerané na určitú sortu ľudí.
Explicitné texty aj na tejto platni nechávajú nazrieť do vnútra rozháranej duše speváka Freda Dursta, ktorý nedáva najavo, kto v skutočnosti je a za koho sa štylizuje. Na jednej strane sa tvári ako zlý chlapec a vzápätí nato sa ľutuje a nás núti mávať zapálenými zapaľovačmi. Pokiaľ v anglofónnych krajinách sú to práve texty a postoje tohto ideologického lídra kapely, ktoré spôsobujú, že jej súčasný rating u americkej a anglickej kritiky je značne pošramotený, v našich podmienkach pôsobia Limp Bizkit na 90% svojich potenciálnych priaznivcov hlavne hudobnou zložkou (rozumej oddelenou od textov) a v neposlednom rade videoklipmi, ktoré síce vždy niečo naznačia, ale ponechávajú priestor aj pre vlastnú tvorivosť v domýšľaní (prípadného) obsahu skladieb. Pokiaľ počúvame iba hudbu LB, treba priznať, že je na povrch celkom príťažlivá a bohatá na zaujímavé detaily. Jej celkové smerovanie je vecou individuálneho vkusu. Komu sa páči, nech si ju užije, kto však hľadá v hudbe dobrodružstvo kreatívnosti a šablóny mu príliš nevoňajú, ten bude hľadať asi niekde inde.
Hudobný vývoj neustále napreduje a nič nenasvedčuje tomu, že by sa Limp Bizkit hotovali na nejaký ďalší prelom. Ich štýl, ktorý možno zjednodušene označiť aj ako rap-metal, bol hlavne generačným vzorcom na vyventilovanie emócií. Každá veková skupina si nachádza na to, ako ukázať svetu že je cool, iný spôsob. Rap-metal bude žiť aj ďalej, tak ako už štvrť storočia prežíva punk, ale na nejaký nový, originálny spôsob hudobného stelesnenia vzdoru môžeme byť zvedaví skôr u dozrievajúcej generácie. Súčasná, pomaly doznievajúca podoba amerického tvrdého rocku dostáva mierne popovú, stabilizovanú príchuť.
Hoci Results May Vary je až prekvapivo pestré CD, ktorým Limp Bizkit signalizujú, že sa tak trochu aj snažia hľadať svoju bránu do tretieho tisícročia, v zásade svoj azimut nemenia. Aj na tomto CD prezentujú zbierku svojich charakteristických poznávacích znakov, čím upevňujú svoju zvukovú identitu a rozoznateľnosť. Posilnila sa melodická zložka a na CD sa zišlo viacero hitov, či aspoň kandidátov na hity. Napriek tomu je šestnásť skladieb o niečo viac než dosť. Nie všetky sú vyrovnanej invencie a tie menej výrazné iba tlakom štandardizovaného zvuku zahlcujú vnímavosť poslucháča. Nový gitarista sa uviedol ako slušný technik a hudobník, ktorému netreba veľa vysvetľovať na to, aby pochopil ako sa včleniť do celkového zvuku. Jeho podiel je dominujúci, ale LB nemožno označiť za typickú gitarovú skupinu. Nie je to len prítomnosťou DJ-a, ale celkovým uvažovaním skupiny. Latentne prítomný hip-hop niekedy vyvrie na povrch celkom nepokryte. Celkom zaujímavá je stavba jednotlivých kompozícií, ktoré sa zďaleka neskladajú iba z jednoduchej formy sloha – refrén, ale i rôznych premostení a vložených verzií. Pointa však spočíva v tom, ako na seba všetky časti naväzujú - ctia princípy kontrastu a gradácie, vzájomne sa neoslabujú, ale sledujú spoločnú líniu až k jednoznačnému vyvrcholeniu pesničky. Tvrdšie skladby hýria zaujímavými odpočinkovými plochami, ktoré gradujú a vyústia opäť do plného nasadenia. Ako povinná daň metalovému folklóru sa občas ozve rytmika, v ktorej súhra gitary a bicích budí dojem ako z počiatku osemdesiatych rokov.
Najoriginálnejšie pôsobia Limp Bizkit na rozhraní dvoch svetov, tak ako napríklad v skladbe Underneath The Gun, kde oproti sebe stoja bicie - zároveň razantné i pestré - sférické skreslené gitary a na druhej strane im svojim výrazom sekunduje zdanlivo nezúčastnený, snivý spev. Hip-hopové vplyvy sa prejavujú v hypnotickom zvýrazňovaní nejakého sloganu – napr. „Red Light, Green Light“ – kedy roztavený zvuk gitár ustupuje rytmike a využitiu elektronických pomôcok. Nanivoč však nevyjde ani rap zarámovaný tvrdým gitarovým zvukom, atd.
Limp Bizkit si nemohli pre svoj nový album vybrať lepší názov. Výsledky dojmov sa môžu líšiť zo dňa na deň. Čo sa pozdávalo na prvý posluch, časom sa zunuje, čo sa skrylo pod nánosom arogantných póz a nevyspytateľného ega môže, naopak, časom vyjsť na svetlo ako nadčasovo platný podpis a zrkadlo doby. Čas ukáže. Dnes, po niekoľkonásobnom vypočutí a krátkom uležaní, by subjektívne hodnotenie albumu oscilovalo kdesi medzi dvomi až tromi hviezdičkami z piatich.
Vydavateľstvo: Interscope/Universal, 2003
Celkový čas: 68:41
Link: www.limpbizkit.com
Zdroj: TS MusicServer
