Slovenská hudobná scéna je pomerne malé ihrisko, na ktorom sa schádza niekoľko hráčov. Tí sa v mužstvách často obmieňajú a stávajú sa aj prípady, keď si niektorí z nich chcú odpočinúť. Napríklad od očakávaní a trendov masového hudobného priemyslu. Vtedy vznikajú rôzne formácie, akou je aj Sitra Achra. Kapela s mystickým názvom nedávno vydala svoje tretie CD.

Lídrom skupiny je Erich "Boboš" Procházka, ktorého je snáď aj zbytočné predstavovať. Fanúšikom (nielen) bluesovej hudby však ani ostatné mená nebudú neznáme. Na vzniku nového albumu sa spolupodieľali Martin Zajko (gitara), Igor "Ajdži" Sabo (bicie nástroje), Martin Gašpar (basová gitara), Martin Wittgruber (klávesy) a Pišta Lengyel (gitara).

Sitra Achra je síce v prvom rade koncertujúca kapela, ale z času na čas si márnivá hudobnícka duša s radosťou urobí "selfie" o jej aktuálnom stave. Nový nosič je odrazom toho, že kapela je stálicou, ktorá sa rokmi príliš nemení - nachádzajú sa tu totiž aj skladby, ktoré má vo svojom repertoári už niekoľko rokov, a dokonca niektoré uverejnila už aj na predošlej nahrávke. Všetky skladby sú prevzaté a viac, či menej ide o bluesové štandardy zahrané v bluesovom duchu. Niektoré viac, iné menej, všetky však svojsky.

Stará hudba, nové prístupy

Prvou skladbou na CD je Baby What You Want Me To Do od Jamesa M. Reeda. Tanečný potenciál tejto pesničky využil v minulosti napríklad aj Elvis Presley, ktorý pridal zopár úderov za minútu. Achráci však mali s týmito skladbami jednoznačne iný zámer, a tak majú väčšinou stredné až pomalé tempo. Nejde teda o vymetanie podnikov a žiadnu retro párty, skôr o akýsi hudobno-meditačný detox.

Prvá skladba síce ešte do veľkej miery nesie kompozičné znaky jej originálu, v pesničke od Willie Dixona The Little Red Rooster však už nechávajú hudobníci intezívnejšie cítiť svoj vlastný aranžérsky prínos. Odkláňanie sa od starej bluesovej školy je tu jednoznačné. Síce harmonický postup stále zodpovedá tomuto žánru, rytmická sekcia je omnoho hravejšia a poskytuje úrodnejšiu pôdu pre improvizáciu ostatných nástrojov. Album sa pre mňa osobne rozbieha práve v tomto bode.

Sitra Achra, 2018 Zdroj: Jakub Fabián

Cestovanie naprieč týmto hudobným svetom pokračuje skladbou Who's Been Talking, ktorá navodzuje atmosféru filmu Roberta Rodrigueza - From Dusk Till Dawn (1996). Salma Hayek tu s veľhadom na krku predvádzala svoje tanečné schopnosti a sexuálne "obťažovala" Quentina Tarrantina. A to všetko s podmazom skladby After Dark od kapely Tito & Tarantula. Pokračovanie je teda v sľubnom smere. 

Cez ďalšie klasickejšie poňaté bluesové piesne, v ktorých názvoch nechýbajú slová ako "mojo" alebo "baby" sa dostávame k najdlhšej a najpomalšej skladbe na CD, Going Down od Williama Donalda Nixa. Je to najhlbší bod albumu, ale v dobrom slova zmysle s veľkými improvizačnými plochami. Z tejto feelingovej Mariánskej priekopy sa vynárame k posledným dvom skladbám. Going to The River so svojimi rytmickými kontrastmi je asi najzaujímavejšie poskladaná pesnička. Stoickosťou a štýlom Bobošovho spevu mi pripomína prvý album Dire Straits. Z tohto pocitu mi pomôže vytriezvieť iba Ajdžiho jemné jazzové zametanie na rytmičáku.

Album uzatváta reggae prevedenie americkej ľudovky Motherless Child. Naposledy som túto pesničku počul v pomerne nešťastnej verzii od Avishaia Cohena, ktorá bola pre mňa jediným porovnávacím základom. Bobošova verzia jednoznačne zvíťazila svojou prirodzenou uvoľnenou atmosférou a dala parádnu bodku na záver tohto CD.


Album v najpočetnejšej zostave 

Nahrávka Sitra Achra III vznikla v Česku, konkrétne vo Vyššom Brode v AV Studiu. Za zvuk je zodpovedný Honza Friedl, ktorý vo svojom štúdiu hostí najmä zástupcov folkovej scény. Známa je napríklad jeho spolupráca s pesničkárom Vlastom Redlom. Nahrávanie trvalo dva dni a ide o živý štúdiový záznam. Od predošlej diskografie sa líši v prvom rade počtom zúčastnených. Prvý album nahrávali traja, druhý štyria a na "trojke" sa podieľalo až šesť hudobníkov.

Ďalšou zaujímavosťou je spôsob nahrávania. Zvuk sa do maximálnej miery zaznamenával v analógovej kvalite. To je napriek digitálnemu výstupu vo forme CD stále sakra počuť. Za zmienku stojí aj 24-kanálový mixážny pult Amek Angela, rovnaký, na akom v londýnskom štúdiu Abbey Road nahrávali svoje pesničky napríklad legendárni Pink Floyd.

Ešte lepší naživo

Aj keď je meno Sitra Achra v kruhoch laickej hudobnej verejnosti pomerne neznáme, členovia skupiny sa na slovenskom hudobnom fór aktívne zúčastňujú už niekoľko desaťročí. Spája ich niekoľko profesionálnych spoluprác - napríklad s Richardom Müllerom, Petrom Lipom alebo Janou Kirschner. Klávesáka Martina Wittgrubera ste mohli počuť v legendárnom slovenskom funky projekte 90-tych rokov Mate II Mate. Martin Zajko a Igor Ajdži Sabo zase boli pri vzniku kapely Dlhé diely, dnes známej ako Longital. 

Dlhoročné skúsenosti je vidieť a najmä počuť na sebavedomom a profesionálnom prejave týchto pánov. Ten je pre mňa osobne v prípade tohto projektu ešte vypuklejší pri živom vystúpení. Jedného takého som sa prednedávnom zúčastnil v priestoroch Hostelu Blues v Bratislave. Hoci páni tam vystúpili len v polovičnom počte, bol to veľmi atmosferický koncertík, zasadený hlboko do vtedajšej prítomnosti, čo vystihuje aj podstatu samotného bluesu. Je to hudba, ktorá chutí najviac za čerstva. Keď chcete aj vy ochutnať, s kapelou sa bežne môžete stretnúť v kaviarni Next Apache alebo v Klube pod lampou. Najnovší album si môžete zadovážiť buď na koncerte alebo cez Facebook stránku kapely.

Ak chcete malú ochutnávku koncertu, takto zneli pred 10 rokmi. Novšie kvalitné videá žiaľ k dispozícii nie sú. Ako to už u poctivých hudobníkov často býva, v kvalitnom zviditeľnovaní sa na internete až takí poctiví nie sú...


"Blues je hlboká studňa." Dodnes si pamätám tieto slová Ericha Boboša Procházku z nášho prvého stretnutia pred mnohými rokmi. Odvtedy som zažil niekoľko desiatok ďalších koncertov a neustále počujem ozvenu tohto prirovnania intenzívnejšie. Spočiatku som nechápal, prečo sa mnohí naši hudobníci vracajú k tradičnej hudbe americkej kultúry, ktorá má s tou našou tak málo spoločného.

Dokonca keď sa kapela nazýva Sitra Achra, čo v židovskej kabale znamená veľmi zjednodušene druhú stranu stromu života, tak môže byť poslucháč už úplne zmätený. V takomto prípade sa však stačí započúvať do hudby a prestať sa zaoberať myšlienkami - veď hudba je len jedna a Sitra Achra to vie.

Sitra Achra - III
(2018, vlastným nákladom)

1. Baby What You Want Me To Do (Jimmy Reed cover)
2. The Little Red Rooster (Willie Dixon cover)
3. Who's Been Talking (Chester Burnett cover)
4. The Mojo Boogie (J. B. Lenoir)
5. I Can't Hold Out (Talk to Me Baby) (Elmore James cover)
6. Going Down (William Donald Nix cover)
7. Going To The River (Fred Mac Dowell cover)
8. Motherless Child (traditional - ľudová pieseň)

Autor: Tomáš Garai
Foto: artwork / archív skupiny