Nie je príliš častým javom, keď sa nová hviezda na hudobnom nebi zrodí z radov jazzmanov. O to neobvyklejšie pôsobí tento fakt, keď v hviezdnej úlohe vystupuje inštrumentalista s basgitaru – nástrojom, ktorý síce tvrdí muziku, ale nebýva častou voľbou pre rodených frontmanov.

Nie je príliš častým javom, keď sa nová hviezda na hudobnom nebi zrodí z radov jazzmanov. O to neobvyklejšie pôsobí tento fakt, keď v hviezdnej úlohe vystupuje inštrumentalista s basgitaru – nástrojom, ktorý síce tvrdí muziku, ale nebýva častou voľbou pre rodených frontmanov. Ťažko posúdiť, či rodák z Kutnej hory Pavel Jakub Ryba (1961) je skôr výnimka potvrdzujúca pravidlo, alebo či pravidlo o tom, že leader musí byť sólista, treba pozmeniť na „leader musí byť viac než len sólista“.
Hoci Rybov nástroj nie je prvotne určený na sólovú hru, v jeho komorných ansámbloch sa preň nájde dostatok možností aj na takéto uplatnenie. Na platni Yes, Yes, No, No môžeme počuť kvarteto mladšej strednej generácie českých hráčov v obsadení P. J. R. bezpražcová basgitara, Petr Valášek tenor sax/basklarinet David Krupa piano/klávesy a Jiří Kollman perkusie.
Inštrumentálnu suverenitu v hudbe M.T.S. Art ensemble vnímame skôr ako skupinovú samozrejmosť, než egocentrickú exhibíciu jednotlivých hráčov. To čo vystupuje do popredia je takmer detská hravosť a nákazlivý optimizmus – vlastnosti, ktoré možno najskôr pokladať za onú nadhodnotou radiacu leadra do vyšej kategórie než sólistu.
Element hravosti odlišuje Rybu najmä od tých hráčov, ktorých ambície sú nadmieru inštrumentalistické alebo umelecké. Platňa je zložená z pestrej zmesi pôvodného a svetového repertoáru v svojskom prepracovaní M.T.S. Art ensemblu. Použité témy neohurujú naše vnemy zbytočnou komplikovanosťou. Ich melodika patrí k tromfom platne a hoci miestami hraničí takmer s insitným vkusom, jedná sa o viac-menej vedomé úchylky a odzbrojujúca interpretácia odbúra všetky zvyšky pochybností. Čoraz viditeľnejšiu hviezdnu aureolu Rybovej osobnosti dodávajú priaznivé recenzie jeho albumov v zahraničnej tlači a, v poslednej dobe, tiež aj narastajúca zahraničná koncertná aktivita a s tým súvisiaca reputácia mena hlavného protagonistu.
Hoci album s nerozhodným názvom Yes, Yes, No, No je dnes už iba obzretím do minulosti - jedná sa o reedíciu úspešného projektu z roku 2000, toto dielko možno aj s odstupom času považovať za reprezentatívnu a veľmi príťažlivú ukážku Rybovho chápania hudby. Popri dominujúcom jazzovom elemente s potešením využíva prvky klasickej hudby, latinských rytmov a flamencových harmónií, popovú melodičnosť a uplatňuje aj rockovú energiu. Elegantný a vitálny zvuk bezpražcovej basgitary pripomína že Jacov odkaz sa prejavuje aj po sedemnástich rokoch od jeho smrti.
O Rybovej hudbe sa nedá povedať, že by bola majákom na neprebádaných jazzových vodách a vytyčovala pre ostatných cestu smerom do budúcnosti. Skôr naopak, eklektický princíp v nej prekvitá a hýri všetkými farbami, čo nik, vrátane samotných hráčov, ani nepopiera. Okrem prirodzenej hravosti charakterizuje túto sadu inštrumentálnych „pesničiek“ aj častý kontrast, uplatňovaný v Rybovej hudbe na všetkých úrovniach – medzi jednotlivými skladbami, v rámci výrazu a dynamiky, ale aj medzi náladami a jednotlivými žánrovými odtieňmi. Nad všetkým sa vznáša strážny anjel miery a dobrého vkusu, ktorého zákroky síce neraz pôsobia ako na poslednú chvíľu, no medza únosnosti v hudbe nie je prekročená. (To isté sa nedá povedať o miere vkusu pri názvoch skladieb, ale čo už – „nobody is perfect“.)
Hudobne sa tu odráža celá druhá polovica minulého storočia. Neznamená to ale, že hudba ako táto nemá zmysel. Ten jej dodáva najmä úprimnosť a potešenie s ktorým vznikala, ako aj pozitívne emócie, ktoré z nej pramenia.
A čo budúcnosť? Už v blízkej dobe vyjde nový Rybov album. Medializovaným „prekvapením“ je správa, že hosťovsky sa na pripravovanom albume podieľal hráč jazzovej extra ligy, americký gitarista Mike Stern. O Sternovej profesionalite niet pochýb (priebeh nahrávania je popísaný vo februárovom čísle časopisu Muzikus) a pokiaľ nový album aj po stránke hudobného obsahu dopadne aspoň tak dobre ako Yes, Yes, No No, priaznivci dobrej muziky sa majú na čo tešiť:

Vydavateľstvo: Hevhetia, 2003
Celkový čas: 57:59
www.hevhetia.com, www.pjryba.com

1. St. Thomas /S. Rollins/ 3:23
2. Co pije ta paní /P.J.Ryba/ 4:49
3. Variaca II - My one and only love /Wood,Mellin,Ryba/ 11:27
4. After lunch meat /D.Krupa/ 6:12
5. Je-Bal /P.J.Ryba/ 5:43
6. Sugar /S.Turrentine/ 4:25
7. Ještě jsem to nedostala /P.Valášek/ 6:10
8. Together /P.J.Ryba/ 6:09
9. A child is born /T.Jones/ 9:52

Zdroj: TS MusicServer