Hlavná stránka

>

Magazín

>

Recenzie

>

Longital netúži po vrcholoch. Vystačí si s nádhernými rovinami

Longital - Mauna

24.10.2019 - 16:00 | Marek Danko

Kým veľa interpretov - aj z radov tých, ktorí sú zastrešení práve "longitalovským" vydavateľstvom Slnko Records - sa snaží o progresivitu využívaním elektroniky, Shina, Dano Salontay a Marián Slávka idú vytrvalo opačným smerom. Túto fázu totiž už, zdá sa, majú dávno za sebou. Ich umelecký vývoj tak smeruje predovšetkým k čo najautentickejšej výpovedi.


Ukázali to aj pred tromi rokmi na albume Divoko, na ktorom zneli obnažene až na kosť. Už vtedy sa o ich hudbe písalo s kľúčovými slovami ako cesta ku koreňom, naturalizmus či mystická nálada. Analemma, na ktorej sa speváčka a basgitaristka Jana "Shina" Lokšenincová objavila v sprievode Slava Solovica, tento smer viac-menej potvrdila. Mrazivé tóny s hypnotizujúcim spevom na tejto "bokovke" ešte viac zvýšili očakávania na ďalší album jej domovskej kapely, ktorý vyšiel na konci septembra.

Pri zemi učupení

Na prvý pohľad nenápadné a hĺbavé veci väčšinou nezožnú až také ovácie ako tie výrazne vytŕčajúce. Zvyknú pôsobiť neutrálne, fádne, sivo a neškodne. Použiť tieto prívlastky v prípade novinky tria Longital je však dosť nemiestne. Mauna ukrýva deväť nadštandardných kompozícií, ktorých ústrednou témou je podľa samotnej autorky textov "ticho, ktoré mnohí v zrýchlenej dobe súrne potrebujeme".

Kontrastom k tomuto východisku sú hneď prvé sekundy albumu - Bez práce a bez slov je dravý otvárací kus, ktorý by sa nestratil ani na nahrávkach oveľa tvrdších progresívnych zoskupení. Bubeník Marián Slávka dodáva zvuku na dynamike, je však aj virtuózom, ktorý je s perkusívnymi nástrojmi zžitý. Fantasticky kvíliaca trúbka - nový element v tvorbe Longitalu - je najchutnejšou ingredienciou, akú si v pevne uhnetenej hmote možno predstaviť.

Prakticky celý album má neskrotnej energie, brilantných momentov a neošúchaných nápadov na rozdávanie. Je silný, mrazivý, krásny, prirodzene znejúci, virtuózny a detailne premyslený. V každej skladbe je kvantum aranžérskych vychytávok, no Longital servíruje podstatu, esenciu. Zdá sa, že po éterickom Teraz (2010) a nadzmyslovom Divoko (2016) je tentoraz kapela uchopiteľnejšia, viac sa drží pri zemi a nezachádza až tak vysoko. Nachádza rozumný stred, kde sa ešte dá zostať k poslucháčovi blízko, no nijak pritom neznižuje svoju latku a dokáže aj náročnejšie publikum s ľahkosťou priviesť do stavu "čumím s otvorenou hubou".





Nezmerná predstavivosť

Vyššie spomenutá nenápadnosť môže byť prevažujúcim dojmom len pri nepozornom a povrchnom počúvaní. Podobne ako u Deža Ursinyho, i tu je hmatateľná výrazová umiernenosť a skromnosť, v bohatstve obsahu však Mauna exceluje. Stačí ako príklad uviesť sprvoti nevýraznú klavírnu skladbu Len sme sa dívali, ktorá v druhej polovici šesťminútovej stopáže prechádza do zvukovo fascinujúceho a melodicky podmanivého plnokrvného finále. Tu už naozaj nemožno hovoriť o obyčajnom pesničkárstve.                     

Na celej platni je inštrumentálny posun zreteľný a miestami až dychberúci. Súznenie Shiny (basgitara) a Dana Salontaya (gitary) je ako vždy plné nehy, iskry, technickej hravosti, istoty a porozumenia. Marián nemá na starosti iba bicie, ale i klávesy (hammond vo Všetko sa začína chvením stojí za pozornosť). A na rozdiel od predchádzajúcich albumov Longitalu je do víru ich kreativity strhnuté pomerne veľké množstvo hostí. Padla zmienka o trúbke, sú tu sláčiky, lesný roh, flauta či iné dychy, držiace pokope vďaka šikovnosti aranžéra Slava Solovica. Shina vkladá do textov veľa periel, ale takýto druh poetiky nemusí chutiť každému. Nie je ľahké sledovať myšlienkový tok autorky, snaha sa však po malých kúskoch vypláca.

Slovenské kapely s umeleckými ambíciami majú v Longitale dobrý vzor, od ktorého sa môžu všeličomu priučiť. Celé roky si idú svoje, posúvajú svoju tvorbu do nových sfér a robia to tak prirodzene, že sa zdá, akoby sa ani nesnažili prekonať samých seba, nieto ešte hľadať inšpiráciu u "konkurencie". Dokonca vzniká dojem, že ani sami nevedia, kam vlastne chcú dôjsť a nechávajú sa pokorne a s citeľnou radosťou z robenia muziky viesť cestami múz. Do svojho jubilejného desiateho albumu dali maximum umeleckej predstavivosti a poslucháči nemusia nič, len ju nechať slobodne dýchať a tešiť sa, čo ďalšie z nej vytryskne nabudúce.

Longital - Mauna
(Slnko Records, 2019)

1. Bez práce a bez slov
2. Čakanie na pozadí
3. Biele čiary
4. Okolo a okolo
5. Slová
6. Len závan
7. Všetko sa začína chvením
8. Len sme sa dívali
9. Potom

Vypočujte si album Mauna na Deezeri:



PS: Naživo si môžete Maunu vypočuť na práve prebiehajúcom turné. Šnúra koncertov po celom Slovensku a Českej republike vyvrcholí 28. novembra v bratislavskom Majestic Music Clube na dvojnásobnom krste s Katarínou Málikovou, ktorá v ten istý večer uvedie do života svoju dlho očakávanú druhú platňu Postalgia.

Autor: Marek Danko
Foto: Viktor Cicko / Michal Heriban


Zdielať na Facebooku

blog comments powered by Disqus
po ut st št pi so ne
28 29 30 31 1 2 3
4 5 6 7 8 9 10
11 12 13 14 15 16 17
18 19 20 21 22 23 24
25 26 27 28 29 30 1

Najčítanejšie

Disqus

Najpopulárnejší hudobní interpreti