Britské fuzz-rockové, indie-folkové, občasne minimalistické a psychedelické trio alt-J vydalo 2. júna svoj v poradí tretí štúdiový album. Relaxer, ako ho skupina veľmi príznačne pomenovala, obsahuje sláčikové aranžmány, minimalisticko-komorné prvky, rockovejšie ladené gitarové kompozície, ale aj zhudobnenú dávku perverznej povahy speváka Joea Newmana.
Nahrávacie štúdio v školských chodbách
Album obsahuje úplne nový materiál aj skladby, ktoré kapela nahrala ešte počas spoločných štúdií na univerzite v meste Leeds, kde sa vtedy všetci štyria zakladajúci členovia (aj s dnes už bývalým členom, gitaristom a basgitaristom Gwilom Sainsburym) stretli. Vraj práve nutnosť hrania "potichu" v prísnom anglickom školskom prostredí ich inšpirovala neopierať sa o hlasné gitarové skreslenia, ale naopak, tvoriť jedinečné vokálno-kompozičné aranžmány, a to aj na úkor častej absencie basgitary.
Na novom albume je takýmto majstrovským kúskom atmosférická skladba Adeline, v ktorej je ako spoluautor uvedený aj slávny Hans Zimmer, nakoľko mladé trio využilo jeho melódiu zo soundtracku vojnového filmu Tenká červená čiara (1998). Charakterom a postupnou sláčikovo-vokálnou gradáciou pripomína také skvosty z predchádzajúcich albumov ako Bloodflood, či ešte o niečo emotívnejšiu Bloodflood II.
Folkom zaváňajúce smerovanie novej tvorby poslucháča prekvapí hneď v otváracej skladbe s pofidérnym názvom 3WW, ktorá bola zároveň prvým zverejneným singlom. V jej úvode dlho znie iba akustická gitara a ťažké basové pozadie, ktoré spolu evokujú pomyselné stretnutie Josého Gonzáleza a Massive Attack v jednom štúdiu.
Kapela však následne sériou nečakaných a podmanivých zvratov pesničku posúva mimo rámec akýchkoľvek prirovnaní, k čomu napomáha aj vokálny duet so speváčkou Ellie Rowsell z kapely Alice Wolf. Za pozornosť stojí aj čiernobiely westernový videoklip. O tom, že kapela nemá problém ani so živým prevedením singla, zase svedčí komorné vystúpenie v rámci série Tiny Desk Concert.
S nahrávaním sláčikových partov v skladbách House of the Rising Sun (folkový tradicionál), Adeline či Pleader pomohli kapele členovia London Metropolitan Orchestra. Posledná z menovaných skladieb predstavuje očarujúce finále albumu. K tajomnému ántré sa postupne pridáva nápadná akustická gitara a sláčikové fázy dokopy tvoriace hudbu pripomínajúcu skôr soundtrack k detektívke od Agathy Christie ako pesničku od britskej indie kapely. S nastupujúcim vokálom a rytmikou bubeníka Thoma Greena sa k tomu zdvíha psychedelické hudobné napätie striedajúce sa s rozprávkovými orchestrálnymi aranžmánmi.
Ani jedna skladba na albume sa nenesie v jednoliatom tempe. Prekvapivé momenty zohrávajú v hudbe alt-J kľúčovú úlohu. V gitarovkách In Cold Blood a Deadcrush zaujmú invazívne refrény, ktoré po pár počutiach len ťažko dostať z hlavy, v zdanlivo nezáživnej Last Year zas romantický medový hlas speváčky Mariky Hackman, ktorá spolupracovala aj na skladbe Warm Foothills z predchádzajúceho albumu This Is All Yours (2014).
Romantika aj spoveď zo zvrátených túžob
Jedinou položkou na nahrávke, ktorá doslova kričí po pozornosti (v úvode skladby sa objavujú náruživé vzdychy), je skladba Hit Me Like That Snare. Mnohé texty alt-J svojou povahou v minulosti vzbudili kontroverzné obvinenia zo sexizmu a perverzných apelov. Aj napriek tomu, že potenciál textu spočíva práve v tom, že si ho môže každý interpretovať inak, aj bez väčších dešifrovacích schopností je jasné, na čo kritici v tomto prípade narážajú.
Čo je však horšie, skladba sa k nálade zvyšku albumu vôbec nehodí a znie, akoby sa úplne nepodarilo zlúčiť hudobnú dielňu alt-J so želaným zvukom na štýl Joy Division. Zásah vedľa však trojici odpustíme aspoň kvôli faktu, že sa evidentne inšpirujú hudobnou kvalitou. Svedčí o tom aj spomenutie najnovšieho albumu kapely Radiohead v texte: "I'm fucking loose, you're gorgeous, I don't care, come closer, baby, slap me like that snare. Moon Shaped Pool plays in the velvet cell. Green neon sign reading 'Welcome to hell'."
Relaxer sa počtom zimomrivých momentov prekvapenia nevyrovná debutu An Awesome Wave (2012), ktorý svojou "úchvatnou vlnou" scénu doslova zvalcoval a okamžite alt-J katapultoval na svetové pódiá. Nová kolekcia priesní je však potvrdením kvality a odvahy experimentovať so spájaním rôznych žánrov a hudobných prístupov. Výsledkom je tichá emočná expanzia s minimalistickými prvkami, tematicky miešajúca osobné spovede členov kapely týkajúce sa osamelosti, romantiky aj sexuálnej túžby.
alt-J s novinkou pravdepodobne nedosiahnu na najvyššie miesta koncoročných rebríčkov, ale ich arzenál pre živé vystúpenia sa rozšíril o viacero silných skladieb, ktoré z kapely robia ešte lákavejšie meno tohtoročnej festivalovej sezóny. O to viac teší, že ich budeme môcť premiérovo vidieť aj na u nás na festivale Pohoda (8.7.) alebo v susednom Česku na Colours of Ostrava (19.7.).
alt-J - Relaxer
(Infectious Music, 2017)
1. 3WW
2. In Cold Blood
3. House Of The Rising Sun
4. Hit Me Like That Snare
5. Deadcrush
6. Adeline
7. Last Year
8. Pleader
Celý album môžete počúvať na Deezeri:
Autor: Matej Kráľ
Foto: Facebook.com/altJ.band
Súvisiaci interpreti: Alt-J
