Hlavná stránka

>

Magazín

>

Recenzie

>

Nový album Pary je nevyspytateľný. Každým vypočutím sa mení a vyzrieva

Para - Našou krajinou

Para - Našou Krajinou, 2018 26.06.2018 - 10:00 | Marek Danko

Samozvaná "brutálna zostava" sa pripomína novým štúdiovým titulom. Spája na ňom staré s novým presne tým spôsobom, aby mali fanúšikovia radosť a odpustili jej i dlhšie čakanie, vyplnené inými aktivitami. Odstup členom prospel a ich dlhoročné skúsenosti sú zúročené v plnej miere. Ešte nikdy totiž kapela neznela tak profesionálne a dospelo.


Para má za sebou dlhú históriu, lemovanú kvantom frenetických koncertov a štúdiových výkonov. Bilančný titul Zostáva brutálna spred troch rokov ako keby uzavrel dve dekády, počas ktorých si formácia vytvarovala nezameniteľný štýl. Nový počin Našou krajinou je založený presne na tom, čo Paru robí tak ľahko identifikovateľnou, no s tým rozdielom, že dnes je jej hudobná tvár predsa len o čosi vyzretejšia, profesionálnejšia, kompaktnejšia a viac   idúca do hĺbky. Hudbe a textom však našťastie nechýba triezvy nadhľad.

Pootvorené brány do budúcnosti

Poslucháčovi neujde skutočnosť, že zvuk platne je drevný, prirodzený, akusticky hrejivý a nepremrštený množstvom technológií. Navyše pôsobí dojmom, akoby boli všetky položky nahrané naživo a v jednom kuse. Pritom nahrávanie sa dosť kúskovalo: dvojsingel Žiadne slová, iba činy / Linda vznikal v štúdiu Lososound pred dvoma rokmi, minulý rok kapela nahrala ďalšie štyri skladby v LVGNC Studios, aby sa tam tento rok vrátila nahrať zvyšný poltucet. Tento „ležérny“ prístup pomohol kapele zbaviť sa zbytočných stresov, očistil skladby od nepotrebného materiálu a kvalitatívne napomohol kompozičnému procesu.

Do značnej miery vidno, že kapela hudobne nestagnuje a pootvára si dvierka smerom vpred. S nadhľadom si lieta ponad dve večne súperiace kategórie (mainstream a alternatíva), pretože vie strhnúť a znieť melodicky, no dokáže umiesiť aj progresívne aranžmány z nie práve najlacnejšieho cesta. Dôležitým prvkom je mierne zastrená gitara Jozefa Rezníka, dodávajúca atmosfére temnejšie odtiene (Svadobná, Našou krajinou) i potrebné uvoľnenie: Len seba ti dám dýcha flegmatickým bluesom, aký si môžu strihnúť iba ťažkí profesionáli.


Všestranný akordeón Tibora Kökéniho zaveje človeka z rodnej hrudy (Môj deň) až kamsi k šansónu (Ležím), ale zrejme najviac ho zaregistrujete v Hej Romale. Naživo osvedčený kus ponúka po prvý a posledný raz priestor na (ethno) odreagovanie, pýtajúce si živelné perkusie. Za tie je zodpovedný Oliver Sadovský, ktorý však nachádza uplatnenie aj v elektronických aranžmánoch (Nostalgia). Kapela napriek tomu elektronikou šetrí, na popredné miesta bola kladená analógová autenticita nahrávok. 

Krajinou obmedzených možností

Z hostí je potrebné zmieniť Janu Kirschner, ktorej podmanivo lyrický vklad v triezvo patriotickej titulnej skladbe zrejme neprehliadnete. S vokálmi vypomohli dievky z Paper Moon Trio, v Linda "sóluje" na violončelo Jozef Lupták a objaví sa tam i bývalý gitarista Pary Matej Starkov, hrajúci na pílku. K obom zmieneným skladbám natočil vydarené videá Lousy Auber a vizuálnu stránku platne dopĺňa booklet, koncipovaný grafikom Palkom. Obsahuje väčšinou modernistické maľby slovenských umelcov, z ktorých niektorí by mohli byť ľuďom povedomí.

     
Rytmickú zložku albumu si najviac všimnete v skladbách, pulzujúcich v nepravidelnom takte. Ako príklad stačí uviesť Láska a pravda, kde si Matúš Vallo (basgitara) a Daniel Buzinkay (bicie) bezproblémovo prehadzujú figúry, vychádzajúce z afroamerického funku a hip-hopu. Obzvlášť poteší fakt, že kým iní umelci si vystačia so samplami, Para to urobí svojpomocne a naživo. A keď sa do toho pridá čím ďalej tým oduševnenejší spev Tomáša Lasky Šedivého, rýchlo vám dôjde, že koncertnú (rádiovú?) tutovku ešte nikdy nebolo tak ľahké skomponovať.

Podľa vyjadrení členov kapely to však pomalšie išlo s tvorbou textov. Podľa bookletu ich písali všetci členovia kolektívne s výnimkou Nostalgia (ide o báseň Ivana Štrpku), Našou krajinou (Vallo – Kirschner) a Miesta (Rezník), ale veľká pozornosť sa sústreďuje na obsah AbstinentŽiadne slová, iba činy. V prvom sú zachytené slová Lýdie Piovarčiovej, teda osoby, preživšej holokaust a druhý text, hoci bol napísaný (a podchytený výborným videom) dávnejšie, vystihuje pocity zo situácie, nastolenej turbulentnými jarnými udalosťami. Napriek optimistickému videu k titulnej skladbe je totiž zrejmé, že krajina má svoje rezervy.

Ani táto temnejšia vízia však nič nemení na tom, že Našou krajinou je nadmieru vydarený opus, plný chytľavého, kvalitného a nadčasového materiálu. Kapela ponúka inšpiratívne nápady a silné výpovede, podkuté profesionálnym prístupom k hraniu. Muzikanti presne vedia, ako to treba urobiť a spoliehajú sa len na vlastné schopnosti. Preto nás vôbec nemusí prekvapiť, ak ich autentický prístup bude v anketách premenený do podoby zaslúžených cien.

Vypočujte si album v službe Deezer:



Para – Našou krajinou
(2018)

1. Svadobná
2. Našou krajinou
3. Nostalgia
4. Miesta
5. Ležím
6. Len seba ti dám
7. Láska a pravda
8. Hej Romale
9. Linda
10. Môj deň
11. Abstinent
12. Žiadne slová, iba činy

Autor: Marek Danko
Foto: Palko (artwork) 


Zdielať na Facebooku

blog comments powered by Disqus
po ut st št pi so ne
28 29 30 31 1 2 3
4 5 6 7 8 9 10
11 12 13 14 15 16 17
18 19 20 21 22 23 24
25 26 27 28 1 2 3

Najčítanejšie

Disqus

Najpopulárnejší hudobní interpreti