Hlavná stránka

>

Magazín

>

Recenzie

>

The Chemical Brothers a ich recept na party hard

The Chemical Brothers - No Geography

23.04.2019 - 16:00 | Matej Kráľ

Duo The Chemical Brothers patrí spolu s The Prodigy a Orbital do britskej hudobnej rodiny, ktorej sa pred tridsiatimi rokmi podarilo okolo elektronickej hudby vybudovať hotovú mytológiu, pričom sa zdá, že jej limit je stále v nedohľadne. Ed Simons a Tom Rowlands po štyroch rokoch vydali rozmanitý album No Geography plný správne vyzretých bangrov zo "starej školy".


Experimenty so zvukmi a progresívna produkcia dvojicu spolu s niektorými notorickými hitmi už dávno presunula z klubov do hál a na veľké pódiá. Chemickí bratia boli napríklad suverénnym headlinerom minuloročnej Pohody - efektné vizuály, veľkolepé kulisy a výrazné tanečné tendencie v rámci vtedy ešte nevydaných skladieb z nového albumu (jednou z nich bola skladba MAH - Mad As Hell) povýšili ich vystúpenie o dva levely nad ostatných vystupujúcich.


Starý rave v novom šate

Dvojica dala intenzívnou dramaturgiou koncertov na vedomie, že má stále chuť hrať a vytvárať hudbou intenzívny zážitok. Do štúdia okrem iných pozvala aj charizmatickú nórsku skladateľku a speváčku Auroru (tiež vystúpila na Pohode 2018) a menej známu japonskú raperku Nene, a s novými produkčnými silami zvolili nasledujúcu stratégiu: vytiahnuť čo najviac zvuku z prachom zapadnutého analógového gearu a maximalisticky ho následne pretransformovať prostredníctvom najmodernejšej štúdiovej technológie. 


V skladbách nie je priestor pre zdržanlivosť, minimalizmus ani ambient, je v nich tiež málo temna a najmä žiadna nuda. Práve naopak, nahrávka má veľmi ambiciózny zvuk s výraznými inštrumentálnymi elementmi a psychedelickými prekvapeniami. Dominantný je basový groove a často sa striedajúce exotické rytmické sekcie, do ktorých nás uvádza prequel v podobe skladieb Eve Of DestructionBango. Perkusie sú tu tak intenzívne, že doslova násobia tlkot srdca.

Pri počúvaní neviete, na čo sa sústrediť skôr - na basy, vokály, synťákové melódie alebo na minimalistické ale výpovedné texty? Nahrávka pri tom všetkom nepôsobí prepchane či gýčovo. Nápaditosť ušitá výraznými melódiami, vehementnými tanečnými motívmi a samplovanými odvolávkami na skrytý poklad soulu 70-tych rokov The Halleluiah Chorus v skladbe We've Got To Try, či poetku Diane Di Prima v prvom singli Free Yourself ostro kontrastuje s možno až príliš pokorným zvukom súčasného techna a housu. 


Napriek výrazným motívom a zvukovej pestrosti album pôsobí výnimočne dobre aj ako celok. Desiatka skladieb je nadupanou jazdou v "party hard" móde, kde sa - podobne ako na koncerte, pripomínajúcom kontinuálny dídžejský set - konce a začiatky skladieb vzájomne prelínajú, akoby tvorili jeden príbeh.

Ak by sme chceli tvorbu The Chemical Brothers zhrnúť jednou vetou, tak ju môžeme nazvať transformáciou funkovej a hip-hopovej rétoriky s prímesou ďalších žánrov do tanečného prostredia s étosom obrích rave parties z prelomu 80-tych a 90-tych rokov minulého storočia. Simons a Rowland to robia už tretiu dekádu a hoci vyhrabávanie trendov z minulosti je rizikovou záležitosťou, oni opäť raz potvrdili, že ich dokážu obohatiť a posunúť do súčasnosti. Na albume No Geography svojím chytľavým zvukom nakazili skvele vyselektovanú hudobnú retrospektívu a minimálne so skladbou Got to Keep On si pripísali na účet ďalší veľký hit.


The Chemical Brothers - No Geography
(2019, Virgin EMI)

1. Eve Of Destruction
2. Bango
3. No Geography
4. Got To Keep On
5. Gravity Drops
6. The Universe Sent Me
7. We've Got To Try
8. Free Yourself (Album Version)
9. MAH
10. Catch Me I'm Falling



Autor: Matej Kráľ
Foto: Hamish Brown


Zdielať na Facebooku

blog comments powered by Disqus
po ut st št pi so ne
29 30 31 1 2 3 4
5 6 7 8 9 10 11
12 13 14 15 16 17 18
19 20 21 22 23 24 25
26 27 28 29 30 31 1

Najčítanejšie

Disqus

Najpopulárnejší hudobní interpreti