Prelomový bod vo vnímaní slovenskej kapely Queer Jane nastal v momente, kedy sa jej ústrednej postave Vladovi Nosáľovi pred pár rokmi podarilo nahrať spoločnú pesničku Prší Prší s Antonom Newcombeom z rešpektovanej americkej alternatívnej kapely The Brian Jonestown Massacre. Príbeh talentovaného, no spočiatku prehliadaného pesničkárskeho samouka tak nezostal skrytý a dostal svoje zaslúžené pokračovanie.
Bolo by však chybou pripisovať neskorší úspech kapely Queer Jane len prekvapivej zahraničnej spolupráci, ktorá prinútila domáce hudobné médiá spozornieť. Je síce pravda, ze na Vladovej tvorbe sa od prvých demáčov z DIY albumu Queer Jane Approximately, nahratých v hosťovskej izbe jeho rodičovského domu, principiálne až tak veľa nezmenilo a šesťdesiatkový "smrad" z jeho skladieb cítiť dodnes. Zároveň však platí, že aj keď nie je vôbec ťažké vystopovať jeho hudobné vzory (niekedy ich dokonca priamo priznáva v názvoch pesničiek), s každou novou nahrávkou sa jeho rukopis stáva farebnejším, rafinovanejším a zvuk kapely nezameniteľnejším.
Pôvodne sólový projekt sa ešte pred vydaním oficiálneho debutového albumu Flowerville (2015) zmenil na trojčlennú kapelu, v ktorej Vlada dodnes dopĺňa zohratá rytmická dvojica Lukáš Valter (basa) a Adam Jánoš (bicie). Po nahrávke, ktorou Vlado zložil poctu svojej domovskej vieske Kvetoslavov, odišiel za štúdiom do Anglicka, aby tam dal dokopy materiál na druhý album Home (2016). Trvalo ďalšie tri roky nepretržitého písania pesničiek, kým svetlo sveta uzrela aktuálna kolekcia Amen Dolores. Jej názov na prvý pohľad pôsobí ako vzdanie rešpektu nedávno zosnulej Dolores O'Riordan z The Cranberries, v skutočnosti je to však typický povzdych z čias starej Bratislavy.
Trojročná selektívna práca je zhmotnená do desiatich skvelo vymyslených pesničiek a mnohofarebných produkcií. Rovnomenný singel, ktorý album otvára, je priamočiary gitarový pop, plný odkazov na Vladových miláčikov z Wilco, a to sa samozrejme nemôže zaobísť bez záveru, ktorý je zámerne rozsekaný vrstvami zvukov. Lebo však prečo si "nezničiť" svoju vlastnú pesničku. Druhá I Went To See My Face je ako Beck zo svojich špinavo folkových období a trojka A Minor Crisis je stále neutíchajúci Vladov smútok nad stratou jedného zo svojich najväčších vzorov Elliotta Smitha. Hádam si nikto z vás nemyslel, že by to mohlo na albume Queer Jane chýbať? Nasleduje Gerard Love, ktorá má všetko, vrátane refrénu tesne hraničiaceho s alternatívnou kolotočarinou, aby sa z nej stal ďalší singel.
Spojenie akustickej gitary, ústnej harmoniky a nostalgickej spomienky na bezstarostnú minulosť neznie ako recept na hit, s ktorým by sa dala v 21. storočí spraviť diera do sveta. A Happy Drunk je najkratšou a najfolkovejšou skladbou albumu, ktorá napriek sympatickému textu a veselej chytľavosti nevykazuje žiadne známky veľkých ambícií. Paradoxne sa však práve táto pieseň stala ďalším výrazným momentom, ktorý Nosáľovu tvorbu posúva z domáceho hudobného piesočku do medzinárodného kontextu.
Jednoduchý videoklip dvornej fotografky skupiny Sone Maletz má síce na Youtube len niečo vyše 1700 pozretí, no na Spotify sa počty prehratí tejto skladby počítajú v státisícoch a kapele priniesla nových fanúšikov z celého sveta. Pesnička, ktorá vyšla ako singel ešte na jar 2019, totiž o niekoľko mesiacov neskôr očarila editorov najpoužívanejšej streamovacej služby, ktorí ju začiatkom tohto roka zaradili do oficiálneho playlistu Acoustic Rock ku kapelám ako Pink Floyd, Nirvana, Foo Fighters či The Cranberries. Aspoň nepriame prepojenie s najznámejšou írskou Dolores by sme teda predsa len našli.
Nálada ďalšej veľkej Vladovej inšpirácie The Beach Boys, nakrížená so sedemdesiatkovým zvukom Kraftwerk, sa nesie v šiestej Brian Wilson Auf Der Autobahn. Skvelé momenty však ponúka aj druhá polovica albumu. Vlastne tá najlepšia pesnička, akú som kedy na albume Queer Jane počul, je predposledná Waiting For The Sun - polo-punková dva a pol minútovka s gitarovou vybrnkávačkou, pri ktorej by si mohli Albert Hammond Jr. (The Strokes) a Ezra Koenig (Vampire Weekend) podiskutovať o tom, ktorý z nich by ju chcel na svojom albume viac.
Celkovo Amen Dolores považujem za jednoznačne najlepší album Queer Jane. Navyše sa s ním pre mňa spája aj jeden príjemný paradox. Keď som pred takmer desiatimi rokmi v závere recenzie spomínaných prvých počinov Vlada Nosáľa sčasti nemiestne narážal na Tomáša Slobodu, nemohol som ani len tušiť, že to bude práve on, kto musí zožať časť chválospevov súvisiacich s touto recenziou. Za početnú inštrumentálnu (hlavne klávesy) výpomoc, ale hlavne producentskú prácu, si to určite zaslúži.
Prečítajte si netradičný rozhovor autora s producentom, nielen o albume Amen Dolores
Queer Jane - Amen Dolores
(2020, Bruuder Records)
1. Amen Dolores
2. I Went To See My Face
3. A Minor Crisis
4. Gerard Love
5. A Happy Drunk
6. Brian Wilson Auf Der Autobahn
7. Good Morning Mom
8. Hanging On Your Line
9. Waiting For The Sun
10. Sunrise Sunrise
Celý album môžete počúvať a podporiť kúpou na Bandcampe.
Autor: Miroslav Ondřejíček
Foto: Soňa Maletz
