Hoci sa väčšina tohto roku v živote Pavla Hammela niesla najmä v znamení koncertných osláv 60. výročia založenia skupiny Prúdy, neznamená to, že by zostal iba pri spomínaní či nostalgii. Práve naopak, popri známych skladbách, ktoré zneli pre koncertné sály po celom Slovensku sa v rôznych štúdiách rodili aj celkom nové piesne jeho čerstvo vydaného dvadsiateho šiesteho albumu.
Prvotným impulzom k tvorbe bola jeho účasť na albume Potlesk v stoji v rámci projektu Story hudobníka, skladateľa a textára Mariana Zimu. V rámci viacžánrového záberu nahrávky sa vtedy Pavol Hammel spevácky zhostil výraznej bluesovej skladby Keď sa nikto nedíva (2019), na ktorej sa okrem Zimu a ďalších hudobníkov podieľal aj jeden z najrešpektovanejších slovenských bluesmanov René Lacko.
"To sa mi veľmi páčilo a zazdalo sa mi, že by to mohla byť trochu iná ďalšia autorská cesta. Tak aj prvé nahrávky, ktoré vznikli pred viac než rokom, som urobil práve s touto zostavou okolo gitaristu Reného Lacka. Spravili sme dve skladby, chvíľu to odpočívalo, kým som sa k tomu nevrátil s tým, že v tomto duchu bude celý album," dodáva.
Na svojom predchádzajúcom albume Srdce bez anjela (2020) kládol Hammel dôraz na akustický zvuk a jemnú, citlivú interpretáciu. Do veľkej miery to vychádzalo zo situácie, v ktorej album vznikal a v ktorej bol vydaný (prečítajte si rozhovor z tohto obdobia). Počas druhej vlny covidu v novembri 2020 do životov skalných fanúšikov vniesol kus svetla a neskôr sa skladby z tohto albumu stali pevnou súčasťou komorných koncertných vystúpení, kde svojou výpoveďou hlboko oslovujú.
"Srdce bez anjela je jeden krásny projekt, ktorý si cením. Je však len málo ľudí, ktorí to poznajú z albumu. Hovorím najmä o piesni Čo ma po tom, čo bude potom. Stáva sa, že ľudia vstávajú, tlieskajú a spievajú so mnou aj tému uprostred piesne. Má to svoju silu. Ten text je podľa mňa senzačný," hovorí o Hammel o svojom "pandemickom" albume.
Už prvá ukážka z albumovej novinky, skladba Keď to nie je dôležité, predpovedala, že nová nahrávka sa bude hudobne uberať iným smerom ako jej predchodca. Spevácky sa k Hammelovi pridala aj Andrea Zimániyová a z piesne sa stal duet. "Nápad naň vyšiel už zo samotného textu, no nejde o žiadnu milostnú či sladkú pieseň, ako tomu v takýchto duetách býva zvykom. Pre mňa je Andrea jedna talentovaná speváčka s úžasným hlasovým fondom a piesni dodala nový rozmer."
Blues, kam možno albumovú novinku zaradiť, je veľmi špecifický žáner. "Hovoriť v slovenských podmienkach o bluese je skutočne iluzórne, lebo to musí byť naozaj niečo 'čierne' alebo to musia hrať tí, ktorí sa tým naozaj a skutočne zaoberajú," priznáva Hammel. Album Kam a za čím však dýcha viacerými hudobnými žánrami, keďže sa na ňom stretla pestrá zostava z pomerne dlhého zoznamu mien. Hammel si svoj prehľad o hudobníckej scéne stále udržiava, no podľa vlastných slov sa necháva inšpirovať aj tipmi spoluhráča Petra Preložníka. "O mnohých ma informuje, lebo u neho sa premelie mnoho dobrých muzikantov, s ktorými nahráva."
Zvukovú aj hudobnú odlišnosť skladieb v tomto prípade určujú najmä gitaristi, ktorí dodali piesňam svoj výrazný rukopis. Popri spomenutom Reném Lackovi sa na albume predstavil dlhoročný a blízky Hammelov spoluhráč Juraj Burian a tiež Pišta Lengyel. Ďalší známi gitaristi Peci Uherčík a Stanislav Počaji sa na albume spolupodieľali aj autorsky. Kým Uherčík (v spolupráci Petra Koreňa) prispel na album piesňou Túto noc a svojskými "sixtiesáckymi" aranžmánmi v Salto mortale odkazujúcimi na Hammelove hudobné začiatky, Počaji pripravil pre album skvostnú piesňovú bodku, priam nadžánrovú skladbu Chcem ťa zjesť.
Na albume sa dovedna predstavila takmer dvadsiatka hudobníkov – od Petra Preložníka (klávesy, produkcia), basákov Antona Jara a Martina Gašpara, bubeníkov Igora Skovaya a Igora Ajdžiho Saba, až po Sisu Michalidesovú (vokály) či Miloslava Suchomela (saxofón).
Po textárskej stránke je album Kam a za čím výnimočný najmä účasťou doteraz najväčšieho počtu autorov. Dlhé roky sme boli zvyknutí najmä na dvoch: Kamila Peteraja a Borisa Filana. S výnimkami niekoľkých skladieb boli výlučnými Hammelovými textármi, ich mená teda nechýbajú ani na albumovej novinke, konkrétne v piesňach Keď to nie je dôležité, Salto mortale (Peteraj) a Na svätého Jána (Filan).
Svojho ďalšieho textára našiel Pavol Hammel v generačne mladšom Vladovi Slivkovi (Chcel som ti povedať) a v posledných rokoch to bol aj Marian Zima (Kamarátka noc, Keď sa nikto nedíva). Popri nich sa na albumovej novinke po prvý raz stretávame aj s Petrom Konečným v piesni Chcem ťa zjesť a najmä vo výraznej výpovedi Neste ma, ktorá tvorí jeden z najsilnejších pilierov albumu. Skoro šesťdesiat rokov trvalo, kým sa spojili cesty aj s Ľubom Belákom, Hammelovým generačným súpútnikom, ktorý napísal text pre pieseň Peciho Uherčíka Túto noc.
Nezvyčajnou je účasť výtvarníka Ivana Pavleho, ktorého zhudobnená báseň Jeseň sa ocitla na albume celkom neplánovane. "Keď sa nudíme, tak sa stretávame v ateliéri práve u Ivana, ktorý mal takúto báseň. Je to dosť surrealistické, ale páčilo sa mi to. Povedal som mu, nech mi to ukáže a vzniklo to celkom spontánne. Ja som to čítal a do toho som hral. To som ešte nevedel, že budem robiť takýto album. Dá sa vlastne povedať, že je to živá nahrávka, hoci sme sa potom presunuli do štúdia. Nebolo to nijako vymyslené ani skúšané, rovno sme to nahrali. Čiže aj z takýchto náhod vznikajú piesne," hovorí o vzniku piesne Pavol Hammel.
Silné novinky aj oprášená klasika
Autorská, hudobná aj zvuková pestrosť sa stretáva v interpretácii Pavla Hammela spôsobom, ktorý aj napriek dlhoročnému poznaniu jeho umeleckých kvalít dokáže stále príjemne prekvapiť. Jeho overený autorský rukopis opäť prináša klasické hammelovské pesničkárstvo so silnou výpoveďou v skladbách Kamarátka noc, Neste ma či Salto mortale. Jeho spoľahlivý, civilný, no pritom majstrovský spevácky prejav rokmi ešte väčšmi dozrel a je ozdobou albumu. Navyše, hoci stále verný svojim koreňom, hudobnému odkazu a rukopisu znejú všetky piesne aktuálne, životaschopne a sviežo.
Výrazným spôsobom sa popri nových skladbách vyníma aj prepracovaný Hráč, titulná pieseň kultového albumu z roku 1975, ktorý vznikol počas jedného víkendu počas vojenskej služby a v čase svojho vydania vyniesol svojho autora na vrchol vtedajšej popularity. Práve táto skladba sa stala jednou zo skúšok, či podobné poňatie albumu bude fungovať. Okrem toho, že Hráč viac ako silne obstojí aj po päťdesiatich rokoch od svojho vydania, text piesne a interpretácia dostali celkom iný rozmer. "Zahral som si krásne dvojhry / nedohral som žiaden set / nedával som srdce do hry / nekráčal som nikdy späť. Bol som ako hráč..." spieva s odstupom piatich desaťročí Pavol Hammel.
Na albume Hráča doplnila ešte jedna staršia pieseň s textom Borisa Filana Na Svätého Jána, ktorá vznikla pred vyše dvadsiatimi rokmi pre málo známy album Kreditka srdca (2003) v spolupráci s Mikim Skutom. Pohľad na podobu piesní sa v čase vyvíja a nemálo z výrazných autorov sa po rokoch rozhodlo oprášiť svoje piesne a vdýchnuť im nový život. V prípade Pavla Hammela rozhodne je z čoho vyberať. "Obidve piesne mi patrili na tento album. Na takéto prerábanie svojich vecí mám však ešte čas, možno o päť rokov, zatiaľ stačia tieto dve ako náznak," dodáva s úsmevom.
Ako ďalej, kam a za čím?
"Nikdy som si túto otázku v živote nekládol. Kladiem si ju až teraz... (smiech) Vždy som totiž vedel, ako ďalej, kam aj za čím. Ale myslím, že to stále platí, lebo keby som to nevedel, tak by som nerobil to, čo robím," odpovedá na otázku položenú v texte úvodnej piesne nového albumu a dodáva. "Tento album je úplne niečo iné, o čo mi napokon aj išlo a myslím, že sa to aj podarilo. To ale záleží od toho, ako to prijmú ľudia."
"Chcel som vám toho veľa povedať, no minuli sa všetky slová," spieva v jednej z nových piesní. Ako však novým albumom Kam a za čím potvrdzuje, Pavol Hammel má stále čo povedať. Pomyselné slová – v jeho prípade hudba, piesne či maľovanie (obal albumu tvorí jeden z jeho obrazov) – mu, našťastie, stále nedochádzajú, a to ani po šiestich dekádach na hudobnej scéne, troch desiatkach albumov vrátane dodnes neprekonaných spoluprác s Mariánom Vargom, muzikáloch či balete pre SND.
Hoci nám môžu niektoré pasáže textov na albume evokovať pocit reflektovania či bilancovania, Pavol Hammel, ktorý už onedlho oslávi 76. narodeniny, ukazuje, ako sa stále dá ísť ďalej, keď je za čím.
Pavol Hammel – Kam a za čím
(2024)
- Veď to nie je dôležité
(Pavol Hammel / Kamil Peteraj) - Túto noc
(Peci Uherčík, Peter Koreň / Lubo Belák) - Kamarátka noc
(Pavol Hammel / Marian Zima) - Salto mortale
(Pavol Hammel / Kamil Peteraj) - Keď sa nikto nedíva
(Marian Zima) - Neste ma
(Pavol Hammel / Peter Konečný) - Chcel som ti povedať
(Pavol Hammel / Vlado Slivka) - Hráč
(Pavol Hammel, Jozef Farkaš / Kamil Peteraj) - Jeseň
(Pavol Hammel / Ivan Pavle) - Na svätého Jána
(Pavol Hammel / Boris Filan) - Chcem ťa zjesť
(Stanislav Počaji / Peter Konečný)
Autor: Samuel Ivančák
