Hlavná stránka

>

Magazín

>

Recenzie

>

Prešovskí ElevenHill majú veľký náskok: Ich debut vonia zahraničím a vyspelosťou

ElevenHill - ElevenHill

ElevenHill - obal albumu 26.05.2017 - 09:00 | Marek Danko

ElevenHill boli donedávna známi výbornými singlami, pri ohlásení plnohodnotného debutu si ľudia kládli otázku, či sa im podarí udržať vysoký štandard. Po jeho vypočutí sme o niečo múdrejší - ostrieľaní rockeri si definitívne potvrdili status kvalitnej albumovej kapely. A je zrejmé, že majú veľký potenciál konkurovať nejednému služobne staršiemu spolku.


O nádejnej formácii sme prvýkrát informovali už minulý rok, kedy u nás spôsobili menší poplach debutovým singlom Room of Ghosts. O remix skladby prejavili záujem slovenské médiá, no pôvodná verzia sa - na prekvapenie skúsených hudobníkov, ktorí sa vo svojich zahraničných ambíciách radšej držia pri zemi - nakoniec predsa len dostala ďalej a to rovno do nemeckej hudobnej televízie.

Potvrdilo sa tak, že dať práve tejto piesni ako prvej vizuálnu podobu a predstaviť ju ako svoj debutový singel, bola tá najlepšia voľba. Za všetko hovorí úctyhodných vyše 200-tisíc prehratí klipu na Youtube a množstvo nadšených reakcií. ElevenHill však nezaspali na vavrínoch, minulý rok ešte zverejnili vydarený titul Society a surferský videoklip k ďalšiemu vhodne zvolenému singlu Ride Your Wave. Odvážne počiny, ktoré zvukom i obrazom presiahli teritórium Slovenska, zožali pozitívnu odozvu a naznačili nábeh na silnú dlhohrajúcu platňu.


Nie je to len o klipoch. Z ElevenHill je silná albumová kapela

Dôležitou otázkou bolo, či si kapela udrží vysoko posadenú latku aj na dlhšej časovej ploche.  Veľmi logicky preto hudobníci zvolili adekvátnu dĺžku albumu, ktorá sa vyšplhala tesne nad 40-minútovú hranicu. Jedenásť položiek ladne uplynie ako za starých kazetových čias, čiže nikto sa nezačne nudiť, a pritom s uznaním pokýva hlavou, že ide o výdatnú porciu hudby.

Nápady sú rozložené rovnomerne, prakticky každá vec obsahuje veľmi dobre zapamätateľný motív, odlišný od predošlého. Napriek tomu je nahrávka kompaktná a výborne sa počúva na jeden záťah. ElevenHill dokazujú, že ich tvorba nie je o jednom či dvoch klipoch - ide o záležitosť, ktorá v budúcnosti nezapadne v dave a mohla by udávať smer.

Tri zmienené songy na albume nesmú chýbať, navyše sa z dramaturgického hľadiska do popredia celkom oprávnene dostala nádychom tajomna obostretá, a pritom neodolateľne pulzujúca Ride Your Wave. Prešovčania v nej obe gitary ladia južansky swamp rockovo a a absolútne neruší, že vzápätí idú k strhujúcemu rhythm and bluesu (Devil in Me) či odpichnutému country (Mother) alebo burácajú v početných, nie až tak klasických gitarovkách (Stop Right There, Memories, Damn Woman).


Pochmúrnosť a autentickosť zápasia s hitovejšími ambíciami 

Obaja krotitelia strún Martin Dancák a Marián Ferenc majú v remesle prehľad a pri výrobe riffov preferujú jemnocit a precíznosť, zároveň im nechýba ani správna "robotnícka" drzosť a vyzývavosť. Vynikajúcim príkladom je Room of Ghosts, kde sa kapela výrazovo našla. Pochmúrna nálada, stupňovaná špinavými gitarovými linkami, obnažený spev, nesnažiaci sa zakryť nedostatky v angličtine, efektívne úsporná rytmika a nie dvakrát radostný text, podfarbený autentickým klavírom (hosť Peter Kočiš) amerického juhu.

Ak je reč o textoch, tie sa vymykajú žánrovým klišé, čo je typické napr. pre alternatívnu country muziku, hoci so škatuľkovaním je to u ElevenHill podstatne zložitejšie. Poteší i Mariánova na tunajšie pomery dobre zvládnutá anglická výslovnosť, frázovanie či celkový prejav s temnejším nádychom. Spev pôsobí nenútene a šarmantne, sem-tam je neplánovane ledabolý, čo len zvýrazňuje jeho prirodzenú charizmu.


"Druhá strana" platne (album by si zaslúžil vinylové vydanie) odráža pohodovejšiu tvár hudobníkov. Na jazyk sa tlačí slovíčko hitovosť, čo by teoreticky sedelo v prípade, keby sa situácia z hľadiska podpory rádií aj naďalej vyvíjala v prospech Prešovčanov. Na dostrel masmédií sa zrejme najviac blíži spomínaný titul Society, "rock radio friendly" sú usmernené aj priamočiare songy Damn Woman či Memories.

Acid of LoveSound of that Summer sa ohliadajú do minulosti (začul som v texte Alice in Chains?) a opisujú ju veľmi inteligentne, čomu je zákonite prispôsobená i atmosféra hudby. Bolo by hriechom v tejto súvislosti nezmieniť basového gitaristu Braňa Gogu a bubeníka Rada Hanzela. Z ich decentnej hry sála aj bez silenej okázalosti dravá energia, ktorá musí zaujať a zahriať pri srdci.        

Nápady štvorice prešovských rockerov a ich hostí dokážu zaujať hĺbavých poslucháčov i ľudí, ktorí sa chcú pri hudbe, čerpajúcej z minulosti, no pevne ukotvenej v súčasnosti, baviť. Anglickými textami vyjadrujú myšlienky, ponúkajúce námety na úvahu. Kompaktnosť albumu nenarúša ani pestrá škála prístupov k žánru. O ElevenHill sa písalo, že vydávajú jeden z najočakávanejších debutov roka. Nešlo o prehnané tvrdenie - kapela očakávania dokonca prevýšila a podarilo sa jej nahrať platňu, ktorú môžeme pokojne porovnávať aj tvorbou zahraničných rockových umelcov.


ElevenHill - ElevenHill
(2017, vlastným nákladom)

1. Ride Your Wave
2. Devil in Me
3. Mother
4. Sad Lovers' Dream
5. Stop Right There
6. Room of Ghosts
7. Memories
8. Damn Woman
9. Acid of Love
10. Society
11. Sound of that Summer

Autor: Marek Danko
Foto: archív skupiny


Zdielať na Facebooku

blog comments powered by Disqus
po ut st št pi so ne
29 30 31 1 2 3 4
5 6 7 8 9 10 11
12 13 14 15 16 17 18
19 20 21 22 23 24 25
26 27 28 29 30 1 2

Najčítanejšie

Disqus

Najpopulárnejší hudobní interpreti