Hlavná stránka

>

Magazín

>

Recenzie

>

Pesničkárstvo je krásne a ľahké. Soňa Horňáková vám ukáže prečo

Soňa Horňáková - V šere lesklých stromov

26.06.2019 - 14:30 | Marek Danko

Soňu Horňákovú pozná menej ľudí, než by si to jedna z mála našich folkových ikon zaslúžila. Je to zrejme spôsobené aj tým, že vydáva málo platní. O to viac poteší, že každá jej nahrávka stojí rozhodne za to. Platí to aj o tohtoročnej novinke V šere lesklých stromov, ktorá vyšla na jar vo vydavateľstve Real Music House.


Soňa Horňáková pôsobila na začiatku 90. rokov ako čerstvý zjav. Jej Biely pavúk z eponymného debutu v rádiovom éteri takmer zľudovel a hoci sa jej odvtedy podobný hit už nepodaril, o to viac sa speváčka, gitaristka a textárka angažovala na alternatívno-folk-popovom území. Naposledy o sebe dala výraznejšie vedieť platňou Santa Barbara (2010), takže čerstvý nosič V šere lesklých stromov vychádza po riadnej štúdiovej odmlke. Obsahuje jedenásť vyrovnaných, veľmi kvalitných kusov, ktoré určite neboli šité horúcou ihlou.

S odvahou experimentovať

Aj keď samotná protagonistka hovorí, že hudobníci, podieľajúci sa na platni, ju obohatili inštrumentálnou virtuozitou, nie je to tak celkom pravda. Páni patria k tunajšej špičke, ale v prvom rade kládli dôraz na vrelý výraz, silnú atmosféru a feeling. Platňa má skrátka úprimné srdce. Atmosféra nahrávky je pokojná, chvíľami relaxačná, až návykovo opojná. Autenticite napomáhajú priame, otvorené texty, ktoré sú ale zároveň poetické a ukrývajú v sebe dostatok metafor a inotajov. Ich kvalitná výpovedná hodnota stúpa každým vypočutím a zamyslením. Na prvý pohľad sú melancholické, ale neskôr pootvárajú dvierka k trošku lepším vyhliadkam na budúcnosť.

Nie je ľahké nahrávku žánrovo zaradiť. Soňa vyšla z folkovej scény, časom sa na ňu nalepilo všetko možné a dnes by sme u nej našli alternatívu, inteligentný pop, ale aj náznaky rocku, resp. experimentálnej hudby. Veľmi odvážne sa tvári najmä Horúci letný deň, kde sa objaví zaujímavý zvuk klávesových nástrojov, pripomínajúci Mariána Vargu. Bokom nezostáva ani blues a jazz, koniec koncov hudobníčka má vedľa seba trojicu hudobníkov Robert Pospiš (hlavne klávesy), Martin Sillay (gitara) a Juraj Griglák (basgitara), ktorí sú v kruhoch nezávislej a v prípade Grigláka aj jazzovej scény mimoriadne cenení. Ich podiel pritom nie je len producentsko-aranžérsky. Soňa priznáva, že priniesli zaujímavé nápady a k tomu ešte dokázali zhmotniť hudbu, ktorá jej dlhé roky ležala v hlave.


Autenticita, expresívnosť, poetika

Z uvedeného vyplýva, že všetci štyria sa tak nejako podvedome naladili na rovnakú vlnu, hoci pochádzajú z rôzneho prostredia. Prekvapivá je preto prirodzenosť, ľahkosť a chémia, s akou fungujú. Hlavným spoločným atribútom je cit pre pieseň. Pesničkárstvo je asi tým najťažším, s čím sa ľudia v hudobnej branži dnes zaoberajú, no táto partia to robí tak, akoby šlo o tú najľahšiu vec na svete. A tak tu máme miniatúrne klenoty typu Pýtaš sa ma, kde sa Sillayova skreslená gitara vpíja do plátna na pozadí, zatiaľ čo Horňákovej autentický spev pohládza jazvy na duši.

Je v tom to povestné čaro minimalizmu, ale skladby nie sú ani náhodou jednoduché. Ukrývajú kvantum detailov, nuáns, protichodných nálad a pocitov - a zrazu netušíte, či sa máte rozplakať alebo pousmiať. Potvrdzujú to i poetické texty, ktorých významy nie je vždy jednoduché rozkódovať, a v zhode s nimi sú niektoré skladby až surrealistické (Orient Expres, Havrany, Smútok, atď.).

Expresivita väčšinou nejde dokopy s hitovými ambíciami, takže nikto sa nikam nepchá a na prvé plány sa tu nevsádza. Melódie sú pomerne ťažko zapamätateľné, skôr snivé, avšak bohaté a nápadité, porovnateľné so slovenskou alternatívnou špičkou. Počuť, že na produkcii a zvuku si Pospiš so Sillayom dali, ako vždy, záležať a výsledkom je vyšperkovaná nahrávka s množstvom kudrliniek, postranných odbočiek a samplov, dotvárajúcich nepokojnú zvukomalebnosť. Poslucháč je v dobrom zmysle slova vyrušovaný tým, čo sa deje v pozadí, a provokuje ho to počúvať veľmi pozorne.

Soňa Horňáková o necelý mesiac (14.7.) oslávi pekné životné jubileum. Svojou dlho očakávanou platňou tesne pred šesťdsiatkou pripomenula, že je stále tu a má čo povedať. Na albume V šere lesklých stromov sa nachádza množstvo podnetných motívov, ktoré skúsení, no zároveň moderne premýšľajúci hudobníci ešte viac zvýraznili a rozvinuli do znepokojujúcej podoby. Ide však o príjemný nepokoj, zachytenie clivých okamihov so šťastným rozuzlením. Nejednoznačnosť piesní núti trpezlivého poslucháča vracať sa k nim aj po dlhšom čase. Takto nejako sa robí alternatívne pesničkárstvo s dlhovekou trvanlivosťou. 

Soňa Horňáková - V šere lesklých stromov
(2019, Real Music House)

1. Pýtaš sa ma
2. Biela ruža
3. Orient expres
4. Páv
5. Song
6. Smútok
7. A medzitým
8. Čajky
9. Horúci letný deň
10. Havrany
11. Breza

Vypočujte si celý album na Deezeri:



Autor: Marek Danko
Foto: Real Media House


Zdielať na Facebooku

blog comments powered by Disqus
po ut st št pi so ne
30 1 2 3 4 5 6
7 8 9 10 11 12 13
14 15 16 17 18 19 20
21 22 23 24 25 26 27
28 29 30 31 1 2 3

Najčítanejšie

Disqus

Najpopulárnejší hudobní interpreti