Pitchfork vo svojej recenzii prirovnal nový album Pearl Jamu k teplákom – už nemajú potrebu sa snažiť, hlavne nech to je pohodlné. Kapela síce už má svoj vek, no k starým fotrom vo vyťahaných teplákoch má stále ďaleko.
Zásadové gitary
Pearl Jam má vyhradené miestečko v mnohých súkromných hudobných kartotékach. 90. roky a mnohé dospievania by bez nich neboli to pravé. Na rozdiel od svojich ostatných hudobných bratov vo flanelových košeliach však Pearl Jam vydržal odliv grunge vlny aj jeho opätovný nostalgický návrat. A nielenže to skupina vydržala tak dlho pokope, robia tak s výnimočnou konzistentnosťou a zásadovosťou, či už sa to týka politickej angažovanosti či prístupu k hudbe a svojim fanúšikom. Práve vecami ako niektorými vyčítaná angažovanosť či filmíky sprevádzajúce nový album, si skupina udržuje stále živý, nevädnúci vzťah k tvorbe.
Po niekoľkých rekapitulačných gestách pri 20. výročí (vrátane výborného dokumentu Pearl Jam Twenty) prišiel čas na nový materiál a nové smerovanie. Prvé zvesti z nahrávania ústami gitaristu Stevea Gossarda sľubovali experimentálny zvuk. Ten sa nekoná, Pearl Jam ostáva Pearl Jamom, no do každej piesne sa ponára naplno a rozhodne využíva svoj potenciál. Je len holou skutočnosťou, že skladby z tohto albumu by mohli rovnako dobre pochádzať z ktorejkoľvek pearljamovky z posledného desaťročia.
Na Lightning Bolt nájdeme dravú energiu odkazujúcu k mladým ukričaným letám v Seattli (napr. v singli Mind Your Manners). Je tu aj tradičná dávka nehy zabalenej vo Vedderovom hlbokom hlase, aj akási melancholická nádej (Future Days). A keďže v posledných rokoch k Vedderovým koníčkom patrí okrem surfovania aj ukulele, poslucháči jeho sólovej tvorby určite spoznajú Sleeping By Myself, ktorá však v celokapelnej úprave stráca nástojčivú intimitu ukulele verzie. A neboli by to poctiví rockeri, ak by zabudli na aspoň jednu starosvetskú pieseň – Let The Records Play je príjemnou bluesovou poctou, hoc aj samoúčelnou.
Priznaný vek, mantinely aj korene
Najsilnejšou skladbou nového albumu tak je Sirens, ktorá ideálne spája silné stránky kapely – emóciu, gitary a potenciál podmaniť si plné koncertné haly. Nejakú jej verziu sme počuli na každom jednom albume Pearl Jamu, ale ani to neuberá nič na jej pôsobivosti. Banálny príbeh pominuteľnosti a lásky k druhému človeku ako jedinej trvácnej hodnoty naozaj nie je nič, čo by sme už nepočuli. Eddie Vedder a spol. nás však nútia prežiť tieto pocity v ich pravdivej podobe. Tie najsilnejšie veci v živote, všetky veľké pravdy, totiž už v hudbe nevyhnutne znejú ako klišé. Rovnako ako všetky ozaj úprimné vyznania by v inej intonácii boli sacharínovým atentátom. Keď však Vedder kvíli "I want you to know I always loved you", má to silu ako keby ste podobnú baladu počuli prvý raz. Skladba je zároveň ukazovateľom tematického posunu hudobníkov – zrelý vek je priznaný a prichádza pokorné prijatie pominuteľnosti, vlastnej omylnosti. Netreba si zachovávať tvár, toto sú dospelí muži, ktorí vedia priznať slabosť.
Hoci viaceré skladby na albume sú nabrúsene agresívne, skutočnú energiu do nich vlieva až živé hranie. To je pri Pearl Jame až mýtizované, no práve koncerty sú miestom, kedy sa bývalí grungeri dokážu napojiť na svoje korene a v celej skákavej upotenej sláve robiť hudobné čary. Štúdiové nahrávky môžu byť precízne vystavaným základom, no v skutočnosti sú len rytmickou a emočnou osnovou, po ktorej Pearl Jam stúpa ku svojej skutočnej podobe.
Je dobré, že sa Pearl Jam nehrajú na niečo, čím nie sú. Nikdy to nerobili a bola by škoda na starnúce kolená začínať. V rámci svojich mantinelov (či značky) sa Pearl Jam pohybuje so cťou, čo môže máloktorá cez 20 rokov slúžiaca kapela povedať. Lightning Bolt nie je elektrizujúcim zážitkom, ktorý sa rozlieva po celom tele. Ten prinesie možno len naozaj zapáleným fanúšikom, pre väčšinu bude jedným z mnohých produktov všeobjímajúcej škatuľky príjemného rocku.
Aby bolo jasné – Pearl Jam je na míle vzdialený pseudorocku typu Nickleback, no platí to aj naopak - pre skutočne progresívny rockový zvuk treba ísť ďalej. Avšak tí, ktorí vedia, čo od Pearl Jamu čakať, to dostanú a do bodky. Napriek presnosti, s ktorou tú bodku kladie do rovnakého bodu, Pearl Jam ani po vyše dvoch dekádach na scéne nie je kapela, ktorá nudí či zahanbuje samu seba. Stále však platí, že najlepšie sa o tom presvedčíte naživo.
Pearl Jam - Lightning Bolt
(Monekywrench, 2013)
1. Getaway
2. Mind Your Manners
3. My Father's Son
4. Sirens
5. Lightning Bolt
6. Infallible
7. Pendulum
8. Swallowed Whole
9. Let The Records Play
10. Sleeping By Myself
11. Yellow Moon
12. Future Days
Autorka: Michaela Kučová
Súvisiaci interpreti: Pearl Jam
