Komorné telesá bývajú tak trochu v tieni väčších symfonických orchestrov. Musia si vystačiť iba so štyrmi nástrojmi, čím hrozí väčšie riziko odhalenia prípadnej chybičky. Moyzesovo kvarteto však má za viac ako 45 rokov svojej existencie staršie i nové skladby naštudované tak, aby sa interpretačným či inštrumentálnym prešľapom s prehľadom vyhlo.


Vznik Moyzesovho kvarteta sa datuje do roku 1975. Teleso bolo založené z iniciatívy známeho husľového pedagóga Albína Vrteľa. Prvé husle v súbore hral 40 rokov Stanislav Mucha. Počas jeho pôsobenia sa kvartetu podarilo koncertovať v mnohých krajinách, nahrať zhruba 40 CD, pôsobiť v rozhlase a získať ocenenia odbornej a laickej verejnosti. Ostatných päť rokov je prvým huslistom Jozef Horváth, a práve pod jeho vedením oslávilo sláčikové teleso (s menším oneskorením) jubileum v závere minulého roka albumom XLV.

Hľadanie pokoja v napätí

Všetkých päť kompozícií, ktorých spoločným menovateľom sú slovenské korene, malo kvarteto naštudované už v minulosti. Dramaturgia nosiča je rôznorodá, hoci sa na ňom nachádza iba tvorba skladateľov, pôsobiacich vo vzájomne prepojených smeroch 20. storočia, resp. v súčasnosti. Najmladším z nich je Egon Krák, ktorého kompozícia Quartetto d'archi No.2 (String Quartet No.2) RE – MI celé CD otvára. Kompozičné postupy a aranžmány sú modernejšieho charakteru, vyžadujú od poslucháča veľa sústredenia. Odzrkadľujú stres, uponáhľanosť a protikladnosť, na viacerých miestach vyvoláva hra sláčikov znepokojujúci pocit.

Podobne by sa dalo opísať Sláčikové kvarteto č. 3 od Ladislava Burlasa, venované tvorbe Dmitrija Šostakoviča. Violončelista Ján Slávik uvádza, že ide o "údernú skladbu, pri ktorej si prídu na svoje priaznivci tvrdšieho zvuku". Spomenúť treba i sklony autora k disonantným riešeniam, navodzujúcim vnútorné pnutie a rozorvanosť. V pamäti naopak utkvie najmä druhá časť, obzvlášť vďaka tajuplnému violončelu a atmosférickému vyzneniu. Kontrastne pôsobí nasledujúca Musica Slovaca pre sláčikové kvarteto od Ilju Zeljenku. Ide o relatívne známu melodickú suitu, vzdávajúcu hold prírode, ozvláštnenú o krásne husľovo-violové vyhrávky.


Zvyšné dve kompozície sú rozčlenené do viacerých častí. Jednu z nich (Sláčikové kvarteto č. 4) sme mali možnosť počuť v roku 2011 (CD Marián Varga + Noneto). Aj bez Slovenského dychového kvinteta dokáže kvarteto vystihnúť a precítiť zvukomalebný "vargovský" rukopis. Prejavilo sa to už na albume Marián Varga & Moyzesovo kvarteto (2006), na ktorom muzikanti svojsky zaranžovali staršie Mariánove skladby a ukázali, že legendárny rocker pri písaní takmer vždy ctil postupy klasickej hudby. O to väčšia je pre kvarteto pocta nahrať skutočné sláčikové kvarteto, ktorým sa Varga definitívne vrátil k svojim koreňom.

Sláčiková chémia

Bilancujúci nosič nesmie uzatvárať nikto iný než skladateľ, ktorého meno si zoskupenie zvolilo. Ďalšie Sláčikové kvarteto č. 4, trvajúce úctyhodných 20 minút, skomponoval Alexander Moyzes. Ansámbel má možnosť ukázať všetky svoje prednosti – vzájomnú podporu i schopnosť jednotlivca vyniknúť, virtuozitu i cit pre atmosféru a melódiu, presnú synchronizáciu i rafinovanú hravosť. Inštrumentálne výkony by bolo zbytočné komentovať. Hráči svoje remeslo ovládajú výborne, to isté platí o ich vzájomnej chémii. Ani druhé husle Františka Töröka nezostávajú v tieni prvých a violista Alexander Lakatoš predstavuje pomyselný spojovací článok medzi husľovou sekciou a violončelom.   


Vkusný digipack zdobí graficky vydarená fotografia hudobníkov. V booklete sa však bohužiaľ nachádzajú len strohé informácie z histórie kvarteta. Záujemca si môže vyhľadať tlačovú správu, ale v budúcnosti by nezaškodilo pridať k nosiču viac strán textu či fotografií. Zvuk, ako sme už zvyknutí u štúdia a vydavateľstva Real Music House, je vydarený na jednotku. K pomyslenej hviezdičke chýba predsa len o kúsok viac kontrastu medzi pianissimom a forte, napriek tomu treba vyzdvihnúť skvelú prácu, hlavne v dobe, keď aj svet vážnej hudby zasiahla tzv. loudness war. Zároveň ide o dôkaz, že "staromódne" CD má stále širokú škálu možností, stačí si len zachovať citlivý prístup a nepodľahnúť trendu, ktorý má na zvuk zlý vplyv.

Album XLV je jubilejnou oslavou, ako sa na dlhé roky pôsobiace Moyzesovo kvarteto patrí. Vydarila sa dramaturgia, aranžmány, inštrumentálne výkony, zvuk i samotné CD. Autori neponechali v skladbách nič na náhodu a prepracovali ich s maximálnou precíznosťou. Pritom hudba dýcha i svojskou atmosférou a priaznivci žánru si v nej nájdu rôzne polohy. Ak k tomu prirátame ešte entuziazmus, ktorý ani v zrelom veku neopúšťa zakladajúcich členov, môžeme sa aj v budúcnosti dočkať ďalších vynikajúcich interpretácií.

Moyzesovo kvarteto – XLV
(Real Music House, 2021)

1. Quartetto d'archi No. 2 (Sláčikové kvarteto č. 2) RE-MI
2. Strings Quartet No. 4 - I. Allegro
3. Strings Quartet No. 4 - II. Adagio
4. Strings Quartet No. 4 - III. Andantino
5. Strings Quartet No. 4 - IV. Comodo
6. String Quartet No. 3 (In memoriam D. D. Shostakovich)
7. Musica Slovaca for String Quartet
8. String Quartet No. 4 - I. Largo, molto espressivo
9. String Quartet No. 4 - II. Lento cantabile
10. String Quartet No. 4 - III. Allegro vivace

Vypočujte si album XLV v službe Deezer:



Autor: Marek Danko
Foto: Dorota Holubová