Hlavná stránka

>

Magazín

>

Recenzie

>

Uriah Heep oslavujú život rockom. Inštinkt dravca majú aj na staré kolená

Uriah Heep - Living the Dream

29.11.2018 - 15:00 | Marek Danko

Vydržali v branži už takmer päť neľahkých dekád, počas ktorých sa v zostave vystriedalo nespočetné množstvo hudobníkov. V rodnom Anglicku sa nestali prorokmi, zvyšok svetadielu a Japonsko si však podmanili celkom určite. Predali viac než 40 miliónov nosičov, ten aktuálny, s ktorým sa predstavia budúci rok aj na Slovensku, nesie poradové číslo 25. Uriah Heep.


Spolu s Led Zeppelin, Deep Purple, Black Sabbath a Judas Priest patria medzi päť najväčších hardrockových pojmov všetkých čias. Ak si odmyslíme prvých menovaných, ktorí sú nedostižnou kategóriou samou o sebe, najbližšie majú Uriah Heep k Deep Purple, keďže Sabatov a Judášov to väčšinu kariéry ťahalo viac ku gitarám. Uriáši ich stavali na ten istý piedestál ako klávesové nástroje a v časoch najjagavejšej slávy si Ken Hensley spevným melotrónom dovolil konkurovať aj lahodným gitarovým sólam majstra Micka Boxa, čiže človeka, ktorý v kapele vydržal ako jediný od začiatku až doteraz. Box zaručuje trvalú kontinuitu, bez ktorej by značka Uriah Heep už dávno zapadala prachom na polici domovského londýnskeho archívu.

Silné riffy obostreté tajomnosťou

Odkazy na minulosť nájdete na novom albume Living the Dream prakticky všade. Našťastie nejde o vykrádanie vlastnej tvorby, skôr o milú a čerstvú pripomienku toho, ako opojne to kedysi znelo. Podľa dominantného charakteru, resp. nálady, sú skladby podelené do troch skupín. Prvá poloha je rockovo spevná, na prvý pohľad nekomplikovaná. Ľahkosť, s akou kapela servíruje "popevok" Waters Flowin', je naozaj odzbrojujúca. Rovnako ľahko to pánom ide aj v rýchlejších tituloch typu Grazed by Heaven, ktorú by špecializované rádiá nemuseli odmietnuť mávnutím ruky. Hitové ambície nepopierajú ani riadne odpichnutá Goodbye to Innocence či titulná skladba, v ktorých si vitalita podáva ruku so zdravým entuziazmom.


Druhá skupina piesní má určitý spirituálny podtón. Na mystickejšie časy spomína jeden z najsilnejších kusov It's All Been Said, kde hrajú ťažké Hammondy Phila Lanzona ako z hardrockovej učebnice a dielo je zavŕšené prirodzeným prechodom do úplne odlišnej pasáže, korunovanej parádnym gitarovým sólom. Nezabúda sa na dávnu snivosť a melancholické nálady (Dreams of Yesteryear), na ktoré má kapela patent už dlhé roky. A neboli by to Uriah Heep, ak by si nenašli čas na magické zaklínania, pretavené do uhrančivých vyhrávok a podmanivých viachlasov (Falling Under Your Spell). Je v tom kus pokory a odvahy, ktorá kapele pomáha zachovať typické prvky, akokoľvek staromódne znejúce. 

Komplexnosť bez kompromisov

To isté možno povedať o tretej, technicky komplexnej polohe a hoci majú muzikanti už svoje roky a dalo by sa im čo-to prepáčiť, stále kladú veľký dôraz na detaily. Celá platňa je skomponovaná pomerne členito, no azda najviac to cítiť v bezkonkurenčnej trojici skladieb Take Away My Soul, Knocking at My DoorRocks in the Road. Výpravné Boxove sóla, precítený storytelling rokmi osvedčeného speváka Bernieho Shawa a pôsobivé klávesové medzihry sú prítomné možno v ešte väčšej miere než by fanúšik Uriah Heep očakával.


Basgitarové linky Daveyho Rimmera sa premieľajú v precízne nepravidelných vlnách, zatiaľ čo bubeník Russell Gilbrook disponuje dynamickými prechodmi a efektne pulzujúcimi údermi. V niečom táto zohratá rytmika pripomína nezabudnuteľné duo Gary Thain - Lee Kerslake, zodpovedné za spoluvytváranie značkového soundu kapely v 70. rokoch. Living the Dream sa zmienenému obdobiu miestami približuje, inokedy má tendenciu čerpať z veľmi vydarenej trilógie 90. rokov.

Pričiňuje sa o to moderná produkcia, schopná vypichnúť silné momenty a zahladiť slabšie miesta, ktorých je na platni minimum. Ani jedna skladba však nepôsobí vatovým dojmom, pretože každá stojí na prepracovanom nápade. Skôr je až neuveriteľné, koľko toho v pokročilom veku pôsobiaci hudobníci dokážu vymyslieť. Preto je platňa rovnako plnohodnotným prínosom ako všetky ich nahrávky vydané za poslednú dekádu.

Uriah Heep žijú svoj nepretržitý hardrockový sen presne v súlade s názvom ich novej platne. Aj na staré kolená majú radosť z hudby, do ktorej stále implementujú osvedčenú snivosť, ozvláštňujúcu silné riffy. Od návratu v roku 2008 sa im darí komponovať atraktívne znejúce skladby, sršiace bystrosťou a inteligenciou. Staromódnosť je v tomto prípade skôr výhrou. Ich počínanie sa vždy bude hodnotiť ako nadmieru sympatické, progresívne a svieže, nemajúce nič spoločné s vypočítavosťou či nezmyselným naháňaním trendov.

Uriah Heep - Living the Dream
(Frontiers Music, 2018)

1. Grazed by Heaven
2. Living the Dream
3. Take Away My Soul
4. Knocking at My Door
5. Rocks in the Road
6. Waters Flowin´
7. It's All Been Said
8. Goodbye to Innocence
9. Falling Under Your Spell
10. Dreams of Yesteryear

Vypočujte si celý album na Deezeri:



Autor: Marek Danko
Foto: Christie Goodwin


Zdielať na Facebooku

blog comments powered by Disqus
po ut st št pi so ne
26 27 28 29 30 1 2
3 4 5 6 7 8 9
10 11 12 13 14 15 16
17 18 19 20 21 22 23
24 25 26 27 28 29 30
31 1 2 3 4 5 6

Najčítanejšie

Disqus

Najpopulárnejší hudobní interpreti