Je jednou z najrešpektovanejších a najúspešnejších speváčok svojej generácie a na to, aby držala krok so svojimi rivalkami na popovej scéne, by nemusela meniť nič. Stačil by album s niekoľkými konvenčnými rádiovkami, doplnenými o recykláty staršej tvorby pre konzervatívnejších fanúšikov. Beyoncé však nejde na istotu, jej novinka je čokoľkek, len nie typický produkt hudobného mainstreamu. Jej najlepší album je predovšetkým silnou osobnou výpoveďou.
Hviezdy v službách kráľovnej
Je až neuveriteľné, ako to celé prirodzene drží pokope. Pri veľkých mainstreamových albumoch, na ktorých sa podieľajú desiatky autorov, textárov a producentov, sa to nestáva často. Súčasná popová scéna je najmä o singloch, no Beyoncé mieri vyššie. Koncepciu nahrávky ako ucelenej osobnej a umeleckej výpovede stavia na prvé miesto - každá pieseň svojím spôsobom nadväzuje na ostatné, vďaka čomu aj potenciálne hity prezradia viac, keď ich počúvate v kontexte albumu. Beyoncé tak dokazuje, že už nie je len jednou z najlepších speváčok na scéne, ale predovšetkým vyzretou umelkyňou, ktorej vlastná kreatívna sila a vízia je dušou celého projektu, bez ohľadu na to, s kým všetkým na tej ktorej piesni pracovala. Hviezdne mená ako Justin Timberlake, Sia Furler, Ryan Tedder, Pharrell Williams, Timbaland, Hit-Boy, The-Dream, Frank Ocean, Miguel alebo tajomný Boots pracovali v službách kráľovnej, ktorá presne vie, čo chce.
Žánrovo album osciluje medzi popom (Pretty Hurts, XO), discom (Blow), neo soulom (Jealous), R&B (Rocket) a temnejšími beatmi s ozvenami post-dubstepu, prvkami trapu a mohutnými basovými linkami (Haunted, No Angel, ***Flawless), pričom v každej piesni máme možnosť počuť trochu inú Beyoncé. Viacero skladieb má netradičnú štruktúru a speváčka často mimo svojej "komfortnej zóny" ukazuje iné polohy, než na aké sú jej fanúšikovia zvyknutí (napr. No Angel). V niektorých pasážach pritom občas pripomína svoje kolegyne - konkrétne Rihannu v Drunk In Love či M.I.A. v Yoncé/Partition - no jej všestrannosť a spôsob, akým aj v rámci tej istej skladby s ľahkosťou strieda rôzne štýly spevu a rapu, sú kvalitou, vďaka ktorej vyniká nad všetkými svojimi konkurentkami a inšpiráciami.
V minulosti bola R&B diva známa najmä vokálnymi exhibíciami, ktoré možno niektorých poslucháčov od jej predchádzajúcej tvorby odrádzali. Tu väčšinou spieva v nižších polohách, svoj vyšší register využíva pomenej a necháva si ho len na tie najemotívnejšie momenty. Dokonca ani v piesni XO, ktorá je prvým rádiovým singlom, nepredvádza svoje maximum. Spieva ju so zastretým, priam unaveným hlasom, akoby chcela podčiarknuť emóciu ženy, ktorá kričí, ako veľmi miluje, aj keď už nemá hlas. Ako sme sa mohli presvedčiť v apríli aj v Bratislave, Beyoncé sa to na koncertoch nestáva, no hymna zamilovaných s rukopisom Ryana Teddera sa nepochybne pridá k piesňam, v ktorých jej naživo ochotne vypomôžu fanúšikovia.
O kráse, ktorá bolí, a šoubiznise, ktorý nudí
Novinku otvára pieseň Pretty Hurts, ktorej hlavnou autorkou je známa hitmakerka Sia Furler. Neprekvapí teda, že ide o jeden z najchytľavejších kúskov a veľkého kandidáta na ďalší singel. Hudobne i vokálne nadväzuje na doterajšiu tvorbu Beyoncé a hoci znie moderne, nič nenasvedčuje tomu, že ste práve začali počúvať jej najexperimentálnejší album. Pieseň otvára jednu z jeho hlavných tém, ktorou je hľadanie krásy v nedokonalosti a odkaz, že vnútorná spokojnosť je dôležitejšia ako fyzická krása. Je trochu zvláštne, keď to hovorí jedna z najkrajších a najobdivovanejších žien sveta, no v tomto prípade piesni dodáva hĺbku a uveriteľnosť sprievodný vizuál. Po pozretí 17 videoklipov je totiž jasné, že hviezda sa na albume čiastočne vyrovnáva aj so svojou minulosťou, kedy na prehliadkach krásy, ale aj v talentových súťažiach tvrdo pracovala na svojej dokonalosti v očiach hodnotiacich a zabúdala na seba. "Krása bolí, reflektory vždy svietia na to, čo je najhoršie," spieva Beyoncé a v úvodnom videu rozbíja trofeje, na ktoré sa podľa vlastných slov nadrela viac, než bolo zdravé.
Prvé veľké prekvapenie prináša už nasledujúca "dvojskladba" Ghost/Haunted, v ktorej hviezda rapuje o tom, ako sa už vo svojom pracovnom živote predstavám druhých prispôsobovať nemieni. V prvej časti priznáva, že pravidlá šoubiznisu ju nudia a vysvetľuje aj svoj netradičný marketing ("nedôverujem vydavateľstvám, idem na turné"). Druhá polovica je zrejme odpoveďou na obvinenia z "iluminátorstva", zároveň však prináša prvú ochutnávku sexom nabitých textov. Trojka Drunk In Love je klubovejším a pre deti nevhodným pokračovaním hitu Crazy In Love s prvým hosťom albumu, ktorým nie je nik iný ako pán Carter. Škoda len, že Jay Z počas svojho krátkeho vstupu nedokázal zaujať niečím iným, než kontroverzným prirovnaním k domácemu násilníkovi Ikeovi Turnerovi. Vidieť jeden z najprominentnejších svetových párov, ako si vo videoklipe na opustenej nočnej pláži vymieňa zvodné pohľady a rozjíma nad manželským sexom v opitosti, v každom prípade tiež nie je niečo, čo by sa od matky dvojročnej Blue Ivy čakalo.
Od sexu k rovnosti pohlaví
Neskôr zachádza v otvorenosti o detailoch (nielen) zo spálne ešte ďalej. Farebný roller disco videoklip v réžii Hypea Williamsa podčiarkuje energiu a hravosť pharrellovskej hitovky Blow, kým Beyoncé v texte ponúka ženskú verziu Prince-ovej zmyselnosti a so "všetkými veľkými ženami" sa delí o rozkoš, ktorú prežíva pri cunnilingu. Partition v prvej časti nazvanej Yoncé opäť prináša narážky na bossov šoubiznisu ("rádiá hovoria zrýchlite to, ja si idem pomaly"), no kým v hudbe je šéfkou ona ("kýchla som do beatu a beat bol ešte tučnejší"), mužovi sa rada odovzdá aj na zadnom sedadle limuzíny. Fanúšikov eroticky ladených kúskov do tretice poteší aj sladké a rozvláčne R&B s názvom Rocket - zhudobnený pohlavný styk s domácim striptízom, raketami, vodopádmi a všetkým, čo k zdravému manželskému životu patrí.
Viac ako metafory, ktorými Beyoncé označuje klitoris či orgazmus, však v textoch o sexe zaujme to, ako miestami popiera zaužívané roly dominantného muža a submisívnej ženy. Napríklad "blow" je výraz typický pre orálny sex na mužovi, no pieseň s týmto názvom je o uspokojovaní ženy. V Partition naopak použije prirovnanie k Monike Lewinskej, ale aj vysamplovanú pasáž z francúzskeho dabingu kultového filmu Big Lebowski, v ktorej Maude (Lebowskeho dcéra) vysvetľuje, že aj feministky milujú sex. Svieža snaha o empowerment žien bez podporovania averzie voči opačnému pohlaviu vrcholí v ústrednej piesni celej nahrávky s názvom ***Flawless, ktorá robí z obyčajného popového albumu niečo viac. Opäť ide o skladbu zloženú z dvoch častí, pričom prvá bola pod názvom Bow Down zverejnená už začiatkom roka a stala sa terčom kritiky, pretože sa dala interpretovať aj ako antifeministická ("klaňajte sa, štetky").
Kľúčové sú tu však slová "nemyslite si, že som len jeho ženuška", na ktoré v novej verzii piesne nadväzuje jasná deklarácia speváčkinho feminizmu v podobe prejavu od nigérijskej spisovateľky Chimamandy Ngozi Adichie na konferencii TED. V minútovom úryvku z jej prednášky s názvom We Should All Be Feminists ("Všetky/všetci by sme mali byť feministky") hovorí o tom, ako sú dievčatá vychovávané k tomu, aby nemali príliš veľké životné ambície, ktorými by mohli ohrozovať mužov, a aby ich hlavnou ašpiráciou bolo manželstvo. Beyoncé následne nadväzuje na úvod albumu a povzbudzuje ženy myšlienkou, že dokonalé sú vtedy, keď sa tak samé cítia.
O vzťahu nielen cez posteľ
Vďaka spomenutým explicitným skladbám bol tento album v jednom z prvých článkov označený za najviac "X-rated" popovú nahrávku od Madonninej platne Erotica (1992). Pri prvom počutí Beyoncé sexuálnou energiou skutočne prekvapí, nejde však o prvoplánovú snahu šokovať. Súčasný pop je nepochybne presexualizovaný, no na mieste je otázka, či je tým hanlivým obsahom piesní a klipov sex samotný alebo spôsob, akým sa väčšinou prezentuje a ako robí z mužov pánov situácie a zo ženských tiel objekty bez mozgu? V prípade Beyoncé sú skladby o fyzickej láske v prvom rade oslavou monogamného vzťahu dvoch rovnocenných partnerov, čo ani pri tých najkonzervatívnejších štandardoch nemôže byť považované za niečo amorálne. A aj keď speváčka vo videách rada vystavuje na obdiv svoju tvár a krivky, robí to z pozície sebavedomej ženy, ktorá dobre vie, že fyzická krása nie je ani zďaleka to jediné, čo z nej robí idol mnohých mužov i žien. Posilňovaním svojej pozície sexsymbolu na novom albume svojím spôsobom bojuje aj proti predstave, že žena po materstve prestane byť sexuálne príťažlivá. Najmä v šoubiznise je tendencia väčšinu úspešných žien po pôrode pohotovo vymeniť za mladšie a odvážnejšie, Beyoncé to však rozhodne nehrozí.
Samozrejme, vzťah nie je len o fyzickej láske - ódy na sex sú na albume popretkávané piesňami, ktoré nemenej otvorene reflektujú emocionálnu stránku manželstva. No Angel je návratom k téme nedokonalosti, kde Beyoncé hovorí o tom, ako obaja majú svoje chyby, no napriek tomu by svojho muža za nič nemenila. Zaujímavý je aj videoklip, ktorý zobrazuje časť Houstonu, kde speváčka vyrastala - pri pohľade na množstvo drsných miestnych raperov, ktorí sa v ňom objavili, nijak neprekvapuje, že podmazom k speváčkinmu priškrtenému falzetu je nekompromisný hip-hopový beat. Svoju zraniteľnosť a chyby ukazuje aj v ďalších skladbách. Priznáva sa v nich k zúfalým stavom žiarlivosti (Jealous), ale aj k tomu, že od narodenia dcéry sa už necíti sama sebou (Mine). V druhej menovanej s hosťujúcim Drakeom tiež prezrádza, že sa s mužom rozprávali o rozchode a pýta sa, či to vôbec zvládnu, keď väčšinu času kvôli práci trávia oddelene.
Návod, ako sa to zvládnuť dá, ponúka singel XO - spoločný čas musia využiť na maximum - a najmä skladba Superpower o viere, že lásku nemôže nič zničiť. Hudobne patrí medzi najzaujímavejšie kúsky na albume - jednoduchý aranžmán s a cappella harmóniami a jemnou rytmikou tvorí krásny a originálny podmaz pre duet s nenápadným, ale skvelým Frankom Oceanom. K piesni Superpower vznikol aj jeden z najlepších klipov, v ktorom si okrem zamaskovaného speváka zahral aj spoluator skladby Pharrell Williams a Kelly Rowland s Michelle Williams z Destiny's Child, ktoré v štúdiu naspievali vokály.
Jedinečnosť je viac ako univerzálnosť
Záver albumu patrí silným baladám, v ktorých ide sebestrednosť 32-ročnej speváčky bokom. Ukazuje, že nie je len hudobnou hviezdou, ale predovšetkým ženou a matkou. Heaven je venovaná zosnulým, najmä však jej nenarodenému dieťaťu, o ktorom prvýkrát prehovorila až tento rok. "Nebo sa ťa nemohlo dočkať," spieva v najemotívnejšej piesni albumu, na ktorú nadväzuje oslava nového života a materstva. Ako sama priznáva, Blue Ivy, ktorej hlas uzatvára audio verziu albumu, jej zmenila život a napravila priority. Vizuálna časť je bohatšia o bonusové video s piesňou Grown Woman, ktorá je akýmsi zhrnutím všetkého, čo Beyoncé vo svojej kariére dosiahla a kde sa teraz nachádza.
V rámci popovej scény sa nachádza v podstate tam, kde predtým - na vrchole. Ako jedna z najväčších súčasných ženských ikon však tento svoj status prvýkrát obhájila bez toho, aby skĺzla do umelého vytvárania obrazu vlastnej dokonalosti. Dokázala na ňom skĺbiť popovú extravaganciu s ľudskosťou a úprimnosťou o vlastných nedostatkoch a obavách. Posunúť svoj imidž sexsymbolu na novú úroveň, no zároveň vyzdvihnúť skutočné hodnoty a inšpirovať ženy k väčšej sebaúcte a sebaprijatiu. Eponymný album je preto jej najlepším, hoci aj v jeho prípade by sa dalo "posvietiť na to najhoršie". Napríklad väčšinu videí stačí vidieť raz, je v nich priveľa Beyoncé a málo kreativity - koncept "vizuálneho albumu" sa teda rozhodne má kam posúvať. Nevyrovnaná je aj kvalita textov, hoci tematicky album ponúka viac než väčšina popových nahrávok.
Napriek striedaniu štýlov a tém sú niektoré veci na albume vo vyššej koncentrácii, čo mu tiež určite uberie pár bodov. Záleží však na vkuse: dominancia minimalistických elektronických beatov asi nebude pre každého to pravé orechové, iným zase môžu vadiť sexuálne ladené texty či priveľa piesní o vzťahu. Veľkým plusom však je, že sa Beyoncé nesnažila o univerzálnosť. Popové skladby sa často tvoria s kalkulom na mieru väčšinového publika, pretože čím viac ľudí sa s nimi dokáže stotožniť, tým sú úspešnejšie. Samozrejme, aj tu sú piesne, v ktorých sa mnohí fanúšikovia nájdu, no všetky výpovede pôsobia autenticky a slúžia hlavne albumu ako celku. A ak sa niekomu nepáči, odpoveď je jednoznačná: "Som veľká žena a môžem si robiť, čo len chcem." Za mňa klobúk dole, viac takýchto "iluminátov" a viac takýchto "produktov".
Beyoncé - Beyoncé (vizuálny album)
(Columbia Records, 2013)
1. Pretty Hurts
2. Ghost/Haunted
3. Drunk in Love (feat. Jay Z)
4. Blow
5. No Angel
6. Yoncé/Partition
7. Jealous
8. Rocket
9. Mine (feat. Drake)
10. XO
11. ***Flawless (feat. Chimamanda Ngozi Adichie)
12. Superpower (feat. Frank Ocean)
13. Heaven
14. Blue (feat. Blue Ivy)
bonus na videoalbume: Grown Woman
Autor: Patrik Marflák
Foto: Columbia Records
Súvisiaci interpreti: Beyoncé
