Hlavná stránka

>

Magazín

>

Recenzie

>

Besnota od Catastrofy: thrash-metalový South Park pre moderných junákov

Catastrofy - Besnota

24.07.2018 - 15:00 | Matej Sekerka

Zbojnícka družina na čele s Kazimírom sa rúti popri slnkom omámených brehoch Dunaja, aby naskočili na lenivučko idúci vicišpánsky záprah. Nikoho nevarujú. Driapu, kmásajú, trhajú, valaškami stínajú a žabikláčmi podrezávajú, až sa splašený kôň zrúti do oblaku prachu. Hotová Besnota!


Vznikli pred trinástimi rokmi. To je doba, za ktorú by to už veľa slovenských thrashových kapiel šesťkrát zabalilo a ostalo s ovisnutými pupkami a plešinami slopať v krčme pod dekou vyšívanou z pátosu a sentimentálnych rečí typu: "Jój, to ti boli časy, keď sme..."

Catastrofy však ešte stále sú a majú za sebou dlhoročnú priazeň (nielen) headbangerskej obce, po novom už aj hranie na Pohode a plný mešec dobre odvedenej práce.



Dnes už aj bohom zabudnuté anglicky spievané EP Deep Rotten Nation (2010), na ktoré si spomenú iba skalní, odpočíva kdesi medzi kostrami v prachu dejín a niekoľkých personálnych výmen. Catastrofy si včas uvedomili, že angličtina je pre slovenského valibuka asi ako hrach o stenu. Vykloktali si hrdlá žinčicou, nástroje vyčistili bryndzou a, ľudovo povedané, zmenili swag. S novým imidžom zbojníkov ponúkli najprv DIY EPčko Tento štát treba zničiť! (2013), ktoré fungovalo ako predkrm pre ich doteraz najlepší album Zbojnícky tanec (2015).

Súčasnú zostavu tvorí vodca družiny Hrdlorez Boris alias Kazimír (spev, texty, grafika - obal CD) a brilantní mastiči Mastiflinta Beňo (gitara), Miesiželezo Mifo (basa), Hrajruka Jano (gitara) a Kostilam Roman (bicie). Po dlhšom čase opradenom tajomstvami ohľadom zdravotných komplikácií Hrajruku sa vracajú rovno s trinástimi skladbami, aby každému nešťastnému zemepánovi z tejto konskej dávky odkrútilo dekel.


Bohu dušu a mne muziku!

Krásny obal, ešte krajší merch, šialene vycibrené koncerty plné lietajúcich valašiek, pogujúcich, crowdsurfujúcich pekelníkov s kopytami vo vzduchu a status kultových bavičov, ktorým pod nohami praskajú preplnené kluby. Aj toto je z nového albumu výrazne cítiť.

Čo je však také jedinečné na kapele, ktorá hrá pomerne zdochnutý žáner thrash metalu z prvej polovice osemdesiatych rokov? Nie je to náhodou to, čo chce hrať každý dedinský metalista v upotenom tričku z jarmoku s logom Metallicy či Megadeath? 

Prešporskí zbíjači sú však naozaj iní. Inteligentne uchopili tradičné motívy, zasadili ich do zúrivého prostredia metalu a vytvorili jednak fantastický, nadnesený svet ako z komiksu Taragela a Danglára o Jánošíkovi, no zároveň sa neboja zdeliť aj hlbšie posolstvá zabalené do ľudovo-primitívneho (ale vždy súčasného) jazyka.


Tematicky opäť prevažujú hravo karikované sociálne motívy a kritika spoločnosti z textov priam kričí. Nemusíš sa v tom ani hlboko špárať, aby si pochopil, že sa za nimi skrýva ľudským posolstvom nasýtený druhý plán ako v disovačke na bezcharakternú vrchnosť Špinavá hra a podobne ladenej Obyčajnej kurve.

V duchu výskumu sociálnych neduhov pokračuje aj anti-rolemodel hit Jebem vaše idoly, traktát o osamelosti Posledný na zemi, melancholická, ale za to nabrúsená Morava s textom o stovkách zbytočne vyhasnutých životov na hraniciach s Rakúskom za komunizmu, a pre mňa osobne najväčšia a chladnokrvne najironickejšia vec albumu Hurá, vojna!.

V tomto dobre natlakovanom sude s kypiacim hnevom sa objavia aj skvelo vypointované fóry. Najväčším je asi obhajoba vulgárnej vravy, jedna dobre mierená za ucho bezduchým moralistom - Len slová. Ďalej sa dočkáme konečne plnotučného zbojníckeho manifestu v songu Príručka mladých zbojníkov, neskôr podporeného potencionálnymi ľudovkami Hôrni chlapciHabaďúra, na ktoré by bol právom hrdý aj hybský zbojník Pacho (nech je jeho telu zem ľahká).


Asi najväčší úlet je paródia na brutálnejšie metalové žánre Malinový džem, kde sa v hrdelnom speve na vás vyvalí najtemnejší príbeh z dní, kedy zbojník Kazimír mlel svoje obete do zaváraninových fliaš a predával ich ako malinový džem! Úplný gore, že? Heslovitú ozdobu v podobe kratučkého šteku A.D.A.B (All drábs are bastards), si obozretný anarchista všimne, až keď sa dosmeje z predošlých nákladov. 

V závere nám ešte tresnú do tváre cvendžanie fujár a samotného Molocha. Čo by to bol za metalový album bez Satanáša, všakže? Nevadí, že tentokrát je to práve ten petržalský s tromi rohmi z Lokal TV - áno, presne práve preto sa to volá Luciferov papek...


Namiesto Jurošíka thrash-metalový South Park pre moderných junákov - asi tak by som nazval tvorbu Catastrofy. Besnota pokračuje tam, kde Zbojnícky tanec nastolil latku. Chlapci si ju nasadili naozaj vysoko, no vyhli sa katovej oprátke a nový album, ktorý vznikal v českom štúdiu Shaark, sa podaril.

Niet sa čomu čudovať. Za tie roky sa vypracovali na legendu vo svojom fachu a ďaleko predčili vlastný žáner. Technicky sú mimoriadne precízni a ako hudobníci famózne zdatní. Textovo sú chytrí, ostrí, sarkastickí, rozmanití a zrozumiteľní. Nie sú to ďalšie Horkýže Slíže či iná čisto zábavová kapela. Sú vyvážení, štýloví a vizuálne aj hudobne dokonalí.

Tvrdá drina a odmakané koncerty (kedysi o piatich ľuďoch pod pódiom, teraz na spomínanej Pohode s takmer dvoma tisíckami) a vitálny optimizmus im neustále prinášajú nových priaznivcov zo sveta aj mimo metalovej sféry. Zatiaľ to s nimi vyzerá tak, že zrejme nehrozí materiál, ktorý bude slabší ako ich dobre rozbehnutý štandard. A presne to chceme! Kovu zdar!

Catastrofy - Besnota
(2018, Support Underground)

1. Špinavá hra
2. Príručka mladých zbojníkov
3. Jebem vaše idoly
4. Len slová
5. Malinový džem
6. Posledný na zemi
7. A.D.A.B. (All Drábs Are Bastards)
8. Hôrni chlapci
9. Hurá, vojna!
10. Morava
11. Habaďúra
12. Obyčajná kurva
13. Luciferov papek

Zbojníci:
Hrdlorez Boris – texty, krik a dúchacie rúry
Mastiflinta Beňo – šesťranová gumipuška
Miesiželezo Mifo – olovený kyjak
Hrajruka Jano – besné vypletance
Kostilam Roman – rabovacie tempá 

Hostia:
Ivo Kov - husle v 2. a 8. skladbe
Moloch Vlavo - Lucifer v 13. skladbe

Vypočujte si celý album na Bandcampe:



P.S.: Túto kapelu som vychválil, lebo počas písania recenzie za mnou stála celá družina, olizovala nabrúsené valašky a pri druhom odstavci mi Kazimír ukázal zaváraninovú fľašu s mojím menom.

Autor: Matej Sekerka
Foto: Facebook.com/catastrofy


Zdielať na Facebooku

blog comments powered by Disqus
po ut st št pi so ne
26 27 28 29 30 31 1
2 3 4 5 6 7 8
9 10 11 12 13 14 15
16 17 18 19 20 21 22
23 24 25 26 27 28 29
30 1 2 3 4 5 6

Najčítanejšie

Disqus

Najpopulárnejší hudobní interpreti