Hlavná stránka

>

Magazín

>

Recenzie

>

Longital Suita: Vášeň, profesionalita a impulzívny tanec rocku a vážnej hudby

Longital - Longital Suita (koncertný album)

Longital Suita 29.03.2016 - 15:30 | Marek Danko

Osvedčené recepty chutia najlepšie, v hudbe nevynímajúc. Bratislavskému triu Longital pred pár dňami vyšiel záznam koncertu Longital Suita z minuloročného festivalu Konvergencie, na ktorom platňu A to je všetko? (2015) zaodelo do aranžmánov sláčikového kvarteta. Siedmi muzikanti pricestovali 22. marca do Košíc, aby v Kasárňach potvrdili opodstatnenosť zdanlivo tradičného spojenia.


Longital je jedným z najintenzívnejšie pracujúcich slovenských telies (nielen) na poli prerábania vlastných skladieb. Nejde o výhradu, notoricky známe skladby ani po rokoch nepôsobia fádne, čo je len dôkazom ich nadčasovosti. Pritom Dano Salontay (gitara, spev, efekty) a Jana Shina Lokšenincová (basová gitara, spev, tanec) si na jednom z najlepších slovenských albumov 21. storočia Teraz (2010) vystačili sami, kým sa k nim v roku 2014 vrátil Marián Slávka (bicie, klávesy, perkusie). 

Spoločne dali dokopy platňu A to je všetko?, ktorá mala akoby uzatvoriť jednu kapitolu starých osvedčených klasík pred začatím éry komponovania nových kúskov, no osud to zariadil inak. Skladateľ, producent a aranžér Slavo Solovic, známy okrem vážnej aj blízkym vzťahom k alternatívnej (Korben Dallas - Kam ideme) či ľudovej hudbe (Sendreiovci), sa mihol v začiatkoch Longitalu / Dlhých dielov. "Stará láska" prepukla znovu a rokmi overeným skladbám Slavo prepožičal nové aranžmány so sláčikovým kvartetom, v ktorom on sám hrá na violu.


Komornosť a harmonické zladenie na druhú

Sláčikové aranžmány majú obvykle v spojení s rockovým zoskupením tendenciu znieť "len" ako doplnok, čím sa ich výsledný efekt akoby strácal. Naopak, dojem z nich je vynikajúci najmä vtedy, ak sú do veľkej miery nezávislými od gitár a robia si "to svoje". V prípade Longital Suity oba celky hrajú akoby nezávisle od seba, čo je vzhľadom na partitúry pochopiteľné. Solovicovým cieľom nebola úplná aranžérska sloboda, dá sa však hovoriť o istej autonómii, raz menšej, inokedy väčšej. Sláčiky zvýrazňujú silu a podfarbujú atmosféru melódií tak, že výsledkom je väčšia naliehavosť, harmonický eklektizmus a silný pocit zimomriavok. "Bol to tak trochu zázrak, že sme to na prvýkrát tak nahrali," priznáva Shina.

Postrehnúť súčasné drobné odchýlky od aranžmánov z premiérového koncertu zachytených na CD vyžaduje veľké sústredenie, zmeny v podaní hudobníkov s predpísanými notami však potešia dvojnásobne. Podľa Shiny najviac zmien pri hraní naživo robí violončelista Jozef Lupták. "Sláky idú komplet z nôt a len Jožko Lupták občas niečo jemne mení alebo dodá," hovorí Shina, no zároveň dodáva, že v rámci nedávno skončenej slovenskej časti turné sa ukázala možnosť ďalšieho smerovania skladieb. "Po Košiciach začali sláčiky viac robiť aj s dynamikou v rámci spoločných partov. Má sa to ešte kam vyvíjať."

Cítiť cudziu prítomnosť, nasledovať vlastné myšlienky

Zimomriavky a povznášajúce opojenie z krásy môže prekonať jedine odvaha experimentovať vo chvíľach, kedy sa rockeri a "klasici" vydajú úplne opačnými smermi. Vrcholné momenty hľadajte na CD v riffovaní, vzdialenom od disonantných tónov Luptákovho violončela či huslí Štefana FilasaMilana Adamca. Konečne má Longital naširoko rozprestreté improvizačné krídla, čomu napomáhajú nepredvídateľné bicie. Slávkova hra na konci suity vrcholí v načasovaných arytmických úderoch, pripomínajúcich džezových majstrov. 

Neviazaný "free rockový" prejav v poslednom období nebol povinnou výbavou Shiny a Dana, teraz je čas poďakovať za fantastické gitarové plochy a prirodzene sa vrstviace motívy, rozširujúce známe schémy z minulosti. V Košiciach sa oproti nedávno vydanému záznamu z Konvergencií prekvapivo trochu líšili - mám pocit, že v Bratislave sa hudobníci blysli o čosi viac. Vzťah k rovnakej téme sa po čase mení, čaro dodáva aktuálny pocit a možno je to len tým, že so slúchadlami doma je to iné než v sále, kde môžu byť aj technické nedostatky.

"Možno bolo v Košiciach niečo zahrané trochu ináč, ale improvizácie tam veľmi neboli, teda okrem istých pasáží ako je Mariánovo sólo, ktoré vždy hrá ináč a aj ja tam mám zopár miest, ktoré tiež neopakujem," upresňuje Shina. Úvodný koncert marcového turné bol podľa nej náročnejší (najdlhšia cesta a prvý koncert Suity s novým zvukárom), na ďalších už boli hudobníci viac zrelaxovaní a istejší.

Longital Suita, Konvergencie 2015Longital Suita mala premiéru na festivale Konvergencie 2015 (foto: Martina Mlčúchová)

Viac konvergentne než divergentne

Tlak a technika zohrávajú veľkú rolu, sú tu aj dva odlišné hudobné svety. Netreba však zabudnúť, že znovu ide o úprimnú výpoveď, ktorá je esenciou Longitalu. Nemá to nič spoločné s nekritickým obdivom, fanúšikovia sú stále náročnejší a tvrdí voči sebe sú i samotní muzikanti. Ako inak si vysvetliť prerušenie a opätovné začatie dvoch skladieb kvôli chybičkám, ktoré bežný poslucháč nemá šancu postrehnúť? Sebakritika a priznanie si omylov nepôsobí deštrukčne, naopak prehlbuje vzťah medzi kapelou a fanúšikmi.

Je trochu zarážajúce, že nápad so sláčikovými aranžmánmi prišiel až teraz, keď sa táto idea vďaka koncertom so sláčikmi (na gitarách) hrajúceho dua núkala priam očividne už toľko rokov. Zrejme na taký projekt museli dozrieť všetci zúčastnení (a bez Mariána by to nebolo ono). Konvergencie ponúkajú zblíženie, o ktoré ide predovšetkým, príliš divergentným pohybom by sa rockové trio a sláčikové kvarteto ocitli na opačných póloch a z elektrizujúceho zážitku by zostal popol. Bolo by kacírske žiadať od základov prekopané aranžmány iba preto, aby sa nasilu objavilo niečo neslýchané.       

Úkrok k vážnej hudbe je v prípade Longitalu obdivuhodný, bez známok vypočítavosti či snahy zapáčiť sa ľuďom z "druhého brehu". Ponúka dosiaľ nepočuté improvizácie a moderné sláčikové aranžmány, burácajúce momenty a krehké akustické plochy, kde stojí za pozornosť každý detail. Hoci je čakanie na nové skladby takmer neznesiteľné, Longital Suita ho čiastočne ospravedlňuje i bez prehnaných experimentov. Preto buďme vďační za tóny malého veľkého tria, meniace sa v striebro. Zlato si pre istotu nechajme do rezervy pre ďalšiu platňu.   

P.S.: V článku nefigurujú názvy skladieb z prostého dôvodu - hudbu Longital a sláčikového kvarteta je naozaj nutné vnímať ako jednoliatu, takmer 80 minút trvajúcu suitu.

  
Setlist koncertu Longital Suita v Košiciach:
(22.3.2016, Kasárne Kulturpark)

1. Zlatá
2. Na horu a dolu
3. Anjel môj
4. Von von
5. Som modré more 
6. Modrý plyn
7. Na mori
8. Bránou
9. A to je všetko
10. Vlak

Poznámka: Na albume je zoznam skladieb rovnaký, okrem posledných dvoch skladieb, ktoré sú v opačnom poradí. CD sa dá objednať na stránke Slnkorecords.sk, ak to stihnete do konca marca, môžete si vybrať ešte jedno ľubovoľné CD z aktuálne dostupných titulov katalógu Slnko Records zdarma.

Autor: Marek Danko
Foto: artwork


Zdielať na Facebooku

blog comments powered by Disqus
po ut st št pi so ne
28 29 30 31 1 2 3
4 5 6 7 8 9 10
11 12 13 14 15 16 17
18 19 20 21 22 23 24
25 26 27 28 29 30 1

Najčítanejšie

Disqus

Najpopulárnejší hudobní interpreti