Šiestu nahrávku americkej hudobníčky Annie Clark alias St. Vincent inšpirovali 70. roky a rodinná tragédia. Osobnejší materiál však nezaručuje hlbší zážitok.
Producentsky jej nahrávku opäť zastrešil Jack Antonoff, ktorý okrem iného prispel aj pozoruhodnými basovými linkami. Výrazne sú v skladbách prítomné aj dychové nástroje či elektrický sitar a po prvýkrát hudobníčka pracuje s vokálmi ako nástrojom dialógu, nie len "podfarbenia" vlastného hlasu.
Návrat márnotratného otca
Tento nostalgický výlet nesie názov, ktorý možno preložiť ako "Otecko je späť". Slovom Daddy sa však v angličtine označuje viacero osôb, nielen otcovia. Môže ísť o pomenovanie pasáka, ale aj pomerne nevkusnú prezývku v romantickom vzťahu. V každom prípade však ide o pojem spojený so starostlivosťou, ochranou, mocou a zabezpečením. Hudobníčka ho s charakteristicky provokatívnym humorom a sexuálnym podtónom používa s vedomím všetkých spomínaných významov.
Kľúčový je však aj vo svojom najštandardnejšom význame – Daddy's Home je hudobným spracovaním komplikovaného vzťahu umelkyne so svojím otcom. Ten bol v roku 2019 prepustený z väzenia, kde si odpykával dvanásťročný trest za finančné podvody. Titulný návrat otca je tak doslovnou autobiografickou informáciou, ktorú rozvíja rovnomenná skladba. Napriek tomu, že Clark opisuje uväznenie otca ako bolestivú ranu, v piesni je (napriek animálnym zvresknutiam) dominantný satirický odstup.
Zvyšok albumu je menej popisný, ale podľa hudobníčky vychádza z nadväzujúcej premisy, že všetci sme chybujúce, komplikované a nedokonalé bytosti. Ak dnes nachádza empatiu a blízkosť so svojím otcom, s podobnou veľkodušnosťou opisuje aj príbehy ďalších zlyhávajúcich, unavených, osamelých či sebastredných charakterov. V každom z nich totiž nachádza kúsok seba. V tejto súvislosti aplikuje pojem Daddy aj sama na seba – či už v rámci prevzatia zodpovednosti, alebo naopak, vnútornej neistoty a spytovania dedičného zaťaženia. Skladba Somebody Like Me opisuje práve túžbu po (otcovskom) potvrdení, uistení, že je hodná lásky, v My Baby Wants A Baby sa vyznáva z nezáujmu i obáv z rodičovstva.
Zaviazaná ženám
Pôvabne psychedelický singel Melting Of the Sun je poctou umelkyniam, ktoré boli v minulosti v dôsledku svojich autentických výpovedí perzekvované. Clark vzdáva hold Joan Didion, Joni Mitchell, Tori Amos a Nine Simone a v závere uvažuje nad odkazom svojej vlastnej tvorby pre budúce generácie. Práve po tejto skladbe sa objavuje prvá z troch medzihier, ktoré sú nazvané Humming a možno ich teda vnímať ako zastretý odkaz k ďalšej formatívnej žene – matke hudobníčky, pre ktorú je vraj typické neustále pospevovanie a hmkanie.
A nemenej podstatnou je pre nahrávku osobnosť Candy Darling, ktorej je venovaný záver albumu. Transrodová umelkyňa sa preslávila vo Warholovej Factory, hrala tiež v inscenáciách Tennessee Williamsa a inšpirovala aj kultové skladby Lou Reeda. V pomalej, snovej atmosfére sa hudobníčka prihovára legendárnej postave, ktorá pre ňu predstavuje výnimočný príbeh sebaurčenia a prepájania očarujúceho glamouru a neohrozenej drsnosti. Práve podoba Darling bola inšpiráciou pre Clark pri vizuálnom uchopení nového albumu a propagačného cyklu s ním spojeného. Neporiadna blond parochňa, negližé a nedbalá zmyselnosť dopĺňajú retro kreslené videoklipy.
Pod povrchom
Práve využívanie rôznych charakterov sa pre St. Vincent v posledných rokoch stalo typickým – z pomerne nenápadnej alternatívnej hudobníčky sa v rámci albumových konceptov stala vodkyňa futuristického kultu a neskôr (Grammy ocenená) domina z psychiatrického zariadenia. Pre nahrávky St. Vincent (2013) a Masseduction (2017) bola popri témach túžby, úzkosti a kontroly charakteristická prepracovaná vizuálna stránka, vrátane zúrivo precíznej choreografie živých vystúpení.
Dnes už Annie Clark hovorí o potrebe väčšieho uvoľnenia, spontánnej práce s energiou a reštriktívnu precíznosť svojich predchádzajúcich diel opisuje ako snahu udržať aspoň akúsi kontrolu v mentálne náročnom období (rodinných udalostí, neustáleho koncertovania, rozpadu vzťahov a prenasledovania bulvárom). Daddy's Home preto možno považovať aj za akýsi návrat k organickejšiemu hudobnému zážitku, čo je obzvlášť pri (zatiaľ neohlásenom) živom prevedení sľubná predstava.
Práve istý konceptuálny odstup je pre mnohých pri tvorbe St. Vincent problematický, hudobníčka neuchopiteľná a enigmatická. Z veľkej miery to možno pripísať jej pohybu v strednom prúde a simultánnemu narúšaniu štandardných predstáv o žene na hudobnej scéne: gitarovou virtuozitou, otvorene queer sexualitou, podvratným kritickým humorom, ale aj limitom zdieľnosti (nedávno dovedeným do extrému zabránením publikovania neškodného rozhovoru).
Clark nikomu z nás nedlží odpovede a spovede, bez ohľadu na svoje autobiografické inšpirácie (sama vraví, že prostredníctvom hudby k nám prehovára otvorenejšie ako k najbližšiemu človeku). Daddy's Home možno vnímať ako prejav zmierenia sa s rozporuplnosťou, ktorá je nám vlastná všetkým. Zároveň je škoda, že v nahrávke, ktorou sa Clark vracia k väčšej prirodzenosti, pod nostalgickým nánosom zaniká jej vlastný hlas - nenápadne srdcervúca At The Holiday Party evokuje Joni Mitchell a My Baby Wants a Baby dokonca znie natoľko ako 80's hit Morning Train (9 to 5), že jeho autorka je uvedená v kreditoch.
Ak hudobníčka uvažuje nad odkazom, ktorý St. Vincent zanechá pre ďalšie generácie, možno je načase odložiť všetky parochne. Retro maskovanie má svoje čaro, ale rozzvučí predovšetkým naše spomienky, odkazy, minulé zážitky. Neprehovára priamo z hudobníčkinho vnútra do toho nášho.
St. Vincent - Daddy's Home
(2021, Loma Vista Recordings)
1. Pay Your Way In Pain
2. Down And Out Downtown
3. Daddy's Home
4. Live In The Dream
5. The Melting Of The Sun
6. Humming (Interlude 1)
7. The Laughing Man
8. Down
9. Humming (Interlude 2)
10. Somebody Like Me
11. My Baby Wants a Baby
12. ...At The Holiday Party
13. Candy Darling
14. Humming (Interlude 3)
Vypočujte si celý album na Bandcampe:
Autorka: Michaela Kučová
Foto: artwork
