Je osobitým zjavom na slovenskej hudobnej scéne. Žena za klavírom, ktorá si nekladie servítku pre ústa a nebojí sa použiť expresívne slová tam, kde cíti potrebu ich mať. Dorota Nvotová nás berie do svojho sveta, do úvah o dianí a bytí, ktoré prinášajú na album More melancholickú náladu.
Na album More sa zmestilo šesť rokov jej života v jedenástich skladbách. Nahrávka sa nesie v posmutnelej, bluesovej nálade, s ktorou sa hudobníčka plaví v mori vlastných myšlienok. No sú aj veselšie momenty, v ktorých sa posúva ku kabaretnej atmosfére na pomedzí popu a jazzu. Spoza klavíra rozpráva príbehy zo života, ciest, svojich obľúbených miest a celkovo je na novinke odvážnejšia, akoby našla samú seba. Za touto zmenou by sčasti mohli stáť členovia kapely Talent Transport, s ktorou album pripravovala.
Zadumaná v cigaretovom dyme
Od Doroty Nvotovej možno očakávať všeličo, no podstatný je vždy klavír. Každou svojou nahrávkou ukazuje (zrejme po otcovi zdedenú) svojráznosť pomiešanú s tvrdohlavosťou, hoci v prípade albmu More vraj musela robiť mnohé kompromisy. Tak ako Jaro Filip, aj ona dokáže byť odľahčene popová, ale aj zadumaná v objatí cigaretového oparu. Fanúšikovia si už zvykli, že vo svojom vyjadrovaní je často expresívna. Nikdy však nechcela pôsobiť ako nedotknuteľná bábika, ale ako človek, ktorý žije život v súčasnej spoločnosti, čo je možno aj dôvod prečo jej je tak blízky "slovník ulice". Napríklad v skladbe Katmandu predvedie aj škaredý kašeľ, ktorý pravdepodobne symbolizuje nezdravé ovzdušie hlavného mesta Nepálu.
Vo svojich nových skladbách ponúka hudobníčka veľa priestoru na úvahy, napríklad aj o stave planéty (Katmandu) či spoločnosti (Bratislava, Moskva). Speváčka si nekladie servítky pred ústa a tiež si dokáže uťahovať aj so seba samej. "Na klavíri hrám ako dement, mozog stvrdnutý na cement. Odfajčené hlasivky, hlavne, že mám kuráž snaživky," spieva v skladbe Plyn. "Z pódia jak koza mečím, hlavne, že viem zo päť rečí, keď sa s nikým neviem dohodnúť. A keď sa zatnem, nedá sa so mnou dohodnúť." Možno tým vyjadruje aj náladu pri tvorbe, keďže sa dostala do celkom novej polohy a musela sa čiastočne podriadiť názorom svojich hudobne i skladateľsky zrelých spoluhráčov.
Výlet do hudobne komplikovanejšieho sveta
Dorota Nvotová prostredníctvom hudby poslucháčom umožňuje bližšie ju spoznať. Spieva o miestach, ktoré miluje a na ktoré vás môže zobrať aj fyzicky vďaka svojej nekonvenčnej cestovke Fulmaya travel, najmä však spieva o tom, čo ju hnevá, čo je pre ňu dôležité, či o svojom domove. "Nemám čas tvoriť básne, nemám čas na ten pohľad hlboký, musím nosiť drevo a raz za čas si oprať tepláky," spieva v piesni Nemám čas, ktorej pointou je, že najdôležitejšie je mať čas na prostý život - život na záhrade v chalúpke na konci mesta.
Keď som prvýkrát zachytila skladbu Bratislava aj s dobovým videoklipom, mala som obavy, kam sa Dorota posúva, ale bola to len volavka, ktorá mohla zmiasť poslucháča. Bratislava predstavuje Dorotinu výpoveď o súčasnom obraze jej milovaného mesta v rukách developerov. Album More však ponúka viac. Hudobníčka a autorka sa v ňom ponára hlbšie do svojho hudobného mora, aj v skladbe Sail, kde sa oblieka do zadymenej modrej s bluesovým citom v kabaretnej nálade. Je to poloha, do ktorej dokonale zapadá jej chrapľavý hlas. V singli Znamená zase vyjadruje svoju potrebu ísť proti prúdu a obhajuje rozhodnutie ísť svojou cestou mimo trendov s hravou harmonikou v pozadí.
More je intímnou nahrávkou, ktorá umožňuje nahliadnuť na svet optikou Doroty Nvotovej. Nie je to album, ktorý by ohúril na prvé počutie. Dokáže však navnadiť na ďalšie počúvanie, pri ktorom si vnímavého poslucháča pripúta svojskou poetikou aj vyzretým hudobným prevedením.
Dorota Nvotová - More
(Slnko records, 2018)
1. Kathmandu
2. More
3. Sail
4. Plyn
5. Moskva
6. Smrť
7. Bratislava
8. Nemám čas
9. Volám
10. Znamená
11. Cockoo
Vypočujte si celý album na Deezeri:
Autorka: Martina Slivková
Foto: Artwork
Súvisiaci interpreti: Dorota Nvotová
