Sophie musí bojovať o svoje miesto pod slnkom viac než iné kolegyne. Mnohé z nich jej pozíciu v biznise nedosiahli ani nedosiahnu, no na druhej strane mnohé iné sú už za vodou a iba udržujú rýchlosť.

Sophie musí bojovať o svoje miesto pod slnkom viac než iné kolegyne. Mnohé z nich jej pozíciu v biznise nedosiahli ani nedosiahnu, no na druhej strane mnohé iné sú už za vodou a iba udržujú rýchlosť. Sophiine doterajšie úspechy majú skôr podobu príležitostných záchvevov pôdy zaznamenaných na seizmografe - výrazné amplitúdy a potom opäť rovná hladina. Mladá dáma, ktorá sa pohybuje na rozhraní uznania a zatratenia iste žije svoj život poznačený dávkami neistoty. Ešte prednedávnom bruneta s kozmetickým imidžom voskovej figuríny, dnes blondínka ukrývajúca tvár za telom fotoaparátu. Nepokoj v duši ale môže prinášať aj svoje ovocie v podobe stupňovanej motivácie a osobného rastu.
Doposiaľ nie celkom vyhranenej Sophii dodal viac identity predovšetkým jej nový repertoár. Odrazilo sa to i na pozitívnom sebavedomí v jej interpretácii. Štýlovo čistý a moderne znejúci alternatívny pop/dancefloor sa na CD Shoot From The Hip stretol s výrazom speváčky vo vzácnej zhode. Sophiin londýnsky prízvuk nie je prekážkou, skôr naopak, ozvláštňuje celkový dojem a jej typické nosové "oa" namiesto "e" farebne ladí s použitými zvukmi, nástrojmi a jemným pohrávaním sa kapely s rôznymi odtieňmi hudobného retra. Ozve sa tu synthiepop á-la Ladytron, elektronické štruktúry Pet Shop Boys, či dokonca disco basgitara a sláčiky v štýle Boney M a surfové gitary ako v Pulp Fiction.
Speváčka si je dobre vedomá svojej drobnej fonetickej odlišnosti a cieľavedome sa s ňou pohráva (I Won´t Change You).
Detaily, ktoré vnímame v prvom slede ale nie sú natoľko dôležité ako určitá vyváženosť a nadhľad, signály ktoré vyžarujú z jej prejavu omnoho výraznejšie než v predošlej etape.
Hudba je kombináciou živých a naprogramovaných zvukov. Hravá skladačka využívajúca súčasné vymoženosti štúdiovej techniky na letmé návraty, najčastejšie do atmosféry osemdesiatych rokov. S trojkrokovým odstupom a prižmúrenými očami je však túto hudbu možno jednoznačne identifikovať s prvou dekádou tretieho tisícročia. Rytmika, a najmä jej basová zložka, sa prejavuje veľmi autoritatívne. Hudbe dodáva správny drive, ale v danom kontexte sa prejavuje nerušivo a funkčne. Skladby sú často založené na groovoch, ktorých princíp sa neprenáša z jednej kompozície do druhej.
Určitá neopakovateľnosť pravdepodobne vyplývaj aj z faktu, že obsadenie štúdiovej skupiny sa mení od skladby k skladbe. Aranžérske postupy sú profesionálne zvládnuté a umelecky cieľavedomé, čo je však ešte dôležitejšie sú autorské nápady. Na albume sa nenájde ani jedna skladba, ktorá by tu nemala svoje miesto a opodstatnenie. V každej z melódií postupným počúvaním dozrieva určitá melodická pointa.
Obdivuhodnou vlastnosťou albumu je výnimočná koordinácia, kde na jednej strane stojí pestrosť ideí, a na strane druhej už spomenutá štýlová zjednotenosť všetkých zložiek hudobného materiálu. Hlavnou autorkou je Sophie, ktorej sa v tomto ohľade podarilo prekročiť svoj vlastný tieň. Samozrejme treba uviesť, že výsledný efekt sa podarilo docieliť i s malou pomocou spoluautorov, ktorými boli Bernard Butler, Rob Davis, Gregg Alexander a Alex James. Sophiin predošlý repertoár pôsobil, v porovnaní s dnešným, pomerne disharmonicky, čo spôsobovala nešťastná konfrontácia silných a slabších skladieb, ako aj rôznorodosť materiálu zloženého z pôvodných vecí, coververzií a hitov ušitých na telo (viď recenzia DVD S. E.-B. - Watch My Lips. /tipy.asp?id=419
Kritici sú v hodnotení Sophiinho pokroku zatiaľ skôr opatrní. Štatistický priemer nového albumu sa pohybuje okolo tri a pol hviezdičky. Prísne vzaté, ani súčasný repertoár nie je naveky zapísaný zlatým perom do kroniky ľudstva, ale tá polhviezda naviac by sa zniesla s čistým štítom ...a za pokrok, ktorý Sophia dosiahla, by mohla mať aj štyri a pol hviezdy z piatich. Hudba na Shoot From The Hip by si takéto hodnotenie zaslúži už vďaka svojej čistote, štýlu a ťahu. Naviac, osobne vnímam súčasnú Sophie Ellis-Bextor ako výrazovo prirodzenejšiu interpretku než je, na môj vkus, agresívna a mužsky pôsobiaca Madonna. Záverom už len konštatovanie, že na scéne je nová postava, ktorej práca a prejav si zaslúžia rešpekt. Ellis-Bextor dnes, spolu s Dido, predstavuje stelesnenie ženského princípu a príjemnej alternatívy súčasného britského popu. "Sophiina voľba" dopadla tentoraz dobre.

Vydavateľstvo: Polydor / Universal, 2003
Celkový čas: 39:01

Zdroj: TS MusicServer